Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku alebo Kalvínska cirkev je kresťanská protestantská cirkev, ktorej vznik sa na Slovensku datuje do roku 1567, keď sa konala jej prvá synoda v Debrecíne. Táto synoda sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom, hlásajúcemu tzv. kalvinizmus. S ostatnými reformovanými cirkvami vyznáva dve vyznania viery, a to Heidelberský katechizmus z roku 1563 a Druhé helvétske vyznanie viery z roku 1567. Cirkev vyznáva štyri reformačné solas.

Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2001 (v %).
Reformovaný kostol v Komárne
Gotický reformovaný kostol v Plešivci
Náboženské zloženie obcí Slovenskej republiky v roku 2011. Reformovaná kresťanská cirkev:

██ väčšina (50-100%)

██ relatívna väčšina (<50%)

ŠtatistikaUpraviť

Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi prihlásilo 98 797 (1,83 %) obyvateľov .

Národnostné zloženie veriacichUpraviť

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2011[1]

Príslušníci Reformovanej kresťanskej cirkvi sú jedinou náboženskou skupinou na území Slovenska, v ktorej neprevažujú veriaci slovenskej národnosti, ale prevažná časť jej členov sú obyvatelia maďarskej národnosti.

Národnosť Počet veriacich v %
slovenská 26550 26,87
maďarská 70221 71,08
rómska 1343 1,36
rusínska 14 0,01
ukrajinská 17 0,02
česká 105 0,11
nemecká 21 0,02
poľská 2 0,00
chorvátska 2 0,00
srbská 1 0,00
ruská 3 0,00
židovská 1 0,00
moravská 7 0,01
bulharská 2 0,00
ostatné 55 0,06
nezistené 453 0,46
spolu 98797 100,00

Obce s najvyšším počtom veriacichUpraviť

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2001

  1. Košice – 6 286 (2,66 %)
  2. Komárno – 4 696 (12,57 %)
  3. Veľké Kapušany – 2 630 (26,95 %)
  4. Rimavská Sobota – 2 261 (9,01 %)
  5. Kráľovský Chlmec – 2 172 (27,05 %)
  6. Veľký Meder v 2 007 (22,02 %)
  7. Bratislava – 1 918 (0,45 %)
  8. Dunajská Streda – 1 841 (7,83 %)
  9. Michalovce – 1 726 (4,32 %)
  10. Levice – 1 604 (4,39 %)
  11. Tornaľa – 1 537 (18,82 %)
  12. Rožňava – 1 345 (6,98 %)
  13. Zemianska Oľča – 1 185 (45,11 %)
  14. Vlčany – 1 179 (34,74 %)
  15. Okoč – 1 082 (28,44 %)
  16. Nové Zámky – 1 040 (2,46%)
  17. Moldava nad Bodvou – 999 (10,49 %)
  18. Modrany – 942 (65,19 %)
  19. Čierna nad Tisou – 932 (20,06 %)
  20. Chotín – 925 (63,88 %)

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacichUpraviť

údaje: Sčítanie obyvateľstva SR, 2001

  1. Silická Jablonica – 88,98 % (226)
  2. Kľúčovec – 85,22 % (317)
  3. Beša – 84,13 % (318)
  4. Malý Kamenec – 80,00 % (388)
  5. Zádiel – 79,14 % (148)
  6. Ižkovce – 77,50 % (93)
  7. Malý Horeš – 77,37 % (889)
  8. Blatná Polianka – 76,84 % (136)
  9. Černochov v 76,75 % (175)
  10. Zádor – 76,24 % (77)
  11. Svätuš – 76,15 % (99)
  12. Bara – 75,30 % (253)
  13. Rašice – 73,57 % (103)
  14. Nová Vieska – 70,84 % (566)
  15. Holiare –70,05 % (297)
  16. Hubovo – 69,48 % (107)
  17. Svätuše – 69,37 % (634)
  18. Strážne – 69,25 % (482)
  19. Malé Ludince – 69,12 % (141)
  20. Rakytník – 68,91 % (164)

HistóriaUpraviť

  • 1567 synoda v Debrecíne, kde sa prihlásila k reformačnému smeru reprezentovanému Jánom Kalvínom
  • 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká na území Slovenska samostatná Reformovaná kresťanská cirkev
  • 1938 pričlenenie časti Slovenska k Maďarsku, kde bola väčšina zborov; po vojne došlo k vysídleniu veriacich maďarskej národnosti do Maďarska alebo západných Čiech
  • 1948 vláda uznáva RKC
  • 1952 ratifikácia cirkevnej ústavy, avšak život cirkvi je brzdený ateistickým charakterom spoločnosti
  • 1989 rozvoj života cirkvi

VieraUpraviť

Reformovaná cirkev verí v jedného Boha v troch osobách: Boh Otec, Syn a Duch Svätý. Cirkev vysluhuje dve sviatosti: Krst a Večeru Pánovu. Narozdiel od evanjelikov neveria v reálnu prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej, ale veria že spásonosná sila Tela a Krvi Kristovej sú v chlebe a víne prítomné. Pri Večeri Pánovej sa taktiež vysluhuje rozhrešenie. V reformovaných kostoloch nenájdeme žiadne obrazy ani sochy.

Organizácia cirkviUpraviť

RKC má synodálno-presbyteriálny charakter. Synoda je najvyšší zákonodarný orgán, ktorý je tvorený 17 ordinovanými a 17 laickými poslancami. Synoda zo svojich radov volí Predsedníctvo synody a Synodnú radu, ktorá sa skladá zo 7 ordinovaných a 7 laických členov.[2]

Základnou organizačnou zložkou RKC je cirkevný zbor, na ktorého čele je presbyterstvo, vedené duchovným pastierom a kurátorom. Cirkevné zbory sú združené do 9 seniorátov. Senioráty sú riadené valnými zhromaždeniami na čele so seniormi a seniorálnymi kurátormi.

Historicky je RKC dvojjazyčná. Dva senioráty majú úradnú reč slovenčinu a sedem má úradnú reč maďarčinu.

Senioráty tvoriace Generálnu cirkev[3]Upraviť

  1. Bratislavský seniorát
  2. Komárňanský seniorát
  3. Tekovský seniorát
  4. Gemerský seniorát
  5. Západokošický seniorát, od 1. júla 2007 Abovsko-turniansky[4]
  6. Východokošický seniorát, od 1. júla 2007 Zemplínsky[4]
  7. Užský seniorát
  8. Michalovský seniorát
  9. Ondavsko-hornádsky seniorát

Sídlo kancelárie Synody a Biskupského úraduUpraviť

Jókaiho 34
945 01 Komárno
tel: 035/7701826

BiskupUpraviť

  • Mgr. László Fazekas
  • Reformovaná cirkev na Slovensku je jedna z mála reformovaných (kalvínskych) cirkví na ktorej čele stojí biskup.

Externé zdrojeUpraviť

ReferencieUpraviť