Zemplín (slovenský región)

Zemplín je slovenský región zodpovedajúci územiu Zemplínskej župy spred roku 1918, ktoré pripadlo Česko-Slovensku, alebo častejšie územiu Zemplínskej župy z rokov 1918 – 1922.

Zemplín na mape Slovenska.
Horný a dolný Zemplín na regionálnej mape.

Dejiny upraviť

Ako samostatný administratívny útvar vznikol Zemplín v 11. storočí. Jeho centrom bol sprvu Zemplínsky hrad, neskôr mestečko Zemplín a od polovice 18. storočia Nové Mesto pod Šiatrom. Osídlenie sa do 14. storočia sústreďovalo do Východoslovenskej nížiny. Hornaté oblasti boli osídlené prevažne rusínskym obyvateľstvom v rámci valaskej kolonizácie. Negatívne poznačila obyvateľstvo osmanská okupácia v 16. a 17. storočí, stavovské protihabsburské povstania a hromadná emigrácia chudobného obyvateľstva v priebehu 18. a 19. storočia na Dolnú zem a do zámoria. Najviac sa emigrácia dotkla miest Trebišov, Michalovce, Sečovce, Kráľovský Chlmec, Snina a Zemplín. Niektoré obce boli úplne opustené.[1]

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa územie Zemplína rozdelilo medzi Česko-Slovensko a Maďarsko. Zemplínska župa sa na Slovensku spojila so slovenskou časťou Užskej župy. Súčasťou Užskej župy na Slovensku bol takmer celý okres Sobrance a východná polovica okresu Michalovce. V súčasnosti sa teda aj toto územie bývalej Užskej župy pokladá za súčasť Zemplína a označuje sa niekedy ako mikroregión Sobrance.

Táto rozšírená Zemplínska župa 1.1.1923 zanikla a stala sa súčasťou Košickej (veľ)župy. Roku 1928 bolo župné zriadenie na Slovensku zrušené.

Počas 2. svetovej vojny sa južná časť slovenského Zemplína stala súčasťou Maďarska a bola pripojená k maďarskej Zemplínskej (Zemplén) a Užskej (Ung) župe. Po skončení vojny boli obnovené predvojnové hranice medzi ČSR a Maďarskom. Na Slovensku je územie Zemplína rozdelené medzi Prešovský kraj a Košický kraj.

Obyvateľstvo upraviť

V regióne Zemplína (na Slovensku) dnes žije asi 430 000 obyvateľov. Z etnického hľadiska tvoria obyvateľstvo Zemplína: Slováci, Maďari, Rusíni, Ukrajinci a Rómovia. Rusínske a ukrajinské obyvateľstvo obýva predovšetkým Nízke Beskydy od Stropkova, cez Papín až po Sninu. Ako "rusnácke" sa zvyknú označovať aj obce v Slanských vrchoch (od obce Hlinné až po obec Brezina a Byšta) s obyvateľstvom gréckokatolíckeho a pravoslávneho vyznania, ktoré sa však hlási prevažne k slovenskej národnosti. Rusínske obyvateľstvo Zemplína sa delí na dve etnografické skupiny: Lemkov a Pujďakov, alebo Bojkovia. Lemkovia obývajú severnú časť Slovenska od zemplínskej Vyšnej Jablonky na východe až po spišský Veľký Lipník na západe; zatiaľ čo Pujďaci alebo inak nazývaní Bojkovia, obývajú územie od rieky Pčolinky, horného toku Cirohy až k hraniciam s Poľskom a Ukrajinou. Kvôli výstavbe vodného diela Starina v 80. rokoch 20. storočia zaniklo sedem pujďackých obcí.

V juhovýchodnej časti Zemplína sa nachádza viac ako 20 obcí (Veľký a Malý Kamenec, Strážne, Malý Horeš, Beša, Čičarovce, Krišovská Liesková atď.) so zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti väčším ako 80%. Mestskými centrami východoslovenských Maďarov sú Veľké Kapušany (59,6 % Maďarov) a Kráľovský Chlmec (73,6 % Maďarov).

Silné zastúpenie má na Zemplíne aj rómske obyvateľstvo, ktoré je koncentrované najmä v obciach stredného Zemplína. Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2013 majú majoritné zastúpenie Rómovia v 27 zemplínskych obciach - Pavlovce nad Uhom (67,0 %), Vechec (50,9 %), Hlinné (56,5 %), Trhovište (51,0 %), Malčice (63,6 %), Drahňov (65,0 %), Kamenná Poruba (57,5 %) Číčava (64,8 %), Nižný Žipov (50,3 %), Vŕbnica (75,1 %), Markovce (69,7 %), Lastovce (52,0 %), Blatné Remety (91,5 %) a ďalšie. Najviac Rómov žije v Trebišove (takmer 4 tisíc), a viac ako 2000 Rómov žije v Pavlovciach, Michalovciach a Vranove nad Topľou.

Významnou slovenskou etnografickou skupinou na Zemplíne sú Sotáci. Ich názov je odvodený od opytovacieho zámena "so", ktoré v ich nárečí znamená "čo". Ide o obyvateľov obcí medzi Humenným a Sninou, v oblasti prítokov riek Udava a Ciroha do Laborca a obcí ležiacich južne od mesta Humenné. Druhá skupina Sotákov sú tzv. sobraneckí Sotáci, ktorí obývajú 8 obcí juhovýchodne od Sobraniec.

Z náboženské hľadiska tvorí územie Zemplína hranicu medzi katolíckym západom a ortodoxným východom. V dôsledku etnicky a konfesionálne zmiešaných manželstiev nemožno jednoznačne odvodzovať náboženskú príslušnosť od etnickej. Vo všeobecnosti však platí, že prevažná časť Rusínov a Ukrajincov sa hlási k gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, kým Maďari sú príslušníci kalvínskej reformácie. Obyvateľstvo evanjelického vyznania je koncentrované do okolia Vranova nad Topľou. V minulosti sa na Zemplíne nachádzali významné židovské komunity, predovšetkým v Stropkove, Michalovciach (31% - rok 1939), Humennom (32% - rok 1939), Kráľovskom Chlmci, Mrázovciach, Sečovciach, Somotore a Vranove nad Topľou.[1]

Jazykové a etnické zloženie obyvateľstva upraviť

Sčítanie 1880 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou.

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu maďarčina nemčina/jidiš slovenčina rumunčina rusínčina srbochorvátčina iné cudzinci nehovoriaci
Abs. 94 278 3 354 5 819 51 788 1 29 934 0 693 529 2 160
Rel. (v %) 100,0 3,6 6,2 54,9 0,0 31,8 0,0 0,7 0,6 2,2

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov.

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu maďarčina nemčina/jidiš slovenčina rumunčina rusínčina srbochorvátčina iné cudzinci nehovoriaci
Abs. 144 176 50 619 5 396 80 861 12 2 250 20 608 261 4 149
Rel. (v %) 100,0 35,1 3,7 56,1 0,0 1,6 0,0 0,4 0,2 2,9

Sčítanie 1910 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu maďarčina nemčina/jidiš slovenčina rumunčina rusínčina srbochorvátčina iní
Abs. 110 958 8 504 7 429 49 378 131 39 821 23 5 672
Rel. (v %) 100,0 7,7 6,7 44,5 0,1 35,9 0,0 5,1
Zmena (1910 vs. 1880) 17,7% 153,5% 27,7% 4,7% 13 000% 33,0% - 718,5%

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu maďarčina nemčina/jidiš slovenčina rumunčina rusínčina srbochorvátčina iní
Abs. 162 013 70 215 4 586 76 797 74 7 692 24 2 625
Rel. (v %) 100,0 43,3 2,8 47,4 0,0 4,7 0,0 1,6
Zmena (1910 vs. 1880) 12,4% 38,7% 15,0% 5,0% 516,7% 241,9% 20,0% 331,7%

Sčítanie 1930 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Česi a Slováci Maďari Nemci Rusíni Židia iné cudzinci
Abs. 127 156 71 548 329 420 40 657 3 878 1 787 8 357
Rel. (v %) 100,0 56,3 0,3 0,3 32,0 3,0 1,4 6,6
Zmena (1930 vs. 1910) 14,6% 44,9% 96,1% 94,3% 2,1% - 68,5% -

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Česi a Slováci Maďari Nemci Rusíni Židia iné cudzinci
Abs. 174 821 112 215 40 424 534 3 893 8 836 2 522 6 397
Rel. (v %) 100,0 64,2 23,1 0,3 2,2 5,1 1,4 3,7
Zmena (1930 vs. 1910) 7,9% 46,1% 42,7% 88,4% 48,2% - 3,9% -

Sčítanie 1991 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Slováci Česi Moravania Maďari Nemci Rómovia Rusíni Ukrajinci iné
Abs. 205 846 185 205 1 094 65 188 28 4 728 8 967 5 228 343
Rel. (v %) 100,0 90,0 0,5 0,0 0,1 0,0 2,3 4,4 2,5 0,2
Zmena (1991 vs. 1930) 61,9% 160,5% 42,9% 93,3% - 65,1% 80,8%

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Slováci Česi Moravania Maďari Nemci Rómovia Rusíni Ukrajinci iné
Abs. 229 900 173 624 1 178 112 46 961 32 6 960 136 472 425
Rel. (v %) 100,0 75,6 0,5 0,0 20,4 0,0 3,0 0,1 0,2 0,2
Zmena (1991 vs. 1930) 31,5% 55,9% 16,7% 94,0% - 84,4% 83,1%

Sčítanie 2001 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Slováci Česi Moravania Maďari Nemci Rómovia Rusíni Ukrajinci iné
Abs. 214 677 188 277 921 38 180 15 7 889 12 158 2 954 2 245
Rel. (v %) 100,0 87,7 0,4 0,0 0,1 0,0 3,7 5,7 1,4 1,0
Zmena (2001 vs. 1991) 4,3% 1,7% 15,9% 41,5% 4,3% 46,4% 66,9% 35,6% 43,5% 554,5%

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu Slováci Česi Moravania Maďari Nemci Rómovia Rusíni Ukrajinci iné
Abs. 236 676 179 259 1 069 37 43 262 23 9 237 384 669 2 736
Rel. (v %) 100,0 75,7 0,5 0,0 18,3 0,0 3,9 0,2 0,3 1,2
Zmena (2001 vs. 1991) 2,9% 3,2% 9,3% 67,0% 7,9% 28,1% 33,2% 182,4% 41,7% 543,8%

Náboženské zloženie obyvateľstva upraviť

Sčítanie 1880 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni unitári židia iní
Abs. 94 278 36 593 43 342 1 4 383 301 0 9 655 3
Rel. (v %) 100,0 38,8 46,0 0,0 4,6 0,3 0,0 10,2 0,0

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni unitári židia iní
Abs. 144 176 47 601 49 616 68 2 393 29 333 6 15 155 4
Rel. (v %) 100,0 33,0 34,4 0,0 1,7 20,3 0,0 10,5 0,0

Sčítanie 1910 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni unitári židia iní
Abs. 110 958 42 122 53 798 23 4 756 599 1 9 659 0
Rel. (v %) 100,0 38,0 48,5 0,0 4,3 0,5 0,0 8,7 0,0

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[2]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni unitári židia iní
Abs. 162 013 56 661 57 837 45 2 313 31 692 18 13 438 9
Rel. (v %) 100,0 35,0 35,7 0,0 1,4 19,6 0,0 8,3 0,0

Sčítanie 1930 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci luteráni kalvíni židia bez vyznania & iní
Abs. 127 156 49 482 59 775 5 029 350 8 970 3 550
Rel. (v %) 100,0 38,9 47,0 4,0 0,3 7,1 2,8

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci luteráni kalvíni židia bez vyznania & iní
Abs. 174 821 64 636 61 361 2 515 31 057 13 410 1 842
Rel. (v %) 100,0 37,0 35,1 1,4 17,8 7,7 1,1

Sčítanie 1991 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni bez vyznania jehovisti židia iní nezistení
Abs. 205 846 105 374 44 789 12 378 8 876 131 7 185 711 8 8 25 957
Rel. (v %) 100,0 51,2 21,8 6,0 4,3 0,1 3,5 0,3 0,0 0,0 12,6

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni bez vyznania jehovisti židia iní nezistení
Abs. 229 900 103 335 47 027 5 784 5 678 22 154 10 427 2 294 19 726 32 456
Rel. (v %) 100,0 44,9 20,5 2,5 2,5 9,6 4,5 1,0 0,0 0,3 14,1

Sčítanie 2001 upraviť

Horný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni bez vyznania jehovisti židia iní nezistení
Abs. 214 677 120 030 54 170 16 231 9 926 302 8 068 1 404 16 655 3 875
Rel. (v %) 100,0 55,9 25,2 7,6 4,6 0,1 3,8 0,7 0,0 0,3 1,8

Dolný Zemplín

Dnešné administratívne územie okresov: Michalovce, Sobrance a Trebišov

Údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky[3]

Spolu rímski-katolíci grécko-katolíci pravoslávni luteráni kalvíni bez vyznania jehovisti židia iní nezistení
Abs. 236 676 118 787 54 762 8 632 3 490 28 450 12 301 4 113 32 941 5 168
Rel. (v %) 100,0 50,2 23,1 3,6 1,5 12,0 5,2 1,7 0,0 0,4 2,2

Horný a Dolný Zemplín upraviť

Zemplín býva v turistických materiáloch a mapách často rozdelený na Horný Zemplín a Dolný Zemplín. Do Horného Zemplína patria okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov a Vranov nad Topľou, do Dolného Zemplína okresy Michalovce, Sobrance a Trebišov.

Ekonomika upraviť

Slovenský Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou podpriemernou mzdou. Najvýznamnejšími centrami zamestnanosti sú Humenné, Michalovce, Trebišov a Vranov nad Topľou.

Cestovný ruch upraviť

 
Najvyšší bod regiónu Zemplín vrch Kremenec
 
Pohľad na Vysoké Tatry z Vihorlatu

Hrady upraviť

Vodné plochy upraviť

Turistika upraviť

Kultúra upraviť

 
Humenský zámok, sídlo Vihorlatského múzea

Galéria upraviť

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Externé odkazy upraviť

Referencie upraviť

  1. a b BEŇUŠKOVÁ, Zuzana, a kol. Tradičná kultúra regiónov Slovenska. 2. dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2005. 241 s. ISBN 80-224-0853-0. S. 203-212.
  2. a b c d e f MAJO, Juraj. Historicko-demografický lexikón obcí Slovenska 1880 – 1910. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2012. Dostupné online. ISBN 978-80-8121-222-2.
  3. a b c d e f g h i j k l m n Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 [online]. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2016-07-06]. Dostupné online.

Súradnice: 48°43′20″S 21°47′20″V / 48,722325°S 21,788979°V / 48.722325; 21.788979