Zemplín (slovenský región)

Zemplín

Zemplín je slovenský región zodpovedajúci územiu Zemplínskej župy spred roku 1918, ktoré pripadlo Česko-Slovensku, alebo častejšie územiu Zemplínskej župy z rokov 1918 – 1922.

DejinyUpraviť

Ako samostatný administratívny útvar vznikol Zemplín v 11. storočí. Jeho centrom bol sprvu Zemplínsky hrad, neskôr mestečko Zemplín a od polovice 18. storočia Nové Mesto pod Šiatrom. Osídlenie sa do 14. storočia sústreďovalo do Východoslovenskej nížiny. Hornaté oblasti boli osídlené prevažne rusínskym obyvateľstvom v rámci valaskej kolonizácie. Negatívne poznačila obyvateľstvo osmanská okupácia v 16. a 17. storočí, stavovské protihabsburské povstania a hromadná emigrácia chudobného obyvateľstva v priebehu 18. a 19. storočia na Dolnú zem a do zámoria. Najviac sa emigrácia dotkla miest Trebišov, Michalovce, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Snina a Zemplín. Niektoré obce boli úplne opustené.[1]

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikroregión Sobrance.

Táto rozšírená Zemplínska župa 1.1.1923 zanikla a stala sa súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský kraj a Košický kraj.

ObyvateľstvoUpraviť

V regióne Zemplína (na Slovensku) dnes žije asi 430 000 obyvateľov. Z etnického hľadiska tvoria obyvateľstvo Zemplína: Slováci, Maďari, Rusíni, Ukrajinci a Rómovia. Rusínske a ukrajinské obyvateľstvo obýva predovšetkým Nízke Beskydy od Stropkova, cez Papín až po Sninu. Ako "rusnácke" sa zvyknú označovať aj obce v Slanských vrchoch (od obce Hlinné až po obec Brezina a Byšta) s obyvateľstvom gréckokatolíckeho a pravoslávneho vyznania, ktoré sa však hlási prevažne k slovenskej národnosti. Rusínske obyvateľstvo Zemplína sa delí na dve etnografické skupiny: Lemkov a Pujďakov, alebo Bojkovia. Lemkovia obývajú severnú časť Slovenska od zemplínskej Vyšnej Jablonky na východe až po spišský Veľký Lipník na na západe; zatiaľ čo Pujďaci alebo inak nazývaní Bojkovia, obývajú územie od rieky Pčolinky, horného toku Cirohy až k hraniciam s Poľskom a Ukrajinou. Kvôli výstavbe vodného diela Starina v 80. rokoch 20. storočia zaniklo sedem pujďackých obcí.

V juhovýchodnej časti Zemplína sa nachádza viac ako 20 obcí (Veľký a Malý Kamenec, Strážne, Malý Horeš, Beša, Čičarovce, Krišovská Liesková atď.) so zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti väčším ako 80%. Mestskými centrami východoslovenských Maďarov sú Veľké Kapušany (59,6 % Maďarov) a Kráľovský Chlmec (73,6 % Maďarov).

Silné zastúpenie má na Zemplíne aj rómske obyvateľstvo, ktoré je koncentrované najmä v obciach stredného Zemplína. Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2013 majú majoritné zastúpenie Rómovia v 27 zemplínskych obciach - Pavlovce nad Uhom (67,0 %), Vechec (50,9 %), Hlinné (56,5 %), Trhovište (51,0 %), Malčice (63,6 %), Drahňov (65,0 %), Kamenná Poruba (57,5 %) Číčava (64,8 %), Nižný Žipov (50,3 %), Vŕbnica (75,1 %), Markovce (69,7 %), Lastovce (52,0 %), Blatné Remety (91,5 %) a ďalšie. Najviac Rómov žije v Trebišove (takmer 4 tisíc), a viac ako 2000 Rómov žije v Pavlovciach, Michalovciach a Vranove nad Topľou.

Významnou slovenskou etnografickou skupinou na Zemplíne sú Sotáci. Ich názov je odvodený od opytovacieho zámena "so", ktoré v ich nárečí znamená "čo". Ide o obyvateľov obcí medzi Humenným a Sninou, v oblasti prítokov riek Udava a Ciroha do Laborca a obcí ležiacich južne od mesta Humenné. Druhá skupina Sotákov sú tzv. sobraneckí Sotáci. ktorí obývajú 8 obcí juhovýchodne od Sobraniec.

Z náboženské hľadiska tvorí územie Zemplína hranicu medzi katolíckym západom a ortodoxným východom. V dôsledku etnicky a konfesionálne zmiešaných manželstiev nemožno jednoznačne odvodzovať náboženskú príslušnosť od etnickej. Vo všeobecnosti však platí, že prevažná časť Rusínov a Ukrajincov sa hlási k gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, kým Maďari sú príslušníci kalvínskej reformácie. Obyvateľstvo evanjelického vyznania je koncentrované do okolia Vranova nad Topľou. V minulosti sa na Zemplíne nachádzali významné židovské komunity, predovšetkým v Stropkove, Michalovciach, Kráľovskom Chlmci, Mrázovciach, Sečovciach, Somotore a Vranove nad Topľou.[1]

Jazykové a etnické zloženie obyvateľstvaUpraviť

Sčítanie 1880Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou.

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu maďarčina nemčina/jidiš slovenčina rumunčina rusínčina srbochorvátčina iné cudzinci nehovoriaci
Abs. 94 278 3 354 5 819 51 788 1 29 934 0 693 529 2 160
Rel. (v %) 100,0 3,6 6,2 54,9 0,0 31,8 0,0 0,7 0,6 2,2

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov.

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu maďarčina nemčina/jidiš slovenčina rumunčina rusínčina srbochorvátčina iné cudzinci nehovoriaci
Abs. 144 176 50 619 5 396 80 861 12 2 250 20 608 261 4 149
Rel. (v %) 100,0 35,1 3,7 56,1 0,0 1,6 0,0 0,4 0,2 2,9

Sčítanie 1910Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu maďarčina nemčina/jidiš slovenčina rumunčina rusínčina srbochorvátčina iní
Abs. 110 958 8 504 7 429 49 378 131 39 821 23 5 672
Rel. (v %) 100,0 7,7 6,7 44,5 0,1 35,9 0,0 5,1
Zmena (1910 vs. 1880) 17,7% 153,5% 27,7% 4,7% 13 000% 33,0% - 718,5%

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu maďarčina nemčina/jidiš slovenčina rumunčina rusínčina srbochorvátčina iní
Abs. 162 013 70 215 4 586 76 797 74 7 692 24 2 625
Rel. (v %) 100,0 43,3 2,8 47,4 0,0 4,7 0,0 1,6
Zmena (1910 vs. 1880) 12,4% 38,7% 15,0% 5,0% 516,7% 241,9% 20,0% 331,7%

Sčítanie 1930Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Česi a Slováci Maďari Nemci Rusíni Židia iné cudzinci
Abs. 127 156 71 548 329 420 40 657 3 878 1 787 8 357
Rel. (v %) 100,0 56,3 0,3 0,3 32,0 3,0 1,4 6,6
Zmena (1930 vs. 1910) 14,6% 44,9% 96,1% 94,3% 2,1% - 68,5% -

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Česi a Slováci Maďari Nemci Rusíni Židia iné cudzinci
Abs. 174 821 112 215 40 424 534 3 893 8 836 2 522 6 397
Rel. (v %) 100,0 64,2 23,1 0,3 2,2 5,1 1,4 3,7
Zmena (1930 vs. 1910) 7,9% 46,1% 42,7% 88,4% 48,2% - 3,9% -

Sčítanie 1991Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Slováci Česi Moravania Maďari Nemci Rómovia Rusíni Ukrajinci iné
Abs. 205 846 185 205 1 094 65 188 28 4 728 8 967 5 228 343
Rel. (v %) 100,0 90,0 0,5 0,0 0,1 0,0 2,3 4,4 2,5 0,2
Zmena (1991 vs. 1930) 61,9% 160,5% 42,9% 93,3% - 65,1% 80,8%

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Slováci Česi Moravania Maďari Nemci Rómovia Rusíni Ukrajinci iné
Abs. 229 900 173 624 1 178 112 46 961 32 6 960 136 472 425
Rel. (v %) 100,0 75,6 0,5 0,0 20,4 0,0 3,0 0,1 0,2 0,2
Zmena (1991 vs. 1930) 31,5% 55,9% 16,7% 94,0% - 84,4% 83,1%

Sčítanie 2001Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Slováci Česi Moravania Maďari Nemci Rómovia Rusíni Ukrajinci iné
Abs. 214 677 188 277 921 38 180 15 7 889 12 158 2 954 2 245
Rel. (v %) 100,0 87,7 0,4 0,0 0,1 0,0 3,7 5,7 1,4 1,0
Zmena (2001 vs. 1991) 4,3% 1,7% 15,9% 41,5% 4,3% 46,4% 66,9% 35,6% 43,5% 554,5%

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Slováci Česi Moravania Maďari Nemci Rómovia Rusíni Ukrajinci iné
Abs. 236 676 179 259 1 069 37 43 262 23 9 237 384 669 2 736
Rel. (v %) 100,0 75,7 0,5 0,0 18,3 0,0 3,9 0,2 0,3 1,2
Zmena (2001 vs. 1991) 2,9% 3,2% 9,3% 67,0% 7,9% 28,1% 33,2% 182,4% 41,7% 543,8%

Náboženské zloženie obyvateľstvaUpraviť

Sčítanie 1880Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni unitári židia iní
Abs. 94 278 36 593 43 342 1 4 383 301 0 9 655 3
Rel. (v %) 100,0 38,8 46,0 0,0 4,6 0,3 0,0 10,2 0,0

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni unitári židia iní
Abs. 144 176 47 601 49 616 68 2 393 29 333 6 15 155 4
Rel. (v %) 100,0 33,0 34,4 0,0 1,7 20,3 0,0 10,5 0,0

Sčítanie 1910Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni unitári židia iní
Abs. 110 958 42 122 53 798 23 4 756 599 1 9 659 0
Rel. (v %) 100,0 38,0 48,5 0,0 4,3 0,5 0,0 8,7 0,0

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni unitári židia iní
Abs. 162 013 56 661 57 837 45 2 313 31 692 18 13 438 9
Rel. (v %) 100,0 35,0 35,7 0,0 1,4 19,6 0,0 8,3 0,0

Sčítanie 1930Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci luteráni kalvíni židia bez vyznania & iní
Abs. 127 156 49 482 59 775 5 029 350 8 970 3 550
Rel. (v %) 100,0 38,9 47,0 4,0 0,3 7,1 2,8

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci luteráni kalvíni židia bez vyznania & iní
Abs. 174 821 64 636 61 361 2 515 31 057 13 410 1 842
Rel. (v %) 100,0 37,0 35,1 1,4 17,8 7,7 1,1

Sčítanie 1991Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni bez vyznania jehovisti židia iní nezistení
Abs. 205 846 105 374 44 789 12 378 8 876 131 7 185 711 8 8 25 957
Rel. (v %) 100,0 51,2 21,8 6,0 4,3 0,1 3,5 0,3 0,0 0,0 12,6

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni bez vyznania jehovisti židia iní nezistení
Abs. 229 900 103 335 47 027 5 784 5 678 22 154 10 427 2 294 19 726 32 456
Rel. (v %) 100,0 44,9 20,5 2,5 2,5 9,6 4,5 1,0 0,0 0,3 14,1

Sčítanie 2001Upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni bez vyznania jehovisti židia iní nezistení
Abs. 214 677 120 030 54 170 16 231 9 926 302 8 068 1 404 16 655 3 875
Rel. (v %) 100,0 55,9 25,2 7,6 4,6 0,1 3,8 0,7 0,0 0,3 1,8

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni bez vyznania jehovisti židia iní nezistení
Abs. 236 676 118 787 54 762 8 632 3 490 28 450 12 301 4 113 32 941 5 168
Rel. (v %) 100,0 50,2 23,1 3,6 1,5 12,0 5,2 1,7 0,0 0,4 2,2

Horný a Dolný ZemplínUpraviť

Zemplín býva v turistických materiáloch a mapách často rozdelený na Horný Zemplín a Dolný Zemplín. Do Horného Zemplína patria okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou, do Dolného Zemplína okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov.

EkonomikaUpraviť

Slovenský Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti sú Humenné, Michalovce, Trebišov a Vranov nad Topľou.

Cestovný ruchUpraviť

 
Najvyšší bod regiónu Zemplín vrch Kremenec

HradyUpraviť

Vodné plochyUpraviť

TuristikaUpraviť

KultúraUpraviť

 
Humenský zámok, sídlo Vihorlatského múzea

GalériaUpraviť

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Externé odkazyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b BEŇUŠKOVÁ, Zuzana, a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska. 2. dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2005. 241 s. ISBN 80-224-0853-0. S. 203-212.
  2. a b c d e f MAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012. Dostupné online. ISBN 978-80-8121-222-2.
  3. a b c d e f g h i j k l m n Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2016-07-06]. Dostupné online.

Súradnice: 48°43′20″S 21°47′20″V / 48,722325°S 21,788979°V / 48.722325; 21.788979