Košický kraj
Košický kraj je organizácia štátnej správy na juhu Východného Slovenska. Má rozlohu 6 753 km² a žije tu vyše 782-tisíc obyvateľov. Bol zriadený reformou verejnej správy v roku 1996. Od roku 2007 je spravovaný Obvodným úradom so sídlom v Košiciach, ktorý nahradil dovtedajší Krajský úrad. Výraz sa používa aj pre označenie samosprávy vykonávanej Košickým samosprávnym krajom, ktorý sídli v Košiciach.
Košický kraj | |||
Kraj | |||
|
|||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Krajské mesto | Košice | ||
Najvyšší bod | Stolica | ||
- výška | 1 476 m n. m. | ||
Najnižší bod | Bodrog pri obci Klin nad Bodrogom | ||
- výška | 94,3 m n. m. | ||
Rozloha | 6 754 km² (675 400 ha) | ||
Obyvateľstvo | 782 216[1] (31.12.2021) | ||
Hustota | 115,82 obyv./km² | ||
ISO 3166-2 | SK-KI | ||
Počet okresov | 11 | ||
Okresy v košickom kraji
| |||
Wikimedia Commons: Košice Region | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Okresy
upraviť- Okres Gelnica
- Okres Košice I
- Okres Košice II
- Okres Košice III
- Okres Košice IV
- Okres Košice-okolie
- Okres Michalovce
- Okres Rožňava
- Okres Sobrance
- Okres Spišská Nová Ves
- Okres Trebišov
Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. je kraj rozčlenený na 11 okresov.[2] Najmenším okresom s rozlohou 16,8 km² je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 534,6 km² je okres Košice-okolie. V kraji sa nachádza 440 obcí, z toho 17 nesie štatút mesta. Až 54,5 % obyvateľov žije v mestách. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom kraja je mesto Košice. Ku 31. decembru 2019 v nich žilo 238 593 obyvateľov, čo predstavovalo takmer 30 % obyvateľov celého kraja.[3][4][5][6]
Poloha
upraviťKošický kraj je počtom obyvateľov je druhý, rozlohou štvrtý najväčší kraj na Slovensku. Na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny - Abov, Gemer, Spiš a Zemplín.[3][5]
Oblasti susediace s Košickým krajom
upraviťPrešovský kraj | ||||
Banskobystrický kraj | Zakarpatská oblasť, Ukrajina | |||
Košický kraj | ||||
Boršodsko-abovsko-zemplínska župa a |
Geografia
upraviťNajvyšším bodov v kraji je 1 476 m vysoký vrch Stolica v Slovenskom rudohorí. Najnižšie položený bod je miesto pri vyústení rieky Bodrog zo Slovenska – 94 m nad morom. Vodné toky v kraji patria k typu nížinných, vrchovinných a stredohorských riek. Najväčšia rieka je Bodrog, ktorý odvodňuje najvýchodnejšiu časť kraja. Hornád odvodňuje Hornádsku a Košickú kotlinu, západnú časť rieka Slaná a na juhovýchodnom cípe rieka Tisa. Vodné nádrže sú zastúpené Zemplínskou šíravou, Bukovcom, Ružínom, Dobšinou a Palcmanskou Mašou. Dve pätiny povrchu pokrývajú lesy, v najviac zalesnenom okrese Slovenska – Gelnici pokrývajú až tri štvrtiny. Lužné lesy sú najmä na juhovýchode územia, nížinato-pahorkovitý charakter je charakteristický pre východnú a južnú časť kraja. Poľnohospodárska pôda pokrýva 333 tisíc ha kraja. Z toho sú tri pätiny tvorené ornou pôdou a tretina trvalými trávnymi porastmi. Výnimočnou oblasťou kraja je Tokaj, kde sa pestuje tokajské víno. Kraj sa nachádza v severnom miernom pásme s priemernými ročnými teplotami okolo 10°C.[3][4]
Suroviny
upraviťV kraji sú rudné, nerudné aj energetické suroviny. Príkladom rudných surovín sú železné a strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Ďalej sa v kraji nachádzajú významné ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, ale aj mastenca a sadrovca v okresoch Rožňava a Spišská Nová Ves. Z energetických sa tu vyskytuje ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. V lokalite Ďurkov a v podhorí Vihorlatu sa nachádzajú najvýznamnejšie geotermálne pramene.[3][7]
Chránené územia
upraviťNa území kraja sa nachádzajú dva národné parky – Národný park Slovenský raj a Národný park Slovenský kras, 2 chránené krajinné oblasti – Latorica a Vihorlatský prales, 31 národných prírodných rezervácií, 43 prírodných rezervácií, 23 národných prírodných pamiatok, 25 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území. Medzi významné jaskyne patria: Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa. Výnimočný je taktiež Herliansky gejzír.[3][8][9]
Demografia
upraviťK 31. decembru 2021 v kraji žilo 782 216 obyvateľov. S 14,7 % podielom na celkovej slovenskej populácii bol Košický kraj druhým najväčším na Slovensku. Na km² pripadá v priemere 116 obyvateľov. Najhustejšie okresy boli všetky štyri okresy Košíc. Priemerný vek obyvateľov žijúcich v kraji bol v roku 2019 zhruba 39,8 rokov. Index starnutia obyvateľstva dosiahol hodnotu 89,2.[3][4][10]
Prírastok obyvateľstva od roku 2000 do 2019
upraviť
|
Cestná sieť
upraviťNa konci roka 2019 bola celková dĺžka cestnej siete 2 396 km. Z toho 22 km diaľnic, 15 km rýchlostných ciest, 367 km ciest I. triedy a 584 km ciest II. triedy. V kraji je evidovaných 391 130 motorových vozidiel.[3][4][11] Medzi diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré vedú krajom, patria: , a .[12]
Cesty I. triedy
upraviťZnačka | Označenie | Trasa | Celková dĺžka [km] |
---|---|---|---|
I/16 | Zvolen – Lučenec – Rožňava – Košice | 197 | |
I/17 | Milhosť, št. hr. – Košice | 18 | |
I/18 | Žilina – Vrútky – Ružomberok – Poprad – Prešov – Vranov nad Topľou – Michalovce | 304 | |
I/19 | Košice – Michalovce – Vyšné Nemecké, št. hr. | 90 | |
I/20 | Košice – Prešov | 24 | |
I/67 | Kráľ, št. hr. – Tornaľa ; Rožňava – Pusté Pole | 61 | |
I/79 | Vranov nad Topľou – Trebišov – Slovenské Nové Mesto – Čierna | 90 | |
I/79A | Slovenské Nové Mesto – hraničný priechod | 0,4 |
Európske cesty
upraviťZnačka | Označenie | Trasa | Dĺžka na Slovensku [km] |
---|---|---|---|
50 | Trenčín – Bytča – Žilina – Martin – Poprad – Prešov – Košice – Sečovce – Michalovce – Vyšné Nemecké | – | |
58 | Bratislava – Trnava – Nitra – Zvolen – Košice – Michalovce – Vyšné Nemecké | – | |
71 | Košice – Barca – Šebastovce – Milhosť | – | |
571 | Bratislava – Trnava – Nitra – Zvolen – Košice | 405 |
Železničná sieť
upraviťTrate
upraviť- Železničná trať Košice – Zvolen (trať č. 160)
- Železničná trať Košice – Hidasnémeti (trať č. 169)
- Železničná trať Košice – Žilina (trať č. 180)
- Železničná trať Košice – Muszyna (trať č. 188)
- Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou (trať č. 190)
- Železničná trať Michaľany – Łupków (trať č. 191)
- Železničná trať Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany (trať č. 195)
- Železničná trať Užhorod – Haniska (trať č. 500)
Vzdelávanie
upraviťV kraji sa do konca roka 2019 nachádzalo 455 materských škôl, 303 základných škôl, 34 gymnázií a 61 stredných odborných škôl. Štyri vysoké školy sú sústredené v Košiciach.[3][13]
Zdravotná starostlivosť
upraviťZdravotnú starostlivosť v kraji v roku 2019 zabezpečovalo až 1 888 zdravotníckych zariadení. Medzi ne sa radí 17 nemocníc, 1 463 zariadení ambulatnej zdravotnej starostlivosti a 7 liečební. Kúpeľnú liečbu dýchacích ciesť poskytujú kúpele Štós.[3][14][15]
- Pozri aj: Zoznam nemocníc v Košiciach.
Kultúra
upraviťKultúrne predstavenia a výstavy ponúka 17 stálych divadelných scén, 30 múzeí a 3 galérie umenia. V kraji je k dispozícii 162 knižníc.[3]
Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky patria Dóm svätej Alžbety v Košiciach a historické jadro mesta, hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, evanjelický kostol v Štítniku a rôzne ďalšie kostoly, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty. V kraji sa nachádza aj Spišský hrad, Spišské Podhradie, Spišská kapitula a kostol Ducha Svätého v Žehre a drevené kostoly v Ruskej Bystrej – všetky pamiatky sú zaradené medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO.[3][16][17][18]
V roku 2019 sa v 389 ubytovacích zariadeniach v kraji ubytovalo 456 tisíc návštevníkov. Najnavštevovanejšie boli okresy Košice I, Spišská Nová Ves a Michalovce.[3][4][19][20] Krajskou organizáciou cestovného ruchu je Košice Región Turizmus.[21]
Obyvateľstvo v roku 2011
upraviťPodľa sčítania obyvateľov v roku 2011 bolo zloženie obyvateľstva v kraji takéto:[22]
Národnostné zloženie
upraviťnárodnosť | počet (2011)[23][24] | % (2011) |
---|---|---|
slovenská | 580066 | 73,27 |
maďarská | 74743 | 9,44 |
rómska | 36476 | 4,61 |
česká | 3174 | 0,40 |
moravská | 259 | 0,03 |
rusínska | 3076 | 0,39 |
ukrajinská | 1637 | 0,21 |
nemecká | 1179 | 0,15 |
poľská | 334 | 0,04 |
ruská | 278 | 0,04 |
bulharská | 115 | 0,01 |
židovská | 82 | 0,01 |
srbská | 78 | 0,01 |
chorvátska | 34 | 0,00 |
iná | 1212 | 0,15 |
nezistená | 88980 | 11,24 |
spolu | 791723 | 100 |
Náboženské zloženie
upraviťnáboženstvo | počet (2011)[25] | % (2011) |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 406601 | 51,36 |
Gréckokatolícka cirkev | 75231 | 9,50 |
Pravoslávna cirkev | 13217 | 1,67 |
Reformovaná kresťanská cirkev | 43748 | 5,53 |
Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 29230 | 3,69 |
Apoštolská cirkev | 2484 | 0,31 |
Evanjelická cirkev metodistická | 1545 | 0,20 |
Kresťanské zbory | 1236 | 0,16 |
Cirkev adventistov siedmeho dňa | 503 | 0,06 |
Cirkev bratská | 356 | 0,04 |
Bratská jednota baptistov | 290 | 0,04 |
Starokatolícka cirkev | 289 | 0,04 |
Cirkev československá husitská | 203 | 0,03 |
Novoapoštolská cirkev | 22 | 0,00 |
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 5544 | 0,70 |
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní | 104 | 0,01 |
Ústredný zväz židovských náboženských obcí | 326 | 0,04 |
Bahájske spoločenstvo | 131 | 0,02 |
iné | 2775 | 0,35 |
bez vyznania | 89350 | 11,29 |
nezistené | 118538 | 14,97 |
spolu | 791723 | 100 |
Referencie
upraviť- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-04-02]. Dostupné online.
- ↑ Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-07-03, [cit. 2021-02-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m Štatistický úrad Slovenskej republiky. Košický kraj - charakteristika regiónu [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2020-12-17, [cit. 2021-02-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e ŠPILKA, Jozef, Grafická úprava Kristína Vargová Košický kraj v číslach 2020 (Košice: Ústredie Štatistického úradu Slovenskej republiky), 29. 12 2020, s. 53. Dostupné online [cit. 2021-02-05]. ISBN 978-80-8121-801-9. ((po slovensky)/(po maďarsky))
- ↑ a b Košický samosprávny kraj. Stručná charakteristika Košického kraja [online]. Košice: web.vucke.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Ministersto vnútra SR. Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky [online]. Bratislava: web.archive.org, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online. Archivované 2007-06-09 z originálu.
- ↑ ZAVODSKY, Erik. Slovenská obchodná a priemyselná komora – KSK [online]. Košice: ke.sopk.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ ŠOP SR, Banská Bystrica. Prehľad chránených území na území Košického kraja [online]. Košice: web.vucke.sk, 2018-01-01, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Štátna ochrana prírody SR. Prehľad chránených území [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2020-12-31, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Košický kraj je počtom obyvateľov druhým najväčším krajom v SR. SME (Bratislava: Petit Press), 2001-11-06. Dostupné online [cit. 2021-02-05]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Slovenská správa ciest. Základné údage o sieti cestných komunikácií - v členení podľa krajov resp. VÚC [online]. Bratislava: cdb.sk, 2020-01-01, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ RESTEI, Peter. Diaľnice a rýchlostné cesty [online]. Košice: web.vucke.sk, 2012-11-15, rev. 2020-07-07, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Portál VS. Zoznam vysokých škôl v meste Košice [online]. portalvs.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Archív KSK. Register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti [online]. Košice: web.vucke.sk, 2015-10-16, rev. 2016-01-19, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Kúpele Štós. Speleoterapia [online]. Štós: kupele-stos.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online. Archivované 2021-02-10 z originálu.
- ↑ Košice Región Turizmus. UNESCO NA DOSAH – to nie je len fráza [online]. Košice: kosiceregion.com, 2019-08-02, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Košice Región Turizmus. Prírodné dedičstvo - UNESCO NA DOSAH v Košickom kraji [online]. Košice: unesconadosah.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Košice Región Turizmus. Kultúrne dedičstvo - UNESCO NA DOSAH v Košickom kraji [online]. Košice: unesconadosah.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Košice Región Turizmus. Výročná správa krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus za rok 2019, 2020, s. 79. Dostupné online [cit. 2021-02-05].
- ↑ Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Ubytovacia štatistika na Slovensku - Návštevníci 2019 [online]. Košice: web.vucke.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ ŠITÁROVÁ, Veronika. Krajská organizácia CR [online]. Košice: web.vucke.sk, 2013-02-14, rev. 2020-01-31, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
- ↑ Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách (cit. 2020-10-24)
- ↑ Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách (cit. 2020-10-24)
- ↑ Košický kraj. SODB 2011. TAB. 115 Obyvateľstvo podľa pohlavia a národnosti Archivované 2020-10-27 na Wayback Machine (cit. 2020-10-24)
- ↑ Košický kraj. SODB 2011. TAB. 118 Obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženského vyznania Archivované 2020-10-27 na Wayback Machine (cit. 2020-10-24)
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košický kraj