Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku (čes. Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku), do roku 1993 Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku/Pravoslavná církev v Československu je jedna z autokefálnych cirkví pravoslávneho vyznania.

Podiel obyvateľov hlásiacich sa k pravoslávnej cirkvi v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2011.
Pravoslávna cirkev v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2001 ( v %).
Pravoslávna katedrála v Prešove

DejinyUpraviť

Kresťanstvo byzantského obradu sa na územie dnešného Slovenska dostalo príchodom Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Na začiatku Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku spadala pod Srbskú pravoslávnu cirkev, ale v roku 1923 jej konštantínopolský patriarcha udelil autonómiu.


Počas druhej svetovej vojny bola cirkev prenasledovaná nacistami, a množstvo kňazov bolo popravených. Biskup Matej Pavlík známy ako biskup Gorazd II., poskytol pomoc atentátnikom na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, na základe čoho bol popravený. Gorazd bol kanonizovaný Pravoslávnou cirkvou v Česko-Slovensku v roku 1987.

V roku 1946 sa na sovietsky tlak cirkev dostala pod Moskovský patriarchát. Ten jej udelil v roku 1950 autokefalitu, a tento štatút bol potvrdený v roku 1998 konštantínopolským patriarchom.[1]

Po rozpade Česko-Slovenska v roku 1993 sa cirkev rozdelila na dve metropolitné provincie, ktoré sú zjednotené v jednej synode. V oboch je spolu okolo 75 000 veriacich - na Slovensku okolo 50 000 a v Česku okolo 23 000.

ŠtruktúraUpraviť

Predstavitelia cirkviUpraviť

Pre podrobný zoznam metropolitov cirkvi pozri Zoznam pravoslávnych metropolitov českých krajín a Slovenska

Na čele cirkvi stojí metropolita. Metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku je zároveň arcibiskupom pražskej alebo prešovskej eparchie.[2] Od roku 2014 je jej najvyšším predstaviteľom Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku.

Svätá synodaUpraviť

K januáru 2021 mala Svätá synoda cirkvi nasledujúce zloženie:[3]

  • Jeho Blaženosť Rastislav (arcibiskup), arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Michal, arcibiskup pražský a českých krajín
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Jáchym, arcibiskup berounský, tajomník cirkvi
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Juraj, arcibiskup michalovsko-košický
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Simeon, arcibiskup olomoucko-brnenský
    • Jeho Preosvietenosť Izaiáš, vikárny biskup šumperský

ŠtatistikyUpraviť

Obce s najvyšším počtom veriacichUpraviť

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

  1. Košice - 3.412 (1,45 %)
  2. Svidník - 3.209 (25,82 %)
  3. Snina - 2.899 (13,59 %)
  4. Medzilaborce - 2.701 (40,07 %)
  5. Humenné - 2.077 (5,91 %)
  6. Michalovce - 2.073 (5,19 %)
  7. Bratislava - 1.616 (0,38 %)
  8. Stakčín - 1.582 (66,33 %)
  9. Prešov - 1.563 (1,68 %)
  10. Bardejov - 1.463 (4,32 %)
  11. Slovinky - 807 (43,22 %)
  12. Vyšný Mirošov - 581 (96,19 %)
  13. Stropkov - 569 (5,23 %)
  14. Jarabina - 512 (61,39 %)
  15. Ulič - 507 (47,03 %)
  16. Kružlová - 480 (86,02 %)
  17. Trebišov - 471 (2,11 %)
  18. Ubľa - 456 (51,76 %)
  19. Poprad - 452 (0,80 %)
  20. Petrová - 436 (73,03 %)

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacichUpraviť

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

  1. Runina - 100,00 % (91)
  2. Ruský Potok - 99,38 % (160)
  3. Vyšný Mirošov - 96,19 % (581)
  4. Roztoky - 95,92 % (282)
  5. Dlhoňa - 88,41 % (61)
  6. Oľšinkov - 87,80 % (36)
  7. Inovce - 87,35 % (221)
  8. Kružlová - 86,02 % (480)
  9. Varadka - 85,71 % (144)
  10. Hrabová Roztoka - 85,14 % (63)
  11. Krajná Porúbka - 84,48 % (49)
  12. Pstriná - 84,29 % (59)
  13. Nová Polianka - 83,87 % (52)
  14. Valentovce - 83,33 % (35)
  15. Krajné Čierno - 82,14 % (69)
  16. Medvedie - 80,65 % (50)
  17. Zboj - 79,51 % (388)
  18. Palota - 79,23 % (145)
  19. Vyšná Jedľová - 79,19 % (137)
  20. Klenová - 79,07 % (423)

ReferencieUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iglesia Ortodoxa Checa y Eslovaca na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy na literárne dielaUpraviť

Externé odkazyUpraviť