Košický kraj

kraj na juhu východného Slovenska
Disambig.svg O rovnomennom kraji z minulosti pozri Košický kraj (1948 – 1960).

Košický kraj je organizácia štátnej správy na juhu Východného Slovenska. Má rozlohu 6 753 km² a žije tu vyše 800-tisíc obyvateľov. Bol zriadený reformou verejnej správy v roku 1996. Od roku 2007 je spravovaný Obvodným úradom so sídlom v Košiciach, ktorý nahradil dovtedajší Krajský úrad. Výraz sa používa aj pre označenie samosprávy vykonávanej Košickým samosprávnym krajom, ktorý sídli v Košiciach.

Košický kraj
Kraj
Bratislavský krajTrnavský krajTrenčiansky krajNitriansky krajŽilinský krajBanskobystrický krajPrešovský krajKošický krajPoloha kraja Košice na Slovensku (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Kosicky vlajka.svg
Vlajka
Coat of Arms of Košice Region.svg
Symbol
Štát Slovensko Slovensko
Krajské mesto Košice
Najvyšší bod Stolica
 - výška 1 476 m n. m.
Najnižší bod Bodrog pri obci Klin nad Bodrogom
 - výška 86 m n. m.
Rozloha 6 754,5 km² (675 450 ha)
Obyvateľstvo 801 460[1] (31.12.2020)
Hustota 118,75 obyv./km²
ISO 3166-2 SK-KI
Počet okresov 11
Okres SobranceOkres MichalovceOkres TrebišovOkres Košice-okolieOkres Košice-okolieOkres Košice IOkres Košice IIOkres Košice IIIOkres Košice IVOkres GelnicaOkres Spišská Nová VesOkres RožňavaPoloha okresu Košický kraj v Košickom kraji (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Okresy v košickom kraji
Wikimedia Commons: Košice Region
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Farebné vyzobrazenie okresov kraja

OkresyUpraviť

Podľa územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. je kraj rozčlenený na 11 okresov.[2] Najmenším okresom s rozlohou 16,8 km² je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 534,6 km² je okres Košice-okolie. V kraji sa nachádza 440 obcí, z toho 17 nesie štatút mesta. Až 54,5 % obyvateľov žije v mestách. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym centrom kraja je mesto Košice. Ku 31. decembru 2019 v nich žilo 238 593 obyvateľov, čo predstavovalo takmer 30 % obyvateľov celého kraja.[3][4][5][6]

PolohaUpraviť

Košický kraj je počtom obyvateľov je druhý, rozlohou štvrtý najväčší kraj na Slovensku. Na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny - Abov, Gemer, Spiš a Zemplín.[3][5]

Oblasti susediace s Košickým krajomUpraviť

    Prešovský kraj  
  Banskobystrický kraj     Zakarpatská oblasť,
  Ukrajina
      Košický kraj    
 
  Boršodsko-abovsko-zemplínska župa a

  Sabolčsko-satmársko-berežská župa,
  Maďarsko

GeografiaUpraviť

 
Pohľad na Zemplínsku šíravu z Vihorlatu
 
Bývalá baňa Bankov v Košiciach
 
Vodopád v Slovenskom raji
 
Davy ľudí počas festivalu Biela noc v Košiciach
 
Časť vonkajšieho okruhu Košíc
 
Cesta prvej triedy 19 medzi Sečovcami a Dargovom
 
Európska cesta E58 v Košiciach – Nad jazerom

Najvyšším bodov v kraji je 1 476 m vysoký vrch Stolica v Slovenskom rudohorí. Najnižšie položený bod je miesto pri vyústení rieky Bodrog zo Slovenska – 94 m nad morom. Vodné toky v kraji patria k typu nížinných, vrchovinných a stredohorských riek. Najväčšia rieka je Bodrog, ktorý odvodňuje najvýchodnejšiu časť kraja. Hornád odvodňuje Hornádsku a Košickú kotlinu, západnú časť rieka Slaná a na juhovýchodnom cípe rieka Tisa. Vodné nádrže sú zastúpené Zemplínskou šíravou, Bukovcom, Ružínom, Dobšinou a Palcmanskou Mašou. Dve pätiny povrchu pokrývajú lesy, v najviac zalesnenom okrese Slovenska – Gelnici pokrývajú až tri štvrtiny. Lužné lesy sú najmä na juhovýchode územia, nížinato-pahorkovitý charakter je charakteristický pre východnú a južnú časť kraja. Poľnohospodárska pôda pokrýva 333 tisíc ha kraja. Z toho sú tri pätiny tvorené ornou pôdou a tretina trvalými trávnymi porastmi. Výnimočnou oblasťou kraja je Tokaj, kde sa pestuje tokajské víno. Kraj sa nachádza v severnom miernom pásme s priemernými ročnými teplotami okolo 10°C.[3][4]

SurovinyUpraviť

V kraji sú rudné, nerudné aj energetické suroviny. Príkladom rudných surovín sú železné a strieborné rudy v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves. Ďalej sa v kraji nachádzajú významné ložiská magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, ale aj mastenca a sadrovca v okresoch Rožňava a Spišská Nová Ves. Z energetických sa tu vyskytuje ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. V lokalite Ďurkov a v podhorí Vihorlatu sa nachádzajú najvýznamnejšie geotermálne pramene.[3][7]

Chránené územiaUpraviť

Na území kraja sa nachádzajú dva národné parkyNárodný park Slovenský raj a Národný park Slovenský kras, 2 chránené krajinné oblastiLatorica a Vihorlatský prales, 31 národných prírodných rezervácií, 43 prírodných rezervácií, 23 národných prírodných pamiatok, 25 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 10 chránených vtáčích území. Medzi významné jaskyňe patria: Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa. Výnimočný je taktiež Herliansky gejzír.[3][8][9]

DemografiaUpraviť

K 31. decembru 2019 v kraji žilo 801 460 obyvateľov. S 14,7 % podielom na celkovej slovenskej populácii bol Košický kraj druhým najväčším na Slovensku. Na km² pripadá v priemere 119 obyvateľov. Najhustejšie okresy boli všetky štyri okresy Košíc. Priemerný vek obyvateľov žijúcich v kraji bol v roku 2019 zhruba 39,8 rokov. Index starnutia obyvateľstva dosiahol hodnotu 89,2.[3][4][10]

Prírastok obyvateľstva od roku 2000 do 2019Upraviť

Zdroj údajov: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Cestná sieťUpraviť

Na konci roka 2019 bola celková dĺžka cestnej siete 2 396 km. Z toho 22 km diaľnic, 15 km rýchlostných ciest, 367 km ciest I. triedy a 584 km ciest II. triedy. V kraji je evidovaných 391 130 motorových vozidiel.[3][4][11] Medzi diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré vedú krajom, patria:  ,   a  .[12]

Cesty I. triedyUpraviť

Značka Označenie Trasa Celková dĺžka [km]
I/16 ZvolenLučenecRožňavaKošice 197
I/17   Milhosť, št. hr.Košice 18
I/18 ŽilinaVrútkyRužomberokPopradPrešovVranov nad TopľouMichalovce 304
I/19 KošiceMichalovceVyšné Nemecké, št. hr.   90
I/20 KošicePrešov 24
I/67   Kráľ, št. hr.Tornaľa ; RožňavaPusté Pole 61
I/79 Vranov nad TopľouTrebišovSlovenské Nové MestoČierna 90
I/79A Slovenské Nové Mesto – hraničný priechod   0,4

Európske cestyUpraviť

Značka Označenie Trasa Dĺžka na Slovensku [km]
50 TrenčínBytčaŽilinaMartinPopradPrešovKošiceSečovceMichalovceVyšné Nemecké
58 BratislavaTrnavaNitraZvolenKošiceMichalovceVyšné Nemecké
71 KošiceBarcaŠebastovceMilhosť
571 BratislavaTrnavaNitraZvolenKošice 405

Železničná sieťUpraviť

TrateUpraviť

VzdelávanieUpraviť

V kraji sa do konca roka 2019 nachádzalo 455 materských škôl, 303 základných škôl, 34 gymnázií a 61 stredných odborných škôl. Štyri vysoké školy sú sústredené v Košiciach.[3][13]

Zdravotná starostlivosťUpraviť

Zdravotnú starostlivosť v kraji v roku 2019 zabezpečovalo až 1 888 zdravotníckych zariadení. Medzi ne sa radí 17 nemocníc, 1 463 zariadení ambulatnej zdravotnej starostlivosti a 7 liečební. Kúpeľnú liečbu dýchacích ciesť poskytujú kúpele Štós.[3][14][15]

KultúraUpraviť

Kultúrne predstavenia a výstavy ponúka 17 stálych divadelných scén, 30 múzeí a 3 galérie umenia. V kraji je k dispozícii 162 knižníc.[3]

Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky patria Dóm svätej Alžbety v Košiciach a historické jadro mesta, hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar, evanjelický kostol v Štítniku a rôzne ďalšie kostoly, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty. V kraji sa nachádza aj Spišský hrad, Spišské Podhradie, Spišská kapitula a kostol Ducha Svätého v Žehre a drevené kostoly v Ruskej Bystrej – všetky pamiatky sú zaradené medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO.[3][16][17][18]

V roku 2019 sa v 389 ubytovacích zariadeniach v kraji ubytovalo 456 tisíc návštevníkov. Najnavštevovanejšie boli okresy Košice I, Spišská Nová Ves a Michalovce.[3][4][19][20] Krajskou organizáciou cestovného ruchu je Košice Región Turizmus.[21]

Obyvateľstvo v roku 2011Upraviť

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 bolo zloženie obyvateľstva v kraji takéto:[22]

Národnostné zloženieUpraviť

národnosť počet (2011)[23][24] % (2011)
  slovenská 580066 73,27
  maďarská 74743 9,44
  rómska 36476 4,61
  česká 3174 0,40
  moravská 259 0,03
  rusínska 3076 0,39
  ukrajinská 1637 0,21
  nemecká 1179 0,15
  poľská 334 0,04
  ruská 278 0,04
  bulharská 115 0,01
  židovská 82 0,01
  srbská 78 0,01
  chorvátska 34 0,00
  iná 1212 0,15
  nezistená 88980 11,24
spolu 791723 100

Náboženské zloženieUpraviť

náboženstvo počet (2011)[25] % (2011)
  Rímskokatolícka cirkev 406601 51,36
  Gréckokatolícka cirkev 75231 9,50
  Pravoslávna cirkev 13217 1,67
  Reformovaná kresťanská cirkev 43748 5,53
  Evanjelická cirkev augsburského vyznania 29230 3,69
  Apoštolská cirkev 2484 0,31
  Evanjelická cirkev metodistická 1545 0,20
  Kresťanské zbory 1236 0,16
  Cirkev adventistov siedmeho dňa 503 0,06
  Cirkev bratská 356 0,04
  Bratská jednota baptistov 290 0,04
  Starokatolícka cirkev 289 0,04
  Cirkev československá husitská 203 0,03
  Novoapoštolská cirkev 22 0,00
  Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 5544 0,70
  Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní 104 0,01
  Ústredný zväz židovských náboženských obcí 326 0,04
  Bahájske spoločenstvo 131 0,02
  iné 2775 0,35
  bez vyznania 89350 11,29
  nezistené 118538 14,97
spolu 791723 100

ReferencieUpraviť

  1. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-04-02]. Dostupné online.
  2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-07-03, [cit. 2021-02-04]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i j k l m Štatistický úrad Slovenskej republiky. Košický kraj - charakteristika regiónu [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2020-12-17, [cit. 2021-02-04]. Dostupné online.
  4. a b c d e ŠPILKA, Jozef, Grafická úprava Kristína Vargová Košický kraj v číslach 2020 (Košice: Ústredie Štatistického úradu Slovenskej republiky), 29. 12 2020, s. 53. Dostupné online [cit. 2021-02-05]. ISBN 978-80-8121-801-9. ((po slovensky)/(po maďarsky))
  5. a b Košický samosprávny kraj. Stručná charakteristika Košického kraja [online]. Košice: web.vucke.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  6. Ministersto vnútra SR. Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky [online]. Bratislava: web.archive.org, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  7. ZAVODSKY, Erik. Slovenská obchodná a priemyselná komora – KSK [online]. Košice: ke.sopk.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  8. ŠOP SR, Banská Bystrica. Prehľad chránených území na území Košického kraja [online]. Košice: web.vucke.sk, 2018-01-01, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  9. Štátna ochrana prírody SR. Prehľad chránených území [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2020-12-31, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  10. TASR. Košický kraj je počtom obyvateľov druhým najväčším krajom v SR. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-11-06. Dostupné online [cit. 2021-02-05]. ISSN 1335-4418.
  11. Slovenská správa ciest. Základné údage o sieti cestných komunikácií - v členení podľa krajov resp. VÚC [online]. Bratislava: cdb.sk, 2020-01-01, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  12. RESTEI, Peter. Diaľnice a rýchlostné cesty [online]. Košice: web.vucke.sk, 2012-11-15, rev. 2020-07-07, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  13. Portál VS. Zoznam vysokých škôl v meste Košice [online]. portalvs.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  14. Archív KSK. Register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti [online]. Košice: web.vucke.sk, 2015-10-16, rev. 2016-01-19, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  15. Kúpele Štós. Speleoterapia [online]. Štós: kupele-stos.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  16. Košice Región Turizmus. UNESCO NA DOSAH – to nie je len fráza [online]. Košice: kosiceregion.com, 2019-08-02, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  17. Košice Región Turizmus. Prírodné dedičstvo - UNESCO NA DOSAH v Košickom kraji [online]. Košice: unesconadosah.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  18. Košice Región Turizmus. Kultúrne dedičstvo - UNESCO NA DOSAH v Košickom kraji [online]. Košice: unesconadosah.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  19. Košice Región Turizmus. Výročná správa krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus za rok 2019, 2020, s. 79. Dostupné online [cit. 2021-02-05].
  20. Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Ubytovacia štatistika na Slovensku - Návštevníci 2019 [online]. Košice: web.vucke.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  21. ŠITÁROVÁ, Veronika. Krajská organizácia CR [online]. Košice: web.vucke.sk, 2013-02-14, rev. 2020-01-31, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  22. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách (cit. 2020-10-24)
  23. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách (cit. 2020-10-24)
  24. Košický kraj. SODB 2011. TAB. 115 Obyvateľstvo podľa pohlavia a národnosti (cit. 2020-10-24)
  25. Košický kraj. SODB 2011. TAB. 118 Obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženského vyznania (cit. 2020-10-24)

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť