Trebišov

mesto na Slovensku
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Trebišov pozri Trebišov (rozlišovacia stránka).

Trebišov (maď. Tőketerebes, nem. Trebischau) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Trebišov
mesto
Andrášiovský kaštieľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Vodný tok Trnávka
Nadmorská výška 109 m n. m.
Súradnice 48°38′01″S 21°43′02″V / 48,633611°S 21,717222°V / 48.633611; 21.717222
Rozloha 70,16 km² (7 016 ha) [1]
Obyvateľstvo 22 890 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 326,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1204[1]/1254[2]
Primátor Marek Čižmár[3] (nezávislý)
PSČ 075 01
ŠÚJ 528099
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
M. R. Štefánika 862/204
075 01 Trebišov
E-mailová adresa trebisov@trebisov.sk
Telefón 056 / 671 33 39
Fax 056 / 672 66 68
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Trebišov
Webová stránka: trebisov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Trebišovčan[4]

Polohopis upraviť

 
Sútok Drehňovca a Trnávky počas povodní v máji 2005

Okolie Trebišova predstavuje prevažne poľnohospodársky kraj. Dominantami sú úrodné lány, ovocné sady, zelené záhrady, lužné lesy s prírodnými rezerváciami a malebné pahorkatiny so scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú možnosti pre rekreáciu a oddych. Súčasťou regiónu je tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality.

Trebišov ako centrum južného Zemplína sa rozprestiera v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny. Nachádza sa v nadmorskej výške 109 m zväčša na pravom brehu potoka Trnávka, prítoku Ondavy.

Mestom vedie cesta I/79 (Vranov nad Topľou – Slovenské Nové Mesto), ako aj železničné trate Trebišov – Vranov nad Topľou a Michaľany – Łupków. Cez Trebišov je vedená aj širokorozchodná trať do Košíc. Mesto leží 35 km východne od Košíc, 10 km južne od Sečoviec, 20 km juhozápadne od Michaloviec a 25 km severne od pohraničného Nového Mesta pod Šiatrom.

Časti mesta upraviť

  • Mestské časti: Milhostov, Nový Majer, Olšina
  • Sídliská: Juh, Sever, Stred
  • Ostatné časti: Vojenské Lúčky, Nová Koronč, Paričov, Stará Koronč
  • Osady: Čeriaky, Sady

Najväčšie ulice upraviť

  • M.R.Štefánika
  • Komenského
  • Berehovská
  • Varichovská

Podnebie upraviť

 Priemerné počasie pre Trebišov (1931 – 1960) 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F)
Priemerná denná teplota °C (°F) -3.8
(25)
-1.9
(29)
3.2
(38)
9.5
(49)
15
(59)
18.2
(65)
20.3
(69)
19.4
(67)
15.3
(60)
9.3
(49)
3.9
(39)
-0.5
(31)
8,6
(47)
Najnižšia priemerná teplota °C (°F)
Zrážky mm (palce) 30
(1.18)
26
(1.02)
25
(0.98)
38
(1.5)
59
(2.32)
76
(2.99)
70
(2.76)
70
(2.76)
43
(1.69)
42
(1.65)
47
(1.85)
39
(1.54)
565
(22,24)
Zdroj: ÚPN Sečovce 24. august 2011[5]

Symboly mesta upraviť

Mestské symboly sú:

  • erb mesta Trebišov,
  • vlajka mesta Trebišov,
  • pečať mesta Trebišov,
  • mestské insígnie

Erb mesta tvorí v modrom neskorogotickom štíte z veľkého položeného a prevráteného strieborného lemeša vyrastajú tri zlaté bezosté klasy sprevádzané dvoma zlatými hviezdičkami, vpravo hore menšie ľavošikmo sklonené strieborné čerieslo. Najstarším historickým prameňom erbu mesta je pečatidlo z roku 1695, v štíte ktorého sú figúry čeriesla, lemeša, klasov a hviezdičiek. Staršou podobou erbu mesta je predloha pochádzajúca z 15. storočia, ktorá dokazuje používanie pečate Trebišova s vyobrazením obrazu Panny Márie.

Mestská vlajka pozostáva z pravidelne sa dvakrát opakujúcich troch pozdĺžnych pruhov vo farbe bielej, žltej a modrej. Vlajka je zakončená dvoma cípmi.

Pečať mesta Trebišov tvorí erb mesta Trebišov s kruhopisom: „MESTO TREBIŠOV".

Insígnie predstavujú kovovú primátorskú reťaz na ktorej je upevnená kruhová medaila s vyobrazením erbu mesta s nápisom Mesto Trebišov. Insígnie používa primátor mesta, zástupca primátora mesta, alebo poverený poslanec pri: -slávnostných zasadaniach mestského zastupiteľstva, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky, -oficiálnych prijatiach predstaviteľov iných štátov a miest, -iných významných slávnostných príležitostiach, -občianskych obradoch organizovaných Mestským úradom. Insígnie mesta uchováva primátor mesta.

Symboly mesta Trebišov sú registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky, ktorého agendu spravuje Ministerstvo vnútra SR pod signatúrou HR: T-5/1991.

Prvá písomná zmienka o meste: 1254

Obyvateľstvo upraviť

K meste Trebišov tvoria väčšinu obyvateľstva príslušníci slovenskej národnosti. Z menšín má výraznejšie zastúpenie rómska menšina. Po náboženskej stránke je zloženie obyvateľstva pestrejšie. V meste žijú okrem rímskokatolíkov aj veriaci gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi a tiež evanjelici a. v., reformovaní, Jehovovi svedkovia a členovia iných náboženských spoločenstiev. V meste je aj monastier baziliánov.

Etnické zloženie obyvateľstva upraviť

(podľa údajov z roku 2001)

  • Slováci – 86,86 %
  • Rómovia – 8,87 %
  • Maďari – 1,75 %
  • Česi – 0,64 %
  • Ukrajinci – 0,18 %
  • Rusíni – 0,17 %
    iní

Náboženské zloženie obyvateľstva upraviť

(podľa údajov z roku 2001)

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Hrad Parič, torzo vodného hradu založeného pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. Išlo o tehlovú stavbu, ktorá je dnes súčasťou parku andrášiovského kaštieľa. V 15. storočí patril rodu Peréniovcov, ktorí ho rozšírili. Hrad zanikol po roku 1684 v súvislosti s dobytím vojskami Imricha Tököliho a jeho následným vyhodením do vzduchu. V rokoch 19721975 bol archeologicky preskúmaný, pričom boli objavené fragmenty stredovekej keramiky a kachlíc.[6]
  • Andrášiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne neskorobaroková stavba na pôdoryse písmena U z roku 1786. Kaštieľ nechal vybudovať Imrich Čáki, na stavbu bol údajne použitý materiál zo zničeného hradu Parič. Koncom 19. storočia bol kaštieľ upravený v duchu neorenesancie. Zariadenie kaštieľa bolo v roku 1914 prevezené do iných andrášiovských sídiel v Budapešti a Tiszadobe. V rokoch 19491978 slúžil ako nemocnica s poliklinikou. V nasledujúcom období prešiel obnovou.[7] Priečelie kaštieľa má stredný trojosový rizalit s portikom so združenými stĺpmi, ukončený monumentálnym štítom s prelamovanou rímsou a erbom Čákiovcov. Na nárožiach sa nachádzajú vežice kryté kopulou. Fasády sú členené lizénami a kvádrovaním na prízemí a pilastrami na poschodí. V súčasnosti v kaštieli sídli vlastivedné múzeum. Súčasťou areálu kaštieľa je rozsiahly krajinársky park a francúzska záhrada. Zachovali sa aj hospodárske budovy, jazdiareň, čeľadník a maštale.
  • Mauzóleum Júliusa Andrášiho, neogotická stavba na pôdoryse štvorca s polygonálnym záverom z roku 1893. Autorom stavby je nemecký architekt Arthur Meining. V interiéri sa nachádza sarkofág grófa Júliusa Andrášiho od budapeštianskeho sochára Juraja Zalu.[8] Fasáda mauzólea je bohato dekorovaná, členená opornými piliermi, vlysmi a lizénovými rámami. Okná s kružbami sú ukončené lomeným oblúkom. Vstup je riešený ako ústupkový portál s motívom oslieho chrbta. Stavba je ukončená bohatou atikou a osemuholníkovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1404. Stojí na mieste staršej stavby. Od roku 1504 patrí rádu Pavlínov. Upravovaný bol v polovici 15. storočia a na začiatku 16. storočia. V roku 1770 prešiel barokovou úpravou. Interiér je zaklenutý sieťovou klenbou. V interiéri sa nachádzaja rokoková výmaľba s vyobrazením Videnie Sobieskeho pri obliehaní Viedne a Hold pred Máriou Teréziou z roku 1777. Krstiteľnica pochádza z konca 18. storočia. Sú tu umiestnené dva stredoveké epitafy Jána a Imricha Peréniovcov z rokov 1400 a 1519.[9] Fasáda kostola je členená opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom a gotickými kružbami. Veža je lemovaná nárožným kvádrovaním a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Pavlínsky konvent, dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse písmena L z obdobia okolo roku 1502. Upravovaný bol v druhej polovici 17. storočia, v roku 1760 a 1876. Počas obdobia reformácie v rokoch 15301662 bol kláštor prázdny, neskôr obnovený. Kláštor bol definitívne zrušený v rámci reforiem Jozefa II. v roku 1786. Pri úprave v roku 1876 bola fasáda doplnená o nárožné pilastre a atiku. V súčasnosti tu sídli základná umelecká škola a rímskokatolícky farský úrad. Pri najnovšej úprave bola fasáda doplnená o satelitnú parabolu v nadčasovom slohu Art Digi.
  • Mariánske súsošie z roku 1800. Súsošiu dominuje socha Immaculaty šliapajúca na hada umiestnená na kanelovanom stĺpe. Immaculatu lemujú sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána.
  • Gréckokatolícky kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 18171825. V roku 1844 došlo k zrúteniu kostolnej veže, ktorá bola následne novo vybudovaná. Zariadenie chrámu vrátane ikonostasu pochádza z roku 1886. Fasády chrámu sú členené lizénami, veža vyrastá z rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

Divadlo upraviť

V meste pôsobí aj ochotnícky súbor Divadlo „G“, ktoré pôsobí pod vedením Júliusa Galgana. Divadlo funguje už od roku 1956. Popri Divadle „G“ pôsobí aj Divadlo „Malé G“, ktoré je zložené zo študentov gymnázia. Súbor Divadlo "G" je známe po celom Slovensku, zúčastnil sa mnohých súťažných prehliadok. Divadlo „G“ poznajú aj zahraniční Slováci z Rumunska, Poľska, Maďarska, a i.

Múzeá upraviť

V Trebišove sa nachádza Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove. Od roku 1987 sídli v priestoroch barokovo-klasicistického kaštieľa Andrášiovcov. Múzeum okrem výnimočných výstav ponúka aj niekoľko stálych expozícií:[10]

  • Parná oracia súprava
  • Expozícia poľovníctva a ochrany zveri
  • Vývoj mlatby
  • Poľnohospodárske stroje a mechanizmy
  • Tokajské vinohradníctvo a vinárstvo
  • Archív tokajských vín
  • Tradičné remeslá južného Zemplína
  • Ľudový odev južného Zemplína
  • Ľudová drevorezba a plastika Zemplína
  • Andrássyovci na Trebišovsku

Knižnice upraviť

V priestoroch Mestského kultúrneho strediska sídli od roku 1986 Zemplínska knižnica v Trebišove, ktorá je regionálnou verejnou knižnicou pre okres Trebišov.[11]

V knižničnom fonde sa nachádza vyše 50 000 dokumentov. Knižnica realizuje bohatú klubovú činnosť, mnoho kultúrno-vzdelávacích podujatí pre širokú verejnosť. Každoročne sa zapája do Týždňa slovenských knižníc a tiež do projektu V4 Celé Slovensko číta deťom / Vyšehrad číta deťom, v lete organizuje Festival detskej knihy a týždenný detský letný čitateľský tábor Knihovníček.

Mestský park upraviť

Mestský park má rozlohu 62 ha. Vznikol koncom 18. storočia podľa vzoru anglických parkov. Dreviny vysadené v parku boli dovezené z celého sveta.

Pravidelné podujatia upraviť

  • Dni mesta Trebišov (pravidelne každý rok v posledný augustový víkend)
  • Divadelný Trebišov – Malá krajská Scénicka žatva ochotníckych divadelných súborov Košického kraja (organizuje sa každý rok koncom apríla, v r. 2007 sa organizovalo 10.krát)
  • Festival divadelných hier s dedinskou tematikou (organizuje sa každý rok koncom júna, v r. 2007 sa organizovalo 15.krát)
  • Skapal Pes Fest – multižánrový festival alternatívnej kultúry (organizuje sa od r. 2013 každý rok začiatkom septembra)

Doprava upraviť

V meste sa nachádza autobusová aj železničná stanica, kedysi aj letisko. Premáva tiež MHD (3 linky). Cez železničnú stanicu prechádza trať Michaľany – Lupków a odbočujú z nej trate Košice – Čierna nad Tisou.

Školstvo upraviť

Základné školy upraviť

 
Cirkevná základná škola sv. Juraja
  • ZŠ Komenského
  • ZŠ Pribinova
  • Cirkevná základná škola sv. Juraja
  • ZŠ M. R. Štefánika
  • ZŠ Ivana Krasku

Stredné školy upraviť

Šport upraviť

  • BKT Trebišov – bedmintonový klub Trebišov
  • FK Slavoj Trebišov – futbalový klub
  • HK Trebišov – hokejový klub
  • FBC Mladosť Trebišov – florbalový klub
  • HK Slavoj Trebišov – hádzanársky klub
  • Klub stolného tenisu PLUS 40 Trebišov
  • SSC Trebišov – inline korčuľovanie
  • HSKP Tebišov – hokejbalový klub
  • ŠKP Trebišov – plavecký klub
  • TK Slavoj Deva Trebišov – tenisový klub
  • NK 99 Trebišov – nohejbalový klub

Osobnosti mesta upraviť

Rodáci upraviť

Pôsobili tu upraviť

Partnerské mestá upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Trebišovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAČÁKOVÁ, Eva. Územný plán obce Sečovce - Návrh [PDF online]. Sečovce: Mestský úrad Sečovce, 2007-12-13, [cit. 2011-08-24]. Dostupné online.
  6. Nížinný vodný hrad Parič [online]. Oficiálne stránky mesta Trebišov. Dostupné online. Archivované 2019-01-02 z originálu.
  7. Trebišov [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho [online]. Oficiálne stránky mesta Trebišov. Dostupné online. Archivované 2019-01-02 z originálu.
  9. Rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie [online]. Oficiálne stránky mesta Trebišov. Dostupné online. Archivované 2019-01-02 z originálu.
  10. Expozičná činnosť [online]. [Cit. 2019-12-04]. Dostupné online.
  11. Zriaďovacia listina Zemplínskej knižnice v Trebišove [online]. [Cit. 2019-04-11]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trebišov.

Externé odkazy upraviť