Rakúsko-Uhorsko

konštitučná dualistická monarchia
Rakúsko-uhorská monarchia
Österreichisch-Ungarische Monarchie
1867 – 1918
Štátny znak
znak
Hymna: Gott erhalte, Gott beschütze
Motto: Indivisibiliter ac inseparabiliter
Geografia
Mapa štátu
Rakúsko-Uhorsko v roku 1914
Rozloha
621 538 km² (v roku 1905)
Obyvateľstvo
Štátny útvar
rakúsky zlatý (1867 – 1892)
koruna (1892 – 1918)
Vznik
Zánik
31. októbra 1918 (Astrová revolúcia/rozpad Rakúsko-Uhorska)
11. novembra 1918 (Karol I. sa zriekol „akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“ v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu)
12. novembra 1918 (vyhlásenie Republiky Nemecké Rakúsko)
13. novembra 1918 (Karol I. sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v Uhorsku)
16. novembra 1918 (vyhlásenie Maďarskej ľudovej republiky)
Predchádzajúce štáty:
Rakúske cisárstvo Rakúske cisárstvo
Nástupnícke štáty:
Nemecké Rakúsko Nemecké Rakúsko
Maďarské kráľovstvo Maďarské kráľovstvo
Prvá česko-slovenská republika Prvá česko-slovenská republika
Druhá poľská republika Druhá poľská republika
Západoukrajinská ľudová republika Západoukrajinská ľudová republika
Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov
Rumunské kráľovstvo Rumunské kráľovstvo
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)

Rakúsko-Uhorsko (nem. Österreich-Ungarn), plným názvom Rakúsko-uhorská monarchia (nem. Österreichisch-Ungarische Monarchie, maď. Osztrák-Magyar Monarchia), bol štátny útvar, reálna únia Kráľovstva a krajín v Ríšskej rade zastúpených alebo Predlitavska (nem. Cisleithanien, nepresne Rakúska) a Krajín svätej Štefánskej koruny uhorskej alebo Zalitavska (nem. Transleithanien, nepresne Uhorska), existujúci od 8. júna 1867 do 31. októbra 1918. Toto súštatie vzniklo premenou Rakúskeho cisárstva na základe rakúsko-uhorského vyrovnania vo februári 1867. Monarchia bola rozpustená krátko po porážke v prvej svetovej vojne.

Národnosti v Rakúsko-Uhorsku
Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty
Krajiny Rakúsko-Uhorska (t.j. korunné krajiny a krajiny svätoštefanskej koruny a Bosna a Hercegovina)
Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890
Mapa Rakúsko-Uhorska

Rakúsko-Uhorsku vládli Habsburgovci a predstavovalo poslednú fázu ústavného vývoja habsburskej monarchie. Šlo o mnohonárodnostný štát a jednu z hlavných európskych mocností tej doby. Rakúsko-Uhorsko bolo geograficky druhou najväčšou krajinou v Európe po Ruskej ríši s rozlohou 621 538 km2 a treťou najľudnatejšou krajinou (po Rusku a Nemeckej ríši). Impérium vybudovalo štvrtý najväčší strojárenský priemysel na svete, po Spojených štátoch, Nemecku a Spojenom kráľovstve.[1] Rakúsko-Uhorsko sa tiež stalo po Spojených štátoch a Nemeckom cisárstve tretím najväčším svetovým výrobcom a vývozcom elektrických domácich spotrebičov, elektrických priemyselných spotrebičov a zariadení na výrobu energie pre elektrárne.[2]

Jeho jadrom bola duálna monarchia, ktorá bola reálnou úniou medzi Predlitavskom, severnou a západnou časťou bývalého rakúskeho cisárstva, a Uhorským kráľovstvom. Po reformách z roku 1867 boli rakúske a uhorské štáty mocensky rovnocenné. Oba štáty vykonávali spoločnú zahraničnú, obrannú a finančnú politiku, ale všetky ostatné vládne schopnosti boli rozdelené medzi príslušné štáty. Treťou zložkou únie bolo Chorvátsko-slavónske kráľovstvo, autonómna oblasť pod uhorskou korunou, ktorá v roku 1868 vyjednala chorvatsko-uhorské vyrovnanie. Po roku 1878 sa Bosna a Hercegovina dostala pod rakúsko-uhorskú spoločnú vojenskú a civilnú správu[3] až do úplného anektovania v roku 1908, čo vyvolalo medzi ostatnými mocnosťami bosenskú krízu.[4]

Rakúsko-Uhorsko bolo jednou z ústredných mocností počas prvej svetovej vojny, ktorá začala rakúsko-uhorským vyhlásením vojny Srbskému kráľovstvu dňa 28. júla 1914. V dobe, keď vojenské úrady dňa 3. novembra 1918 podpísali prímerie vo Villa Gusti, bolo už fakticky rozpustené. Uhorské kráľovstvo a Prvá Rakúska republika boli považované za nástupcu de iure, zatiaľ čo nezávislosť západoslovanských a juhoslovanských štátov ako prvá Československá republika, druhá poľská republika a Juhoslovanské kráľovstvo, a ďalej väčšina územných požiadaviek rumunského a Talianského kráľovstva, uznali v roku 1920 víťazné mocnosti.

Oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne:

  • Rakúsko-uhorská monarchia/ Rakúsko-uhorské mocnárstvo/ Monarchia [alebo Mocnárstvo] Rakúsko-Uhorsko (nem. Österreichisch-Ungarische Monarchie[5], Monarchie Österreich-Ungarn[6]),
  • Rakúsko-uhorská ríša (nem. Österreich-ungarisches Reich[5]),
  • Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko/ Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn[7]),
  • Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia/ Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo (Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie[8]),
  • Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny (nem. Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone).

Bežné dobové (a dnešné) názvy boli (a sú): Rakúsko-Uhorsko (nem Österreich-Ungarn; toto bol aj polooficiálny názov), c. a k. monarchia (nem. k. u k. Monarchie), Cisárska a kráľovská monarchia (nem. Kaiserliche und königliche Monarchie), duálna monarchia (nem. Doppelmonarchie, zriedkavo Dualmonarchie), dvojitá monarchia či dvojmonarchia (nem. Doppelmonarchie), dvojitá ríša (nem. Doppelreich) a názvy uvedené v článku habsburská monarchia (napr. habsburská monarchia, Rakúsko, (po)dunajská monarchia, c. k. monarchia atď.).

Novodobý (skôr ironický) názov je Kakánia (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).[9][10][11]. O Kakánii pozri aj článok Muž bez vlastností.

Dejiny a usporiadanie

upraviť

Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866. Rakúske cisárstvo trvalo až do 8. júna 1867, keď sa habsburská monarchia po rakúsko-uhorskom vyrovnaní zmenila na reálnu úniu Rakúsko-Uhorsko. Týmto aktom bola tiež obnovená suverenita Uhorského kráľovstva, ktorú Habsburgovci potlačili po porážke Uhorskej revolúcie z roku 1848.

Štátoprávne usporiadanie

upraviť

V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-uhorským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy:

  • Predlitavsko (nem. Cisleithanien) (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené)
  • Zalitavsko (nem. Transleithanien) (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej koruny, t.j. Uhorské kráľovstvo).

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšskych financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku). Bosnu a Hercegovinu, ktorá do roku 1908 patrila Osmanskej ríši, spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií.

Skratky

upraviť

Skratkové označenia úradov:

  • spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: c. a k. (t.j. cisársky a kráľovský) - nem. k. u. k./ k. und k./ k. & k. (t.j. königlich und kaiserlich); maď. cs. és kir. (t.j. császári és királyi),
  • predlitavské úrady: c. k. (t.j. cisársko-kráľovský) - nem. k. k. (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. cs. kir. (t.j. császári-királyi),
  • zalitavské úrady: uh. kr.[12]/ uh. kráľ./ kr. uh./ kráľ. uh. (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. kgl. ung./ k. u. (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. m. kir./ M. kir./ m. k. (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský).

Spomínaná skratka c. k. (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení c. k. monarchia (= c. a k. monarchia) sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska[13][14][15][16].

Územia Rakúska-Uhorska

upraviť

1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny)

2. Krajiny svätoštefanskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo)

3. Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina

upraviť

Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.

Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

V roku 1914 v Sarajeve srbský nacionalista Gavrilo Princip zavraždil dediča trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola Prvá svetová vojna, v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane Centrálnych mocností spolu s Nemeckou ríšou, Osmanskou ríšou a Bulharskom. So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Centrálnych mocností (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi národnostnými menšinami, ktoré boli voči Habsburgskej monarchii nepriateľsky naladené už pred vojnou. V októbri 1918 najprv Maďari vyhlásili ukončenie dualistickej únie a svoju nezávislosť. Následne sa odtrhlo Československo (28. októbra 1918) a budúca Juhoslávia (29. októbra 1918). Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s Dohodou prímerie 3. novembra 1918, vyhlásili nezávislosť aj Západná Ukrajina a Poľsko.

Ríša de facto prestala existovať 11. novembra 1918, v deň keď sa skončila prvá svetová vojna, abdikáciou cisára Karola[17]. Formálne existenciu ríše uzavrelo podpísanie mierových zmlúv Dohody s Rakúskom (1919 - Saintgermainska zmluva) a Maďarskom (1920 - Trianonská zmluva).

Nástupnícke štáty

upraviť

Charakteristika

upraviť

Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“.

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.

Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny. Návrhom pripomínajúcim vytvorenie federatívneho Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca Aurela Popoviciho na vytvorenie Spojených štátov Veľkého Rakúska. Po atentáte na Františka Ferdinanda v roku 1914 a následnom vypuknutí 1.svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená.

Národnostné zloženie

upraviť

Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sčítania z roku 1910[18], ktoré je považované za sporné[19]):

Referencie

upraviť
  1. Schulze, Max-Stephan. Engineering and Economic Growth: The Development of Austria–Hungary's Machine-Building Industry in the Late Nineteenth Century, S. 295. Peter Lang (Frankfurt), 1996.
  2. Publishers' Association, Booksellers Association of Great Britain and Ireland. The Publisher, Volume 133. [s.l.] : [s.n.], 1930. S. 355.
  3. Minahan, James. Miniature Empires: A Historical Dictionary of the Newly Independent States, S. 48.
  4. Jayne, Kingsley Garland (1911). "Bosnia and Herzegovina". In Chisholm, Hugh (ed.). Encyclopædia Britannica. Vol. 4 (11th ed.). Cambridge University Press. S. 279 – 286.
  5. a b [1]
  6. Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný
  7. KOTULLA, Michael. Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)). [s.l.] : Springer-Verlag, 2008. 669 s. ISBN 978-3-540-48707-4. S. 485.
  8. [2]
  9. PETER GREGUŠ. Smrť následníka trónu [online]. noveslovo.sk, 1999-07-07, [cit. 2020-07-15]. Dostupné online.
  10. Kučerová, Irah. Střední Evropa. Komparace vývoje středoevropských států. [s.l.] : Charles University in Prague, Karolinum Press, 2015. 234 s. ISBN 978-80-246-3067-0. S. 46.
  11. https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014
  12. CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360
  13. [3]
  14. QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs [4] Archivované 2020-07-14 na Wayback Machine S. 2
  15. KOTULLA, Michael. Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)). [s.l.] : Springer-Verlag, 2008. 669 s. ISBN 978-3-540-48707-4. S. 485.
  16. https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche Österreichisch-Ungarische Monarchie)
  17. The proclamation of the abdication of Emperor Karl I of Austria [online]. [Cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2021-03-08 z originálu. (Angličtina, Nemčina)
  18. A Magyar Szent Korona országainak 1910. évi népszámlálása I.. 1. vyd. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal, 1912. Dostupné online. S. 54-56.
  19. FURMANIK, Martin. VÝVOJ NÁRODNOSTNEJ A SOCIOEKONOMICKEJ ŠTRUKTÚRY SPIŠSKÉHO REGIÓNU V PRVÝCH DVOCH DECÉNIÁCH 20. STOROČIA V ZRKADLE SČÍTANÍ OBYVATEĽSTVA Z ROKOV 1910, 1919 A 1921 [online]. Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vs, 2017, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť