Otvoriť hlavné menu

Rakúsko-Uhorsko

konštitučná dualistická monarchia
Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny
Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone
 Rakúske cisárstvo 1867 – 1918
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Gott erhalte Franz den Kaiser
Motto: Indivisibiliter ac Inseparabiliter
Geografia
Mapa štátu
Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
Rozloha
676 615 km² (v roku 1910)
Najdlhšia rieka
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
51 390 223 (v roku 1910)
Národnostné zloženie
nemčina, maďarčina, latinčina (úradné jazyky)
Štátny útvar
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Rakúske cisárstvo Rakúske cisárstvo
Nástupnícke štáty:
Nemecké Rakúsko Nemecké Rakúsko
Prvá maďarská republika Prvá maďarská republika
Prvá česko-slovenská republika Prvá česko-slovenská republika
Druhá poľská republika Druhá poľská republika
Západoukrajinská ľudová republika Západoukrajinská ľudová republika
Rumunské kráľovstvo Rumunské kráľovstvo
Srbské kráľovstvo Srbské kráľovstvo
Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Národnosti v Rakúsko-Uhorsku
Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty
Kráľovstvá a okresy Rakúsko-Uhorska
Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890
Rakúsko-Uhorsko, často označované ako Dualistická monarchia, bolo v rokoch 18671918 konštitučnou monarchiou v strednej a východnej Európe. Vzniklo, keď Rakúska ríša prijala novú ústavu; v dôsledku toho Rakúsko a Maďarsko začali vládnuť spolu. Na konci prvej svetovej vojny sa monarchia rozpadla na menšie krajiny (Rakúsko, Maďarsko, Česko-slovensko, Poľsko (časť), Rumunsko (časť), Juhoslávia (časť)).

Únia bola založená vďaka rakúsko-uhorskému vyrovnaniu 30. marca 1867 v dôsledku rakúsko-pruskej vojny. Pozostávala z dvoch monarchií (rakúske cisárstvo a maďarské kráľovstvo) a jedného autonómneho regiónu: Chorvátsko-slavonského kráľovstva - (chorvátsko-maďarské vyrovnanie - 1868).
 

Rakúsko-Uhorsko bolo v tom čase mnohonárodným štátom a jednou z hlavných európskych mocností. Rakúsko-Uhorsko bolo po Ruskej ríši geograficky druhou najväčšou krajinou v Európe s rozlohou 621 538 km2 (neskôr 676 615km2) treťou najľudnatejšou krajinou s 52 800 000 obyvateľov (po Rusku a Nemeckej ríši). Ríša vybudovala po Spojených štátoch, Nemecku a Spojenom kráľovstve štvrtý najväčší priemysel strojárstva na svete. Rakúsko-Uhorsko sa po Spojených štátoch a Nemeckej ríši stalo tretím najväčším výrobcom a vývozcom elektrických domácich spotrebičov, elektrických priemyselných spotrebičov a zariadení na výrobu energie pre elektrárne na svete.

Rakúsko-Uhorsko = konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867 – 1918 v strednej Európe.

Dôvod založenia Rakúsko-UhorskaUpraviť

Rakúsko-Uhorsko sa založilo 8. júna 1867. V dôsledku prehry v prusko-rakúskej vojne a zlyhaniu reformy štátnej správy bolo rakúske cisárstvo v roku 1867 Františkom Jozefom I. premenené na Rakúsko-Uhorsko. Rakúšania v 19. storočí stratili veľa území. Ich situáciu neuľahčili ani menšiny, teda menšie národnosti, ktoré v ich krajine žili - Maďari, Česi, Slováci, Chorváti, Srbi, Slovinci, Rumuni, Poliaci a Rusíni. Maďari boli najväčšia menšina - a dokonca chceli samostatný štát, ako aj ostatné menšiny -, tak boli Rakúšania nútení založiť novú úniu, teda Rakúsko-Uhorsko. Túto dohodu medzi Rakúšanmi a Maďarmi voláme rakúsko-uhorské vyrovnanie. Týmto sa dejiny Rakúskeho cisárstva (alebo inak povedané - Habsburská monarchia) skončili.

Dejiny a charakteristikaUpraviť

Štátoprávne usporiadanieUpraviť

V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-uhorským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy:

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). Bosnu a Hercegovinu, ktorá do roku 1908 patrila Osmanskej ríši, spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.

Územia Rakúska-UhorskaUpraviť

Predlitavsko, korunné krajinyUpraviť

Krajiny svätoštefanskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo)Upraviť

Bosna a HercegovinaUpraviť

Bosna a HercegovinaUpraviť

Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla 1908 Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo bez vojny.

Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

Rakúsko-Uhorsko počas prvej svetovej vojnyUpraviť

Veľa Bosňanov a Srbov nahnevalo, že Rakúsko-Uhorsko obsadilo Bosnu a Hercegovinu.

Oficiálny zánik: 11. november 1918, deň keď sa skončila prvá svetová vojna, hoci mnohé nástupnícke krajiny na jeho území boli vyhlásené už skôr.

S jeho rozpadom sa dodnes nevedia vyrovnať niektorí Rakúšania, no hlavne Maďari, čo je príčinou malých sporov medzi Českom, Rakúskom, Slovenskom a Maďarskom.

Nástupnícke štátyUpraviť

CharakteristikaUpraviť

Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom.

Kým na západe - v Predlitavsku, Rakúsko - predsa len národy dostali značnú slobodu a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe - v Zalitavsku, Uhorsko - sa národnostný a iný útlak zosilnil (napríklad maďarizácia - každého nútili hovoriť po maďarsky) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmus bolo predísť rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii.

V Rakúsko-Uhorsku teda vládli rakúski Nemci a Maďari, ktorí vládli nad ostatnými menšinami. Niektoré literárne diela (hlavne v jazykoch menšín) volajú Rakúsko-Uhorsko „žalár národov“.

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.

Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-Uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca Aurela Popoviciho na vytvorenie Spojených štátov Veľkého Rakúska. Po atentáte na Františka Ferdinanda v roku 1914 a následnom vypuknutí I. svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.

Národnostné zloženieUpraviť

ReferencieUpraviť

Pozri ajUpraviť