Zemplín (okres Trebišov)
Zemplín (maď. Zemplén, nem. Semplin) je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Táto obec a jej hrad dali meno regiónu Zemplín a Zemplínskej župe (nie naopak) a v dávnych dobách bola obec (vtedy hradisko) jej správnym centrom.
Zemplín | |
obec | |
Reformovaný kostol
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Trebišov |
Región | Zemplín |
Vodný tok | Bodrog |
Nadmorská výška | 106 m n. m. |
Súradnice | 48°26′24″S 21°48′45″V / 48,440000°S 21,812500°V |
Rozloha | 14,67 km² (1 467 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 367 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 25,02 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1261 |
Starosta | Mikuláš Takács[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
PSČ | 076 34 (pošta Ladmovce) |
ŠÚJ | 543993 |
EČV (do r. 2022) | TV |
Tel. predvoľba | +421-56 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Zemplín 49 076 34 Ladmovce |
E-mailová adresa | obeczemplin@kid.sk |
Telefón | 628 61 16 |
Fax | 628 61 15 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Zemplín (municipality) | |
Webová stránka: zemplin.ocu.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
upraviťArcheologické nálezy valcovitých nádob a zlomkov keramiky dokazujú pobyt človeka v lokalite dnešnej obce už v mladšej dobe kamennej (cca 5000 pred Kr.). Tu usadlí roľníci patrili k tzv. potiskej kultúre. Z mladšej bronzovej doby (okolo roku 1000 pred Kr.) pochádza nález súboru 48 bronzových predmetov (kosákov, sekier, dláta, oštepov, noža, meča, sekeromlatov, ihlice, náramkov a nákrčníka), ktorý bol objavený roku 1980. Zaujímavosťou je nález 5 bronzových ingotov a poškodenie všetkých nájdených predmetov, ktoré tak s veľkou pravdepodobnosťou boli zozbierané obchodníkom alebo priamo kovolejárom na pretavenie. Keďže nálezy zo železnej doby sa nachádzali aj pod valom, je isté, že ten bol budovaný až od mladšej doby železnej. Nájdené hrnčiarske pece s kanálom na prívod horúceho vzduchu vychádzajú z keltských pecí a obsahovali tiež typicky keltskú, na kruhu vytáčanú keramiku. Tá je charakteristická výzdobou pásmi, no tiež ornamentami maľovanými bielou, hnedou, čiernou a žltou farbou. Na obetisku boli nájdené veľké železné okovy, ktoré sa v tej dobe používali na krk zajatca.
Rímska doba po sebe zanechala 177 žiarových hrobov z rokov 50 pred Kr. až 200, kedy v oblasti Zemplína žili Kelti a Dáci. Našli sa tiež opaskové spony, náramky, prstene, korálky zo skla, sklovitej pasty, jantáru, kovu, hliny a kameňov, ale aj krčahy, fľaše a poháre.
Zo stredoveku pochádzajú nálezy slovanských črepov, potvrdzujúce osídlenie hradiska v Zemplíne a jeho okolí už v 8. a 9. storočí. Názov Zemplín pochádza zo slova zem, zemlja, čo dokladá slovanské osídlenie. Valom ohradené hradisko je rovnako typickým znakom niekdajšej ochrany obydlí, majetku i zvierat. Tunajší val nesie známky upravenej keltsko-dáckej konštrukcie, upravovanej a udržiavanej až do stredoveku, kedy tu vznikol župný hrad. Pred rokom 1214 tu vznikla kamenná administratívna budova a pravdepodobne aj menší kostol a svoje sídlo tu mal „comes curialis de Zemlu“ - zástupca župana. Župan v tom čase sídlil na hrade v neďalekom Sárospataku a až do začiatku 13. storočia mal hrad v Zemplíne len provinciálny význam. Počas umocňovania kráľovskej moci v župách sa v 13. storočí presunulo sídlo administratívnej správy do Zemplína, ktorý sa tak stal rezidenciou kráľovskej župy a onedlho aj sídlom cirkevnej organizácie – archidiakonátu. Popri hrade vzrastal aj význam trhovej osady, ktorá mala už v 13. storočí právo vyberať mýto a v zemepánskom mestečku (od roku 1426 bol Zemplín mestom) sa tu v rokoch 1299 až 1754 konali župné snemy. Skazu hradu a začiatok úpadku mestečka spôsobilo vypálenie hradu v 17. storočí, ktorý viac neobnovili. Pohromou pre mestečko bol požiar v roku 1803, ktorý zasiahol celé podhradie.
Po vybudovaní novej cesty a železnice mimo Zemplína sa úpadok ešte zvýraznil, čo potvrdzoval i pokles obyvateľstva. Pokým v roku 1869 tu žilo 847 ľudí, v roku 1948 ich bolo 695, v roku 1970 520 a v súčasnosti (2016) už menej ako 390. Nová komunikácia k obci Cejkov bola postavená v 80. rokoch, čím sa skrátilo a zjednodušilo cestovanie a doprava severným smerom k Trebišovu.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Zemplínsky hrad, zaniknutý župný hrad, ktorý dal názov celému regiónu. V súčasnosti ho tvoria už len zvyšky základov pokryté vegetáciou. Nachádzal sa na vyvýšenine nad obcou, pri rieke Bodrog. Pôvodne sa tu nachádzalo opevnené slovanské hradisko. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1214. Torzo hradnej veže stojace uprostred areálu bolo v roku 1872 zbúrané v súvislosti so stavbou veže reformovaného kostola.
- Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálnym záverom a mierne predstavanou vežou z konca 12. storočia. Pôvodný kostol bol súčasťou hradiska, neskôr hradu Zemplín. Patrocínium kostola bolo sv. Juraja. Podľa nedávnych archeologických výskumov, ktoré posunuli súčasnú stavbu do románskeho obdobia, bol ukončený podkovovitou apsidou. Z románskej etapy sa dochovali časti severnej a južnej steny lode, s odkrytým štrbinovým oknom. V období gotiky bol kostol rozšírený východným smerom postavením súčasného polygonálneho presbytéria a západným smerom predĺžením lode.[4] Kostol prešiel klasicistickou úpravou v rokoch 1872-1873 kedy bola postavená veža s použitím materiálu zo zaniknutého hradu. Fasády kostola sú hladké, v závere členené opornými piliermi. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.
- Gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou z roku 1804. Obnovou prešiel v rokoch 1936-1937. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu ikonostas zo začiatku 19. storočia so štyrmi obrazmi od Š. Hegedüsa. Bočný oltár Nanebovstúpenia Pána je barokový zo začiatku 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická z doby vzniku kostola.[5] Fasády chrámu sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s výraznou otvorenou laternou.
-
Reformovaný kostol
-
Kostol Nanebovstúpenia Pána
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Zemplín [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Zemplín - Chrám Nanebovstúpenia Pána [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemplín (okres Trebišov)
Zdroj
upraviťExterné odkazy
upraviť- Apsida.sk- profil stredovekého kostola