Železná doba

Železná doba (lingvisticky nevhodne doba železná[pozn 1]) je obdobie dejín ľudstva, ktoré nasledovalo po konci bronzovej doby. Tento termín zaviedol dánsky múzejník Christian Jürgensen Thomsen na základe toho, že podľa zachovaných archeologických nálezov v tomto období človek všeobecne používal železo vo výrobe pracovných nástrojov a zbraní.[1][2]

Aj keď je definícia železnej doby splnená aj pre Blízky východ a niektoré iné oblasti Zeme, pojem sa ako označenie epochy spravidla používa len pre Európu, pretože napríklad v Egypte či Mezopotámii už v tomto období bolo historické obdobie (písomne doložené štáty, dynastie a podobne) a delenie dejín týchto oblastí sa teda opiera o iné charakteristiky.

Časové zaradenieUpraviť

Železná doba nenastúpila všade rovnako – na Prednom východe sa železo začalo používať už v polovici 3. tisícročia a širšie uplatnenie našlo v druhej polovici 2. tisícročia[2] (od 1600 pred Kr., ešte viac od 1200 pred Kr.). Tradične za začiatok železnej doby na Blízkom východe považujeme rok 1200 pred Kr. Železo bolo rozšírené v Mezopotámii, u Chetitov aj v Egypte. Chetiti technológiu výroby železa starostlivo strážili, po páde ich ríše (okolo 1200 pred Kr.) sa technológia rozšírila aj do Európy. Napríklad v Grécku sa železná doba začína okolo 1100 pred Kr. Do Ruska železo priniesli Skýti, ktorí ho asi prevzali od balkánskych Trákov. V Indii sa železo objavuje okolo 1100 až 1000 pred Kr. Na Slovensku sa železo rozšírilo v 9-/8. storočí, v západostrednej Európe v 7./6. storočí, v severnej v 6. storočí.

Železná doba sa skončila v Európe s nastúpom helenizmu (Grécko), začlenením do alebo pod vplyv Rímskej ríše (južná a stredná Európa) alebo až včasným stredovekom (severná Európa).

Periodizácia v EurópeUpraviť

Železná doba sa delí na starú a mladú.

Kým v niektorých krajinách strednej a západnej Európy (vrátane Slovenska) je vo zvyku považovať starú železnú dobu za totožnú s halštatskou dobou, vo viacerých krajinách najmä západostrednej Európy sa začiatok halštatskej doby (do roku 700 pred Kr.) zaraďuje ešte do bronzovej doby.

Mladá je v celej Európe obsadenej Keltmi zhodná s laténskou dobou, v ostatných častiach Európy sa nazýva predrímska železná doba.

Periodizácia na SlovenskuUpraviť

Železná doba:

  • halštatská doba (stará železná doba, staršia železná doba) (850/800/750/700 – 450/400 pred Kr.)
  • laténska doba (mladá železná doba, mladšia železná doba) (450/400 pred Kr. – prelom letopočtu/6/10 po Kr.)

Halštatskou dobou sa na Slovensku a okolí končí pravek v pravom slova zmysle (=prehistória) a laténskou dobou začína protohistorické obdobie (=raná dejinná doba; 450/400 pred Kr.- 833 po Kr.).

SlovenskoUpraviť

Pozri halštatská doba na Slovensku a laténska doba na Slovensku.

PoznámkyUpraviť

  1. Pozri poznámku pod čiarou o slovoslede v článku kamenná doba.

ReferencieUpraviť

  1. železná doba. In Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. ISBN 80-85584-12-3, s. 818.
  2. a b Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „želená doba“, Encyklopédia archeológie, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 1013 

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • železná doba. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, a kol. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 1013.