Habsburgovci

rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska

Habsburgovci sú rakúsky panovnícky rod pôvodom z Alsaska.

Habsburgovci


KrajinaSvätá rímska ríša, Rakúske arcivojvodstvo, Rakúske cisárstvo, České kráľovstvo, Uhorsko, Španielsko, Portugalsko (v Iberskej únii), Druhá mexická ríša...
TitulyRakúsky arcivojvoda/rakúsky cisár

Český kráľ
Kastílsky kráľ
Aragónsky kráľ
Španielsky kráľ
Portugalský kráľ
Uhorský kráľ
Rímsko-nemecký cisár

Toskánsky veľkovojvoda
Mexický cisár
mnohé ďalšie
ZakladateľOtto II. Habsburg
Rok založenia
dynastie
11. storočie
Posledný panovníkRakúsko-Uhorsko: Karol I. (Habsbursko-lotrinská dynastia)
Španielsko: Karol II.
Svätá rímska ríša: Karol VI.
Portugalsko: Filip III.
Rok zániku dynastie1918 (rozpad Rakúsko-Uhorska)
1700 (dynastia v Španielsku vymrela)
Štátna príslušnosťRakúska národnosť, Španielska národnosť, Nemecká národnosť
Ďalšie vetvy dynastie

Habsburský rod patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie panovnícke rody v Európe. Členovia rodu dosadli na cisársky trón Svätej rímskej ríše, na nemecký, český, uhorský a španielsky kráľovský trón, vďaka sobášnym zväzkom i na francúzsky a portugalský trón, vládli nad veľkou časťou Európy, v Afrike a Amerike (vďaka španielskym zámorským kolóniám), aby sa napokon stali cisármi Rakúskeho cisárstva.

Pôvod rodu upraviť

Prvopočiatky rodu sú zahalené tajomstvom. Starí genealógovia mu dávali biblický pôvod, neskôr rímsky, iní ho spájali s franským kráľovským rodom Merovejovcov. Až v 18. storočí nastal seriózny výskum dejín rodu. František Jakub Hergott začal rod odvodzovať od alamanského vojvodu Eticha, ktorý žil v 7. storočí a pokladal ho za prapredka nielen habsburského, ale i lotrinského rodu. Naproti tomu Fridolin Kopp dokazoval, že s určitosťou možno považovať za prapredka rodu istého Guntrama Bohatého. Podľa neho je isté, že predkovia rodu boli alamanského pôvodu a mali panstvá v Alsasku, Švábsku a severnom Švajčiarsku (najmä v Aargavsku a Thurgavsku). Jeho úvahy potvrdzovali i tzv. Acta Murensia, zbierky spisov kláštora Muri z polovice 12. storočia (objavených v r. 1618), v ktorých tamojší mnísi zapísali genealógiu zakladateľov habsburského rodového kláštora.

 
Dnešný vzhľad hradu Habsburg

Na základe tohto prameňa možno habsburský rod odvodzovať od spomenutého Guntrama († 26. marec 973). Syn Guntrama Lanzelin (Kanzelin), aargavský gróf (* asi 950 - † 991) mal štyroch synov. Syn Lanzelina, a Guntramov vnuk, klettgavský gróf Radbot (* 985 - † 1045) založil v r. 1020 kláštor Muri a jeho brat Rudolf založil kláštor Ottmarsheim v Hornom Alsasku. Tretí z tejto zakladateľskej generácie Werner, štrasburský biskup († 28. október 1028), ich brat, založil na sútoku riek Aare a Reuss (v kantóne Aargau) hradisko Habichtsburg alebo Habsburg (Jastrabí hrad), po ktorom sa potom rod pomenoval.

Radebotov vnuk Otto II. († 8. november 1111) ako prvý člen rodu začal používať prídomok gróf z Habsburgu (comes de Haubichburch). Jeho syn Werner II. († 19. august 1167) bol landgrófom v Hornom Alsasku, a tento titul prešiel na jeho syna Albrechta III. zv. Bohatý († 25. november 1199). Tomu sa v r. 1172 podarilo získať do vlastníctva majetky (v Sempachu a i.) po vymretom rode Lenzburgovcov.

Na úsvite dejín upraviť

Rod ďalej pokračoval Albrechtovým synom Rudolfom II., zv. Starý († 10. apríl 1232), a vnukmi Albrechtom IV. zv. Múdry († 13. december 1239) a Rudolfom III. († 1249). Dvaja posledne menovaní si rozdelili zdedené majetky tak, že starší Albrecht dostal panstvá v Alsasku i v Aargavsku, mladší Rudolf, zakladateľ mladšej habsburskolaufenburskej vetvy, panstvá klettgavské a panstvo Laufenburk, Rheinfelden i niektoré ďalšie v Breisgavsku.

Do majetku rodu sa ženbou Albrechta IV. s Heilvigou dostali i majetky bohatého rodu Kyburgovcov. Albrecht sa ako križiak zúčastnil piatej križiackej výpravy do Palestíny (v r. 1228 – 1229), na ktorej zahynul. Jeho nástupcom a hlavou rodu sa stal jeho syn Rudolf IV., ktorý sa 29. septembra 1273 (ako Rudolf I.) stal rímskonemeckým kráľom a po bitke na Moravskom poli v roku 1278) s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. získal do rodovej držby rakúske krajiny. Dejiny ho poznajú ako prvého významného predstaviteľa rodu.

Rudolf ako kráľ svojou sobášnou politikou veľmi prispel k rozšíreniu habsburských rodových dŕžav. Vydajom svojich dcér uzavrel príbuzenské vzťahy s poprednými kráľovstvami – českým (Guta), uhorským (Klementína), s vojvodstvami bavorským (Matilda a Katarína) a saským (Anežka) i s brandenburským markgrófskym rodom (Hedviga). Rudolfov syn Albrecht I. bol jeho nástupom v kráľovskej hodnosti. Druhý syn Hartman než stačil prevziať vládu v Burgundsku, sa utopil († 21. decembra 1281). Tretí syn Rudolf (II.) († 10. máj 1290) sa zo začiatku delil so svojím starším bratom Albrechtom o cisárske krajiny, ale r. 1283 sa ich v bratov prospech vzdal. Za manželku mal dcéru českého kráľa Přemysla Otakara II. Anežku. Jeho syn Ján Parricida († 13. december 1313) sa preslávil ako vrah svojho strýka, cisára Albrechta I.

Albrecht I. svojím sobášom s Alžbetou (* 1262/1263 - † 1313), dcérou Meinharda II.Tirolského získal do dedičského užívania korutánske vojvodstvo. Z jeho početného potomstva sa významnejšie prejavili Rudolf III., ktorý sa v roku 1306 stal českým kráľom (ako Rudolf I.), Fridrich, ktorý sa pod menom Fridrich III. stal 19. októbra 1314 rímskym kráľom, Leopold (* 4. august 1290, † 28. február 1326), Albrecht II. zv. Múdry, Henrich (* 1299, † 3. február 1327) a Otto (* 23. júl 1301, † 26. február 1339), ktorý sa druhý raz oženil s dcérou českého kráľa Jána Luxemburského Annou (* 1319 - † 1338). Albrechtova dcéra Anežka (* 1281 - † 1364) sa vydala sa uhorského kráľa Ondreja III., Alžbeta (* 1285 - † 1352) sa stala manželkou Fridricha IV. Lotrinského († 1329), Guta († 1329) Ľudovíta Oettingenského († 1346).

Albrechtovou smrťou nastali spory a snahy o delenie majetku. Až Albrecht II. Múdry po smrti svojich bratov i synovcov, pochádzajúcich z manželstva jeho brata Otta, Henricha II. a Leopolda II., spojil a rodovým zákonom (25. november 1355) stanovil nedeliteľnosť rodových dŕžav.

Dediční rakúski arcivojvodovia upraviť

 
Habsburský páv predstavujúci rodokmeň dynastie, 1555, Augsburg

Jeho nástupcom ako hlavy rodu sa stal syn Rudolf IV. On prvý prijal titul rakúskeho arcivojvodu, ktorý cisár Fridrich III. v roku 1453 potvrdil. Týmto titulom sa od tohto času označujú všetci príslušníci habsburského rodu.
Po jeho smrti (17. júla 1365) sa jeho bratia Albrecht III. a Leopold III. spoločne ujali vlády, ale v roku 1379 si tzv. neubergskou zmluvou v rozpore s otcovým želaním rozdelili krajiny tak, že Albrechtovi pripadli vlastné rakúske krajiny a Leopold získal Štajersko, Korutánsko, Kransko, Tirolsko a Terst. Súčasne sa rod rozdelil na Albrechtovu a Leopoldovu vetvu.

Po Albrechtovi prevzal vládu nad rodom jeho syn Albrecht IV. († 14. september 1404) a po ňom vnuk Albrecht V., neskorší rímskonemecký kráľ (ako Albrecht II.). Sobášom s jedinou dcérou cisára a českého a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského Alžbetou získal pre svoj rod svätoštefanskú korunu. Smrťou jeho syna Ladislava V. (zv. Pohrobok) 23. novembra 1457 vymrela po meči Albrechtova vetva rodu. Albrechtova dcéra Alžbeta sa vydala za poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského a priviedla na svet budúceho českého a uhorského kráľa Vladislava II. Jagelovského.
Leopoldova vetva pokračovala synmi Leopolda (III.) Viliamom (* 1370 - † 15. júl 1406), Leopoldom IV. (* 1371, † 3. jún 1411), Ernestom I. (* 1377, † 10. jún 1424), zv. Železný a Fridrichom IV.), zv. S prázdnym mešcom († 24. jún 1439). Ernest mal deväť detí, z ktorých najvýznamnejší boli Fridrich V., neskorší rímsky kráľ a rímskonemecký cisár, a Albrecht († 2. december 1463).

Sobášna politika upraviť

Za vlády Fridrichovho syna Maximiliána I. nastal nový veľký rozmach rodových dŕžav. Sobášom s Máriou Burgundskou pripravil svojmu rodu bohaté burgundské dedičstvo. Úspešnou sobášnou politikou (riadiacou sa heslom Austria felix, nube!) sa počas 14. storočia Habsburgovci dostali medzi najvýznamnejšie nemecké i európske rody.

V kontexte európskych dejín významnejšie ako otcov sobáš bolo manželstvo Maximiliánovho syna Filipa s infantkou Johannou Kastílskou a Aragónskou, dcérou Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej v roku 1496. Tým sa rod dostal na španielsky trón a otvorila sa mu cesta k ovládnutiu podstatnej časti európskeho kontinentu.

Po Filipovej smrti sa rod jeho synmi Karolom V. a Ferdinandom I. rozdelil v roku 1521 na dve veľké vetvy – staršiu španielsku a mladšiu rakúsku. Španielska vetva, ktorá okrem Európy panovala i nad veľkou časťou Talianska, Belgicka, Nizozemska a rozsiahlymi zámorskými územiami pokračovala po Karolovi V. jeho synom Filipom II. a vnukom Filipom III. Vetva napokon v roku 1700 synom Filipa IV. Karolom II. vymrela po meči.

Výdajom Filipovej dcéry Márie Terézie za kráľa Ľudovíta XIV. sa Habsburgovci stali príbuznými francúzskeho panovníckeho rodu Bourbonovcov, ktorý panoval nielen vo Francúzsku, ale i nad časťou Španielska, v Neapolsku a Parme.

Rakúska vetva založená Ferdinandom I. výhodným sobášom Ferdinanda s Annou Jagelovskou, dcérou uhorského kráľa Vladislava II. získala uhorskú kráľovskú korunu, ku ktorej v roku 1531 pribudla i koruna rímskeho kráľa a v roku 1558 i rímskonemeckého cisára čím bola hegemónia rodu dovŕšená.

Ferdinandov syn Maximilián sa stal pokračovateľom rodu a otcovým nástupcom v ríši i na českom a uhorskom tróne. Jeho bratmi boli Ferdinand, správca vedľajších rakúskych krajín (Tirolsko) a Karol, ktorý ako zakladateľ štajerskej vetvy rodu vládol nad Štajerskom, Korutánskom, Kranskom a Goricou. Ferdinandovi potomkovia boli kvôli jeho nerovnému sobášu vylúčení z nástupníctva. Najstarší Maximiliánov syn Rudolf sa stal jeho nástupcom v rode i na trónoch. Keďže zomrel bezdetný a ani manželstvo jeho brata Mateja neprinieslo legitímneho dediča a následníka (rovnako bez mužských potomkov ostalo i manželstvo jeho brata Albrechta VII. a ďalší brat Maximilián III. sa vzdal následníctva) stal sa nástupcom na uvoľnených trónoch syn Karola Štajerského Ferdinand, v osobe ktorého sa opäť spojili rakúske krajiny s cisárskou korunou.
Jeho mladší brat Leopold († 1632) založil tirolskú vetvu, ktorá však vymrela už jeho synmi Ferdinandom Karolom († 1662) a Žigmundom Františkom († 1665). Zo synov Ferdinanda II., Ferdinanda, sa iba traja dožili dospelosti. Najstarší z nich Ferdinand však zomrel skôr ako jeho otec a tak sa následníkom stal jeho mladší brat Leopold pôvodne sa pripravujúci na duchovnú dráhu.

Vymretie rodu upraviť

Leopoldovými synmi Jozefom a Karolom (obaja zomreli bez mužských potomkov) habsburský rod po meči vymrel. Jeho pokračovateľom v osobe Karolovej dcéry Márie Terézie sobášom s lotrinským vojvodom Františkom Štefanom I. rod pokračoval ako habsbursko-lotrinský. Pragmatickou sankciou Karola VI. bol Márii Terézii priznaný nárok na rakúske dedičstvo. František Štefan sám pochádzal z rodu úzko spríbuzneného s Habsburgovcami. Jeho stará mama, Eleonóra Mária, manželka vojvodu Karola V. Lotrinského bola dcérou cisára Ferdinanda III.

Habsburgovci a Európa upraviť

Z habsburského (habsbursko-lotrinského) rodu pochádzalo:

  • 18 rímskonemeckých cisárov
  • 4 rakúski cisári
  • 19 českých kráľov
  • 18 uhorských kráľov
  • 7 španielskych kráľov
  • 3 portugalskí králi
  • 1 mexický cisár
  • 10 veľmajstrov Rádu nemeckých rytierov
  • množstvo cirkevných a svetských predstaviteľov

Krajiny v Európe pod nadvládou Habsburgovcov upraviť

 
Mapa Európy, na ktorej sú vyznačené územia pod nadvládou Habsburgovcov (stav v r. 1547)

Hlavné rodové vetvy upraviť

Významní Habsburgovci upraviť

Meno Doba vlády Poznámka
Rímskonemeckí cisári
Rudolf I. 1273 – 1291 kráľ
Albrecht I. 1298 – 1308 kráľ
Albrecht II. 1438 – 1439 kráľ
Fridrich III. 1440 – 1493 kráľ; cisár od r. 1452
Maximilián I. 1486 – 1519 kráľ; cisár od r. 1508
Karol V. 1519 – 1556 kráľ; cisár od 1530 (tiež španielsky kráľ od r. 1516)
Ferdinand I. 1556 – 1564 cisár od r. 1556, kráľ od r. 1531 ako zástupca Karola V. (uhorský a český kráľ od r. 1526)
Maximilián II. 1564 – 1576 kráľ a cisár (tiež uhorský, český a poľský kráľ)
Rudolf II. 1576 – 1611 kráľ a cisár (uhorský kráľ do r. 1608, český kráľ do r. 1611)
Matej II. 1612 – 1619 kráľ a cisár (uhorský kráľ od r. 1608, český kráľ od r. 1611)
Ferdinand II. 1619 – 1637 kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ)
Ferdinand III. 1637 – 1657 kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ) (v r. 1653 – 1654 ako spolukráľ Ferdinand IV.)
Leopold I. 1658 – 1705 kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ)
Jozef I. 1705 – 1711 kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ)
Karol VI. 1711 – 1740 kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ)
Jozef II. 1765 – 1790 kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ)
Leopold II. 1790 – 1792 kráľ a cisár (tiež uhorský a český kráľ)
František II. 1792 – 1806 kráľ a cisár; od r. 1804 rakúsky cisár (uhorský a český kráľ do r. 1835)
Vládcovia Rakúska
a) Arcivojvodovia (do r. 1453 vojvodovia)
Rudolf I. 1278 – 1282
Albrecht I. 1282 – 1308
Rudolf II. 1282 – 1290
Rudolf I. 1273 – 1291
Rudolf I. 1273 – 1291
Albrecht I. 1282 – 1308
Rudolf II. 1282 – 1290
Rudolf III. 1298 – 1306
Fridrich I. 1306/1308 – 1330
Leopold I. 1308 – 1326
Albrecht II. 1330 – 1358
Otto 1330 – 1339
Rudolf IV. 1358 – 1365
Albrecht III. 1365 – 1395
Leopold III. 1365 – 1386
Rozdelenie rodu na dve línie (neubergskou zmluvou) r. 1379
1a) Albrechtova línia (vlastné Rakúsko)
Albrecht III. 1365 – 1395
Albrecht IV. 1395 – 1404
Albrecht V. 1404 – 1439 (od r. 1437 uhorský kráľ, od r. 1438 český kráľ, od r. 1438 rímskonemecký kráľ ako Albrecht II.)
Ladislav V. 1440 – 1457 aj český a uhorský kráľ
2a) Leopoldova línia (Štajersko, Korutánsko, Kransko, Tirolsko a predné Rakúsko)
Leopold III. 1365 – 1386
Viliam 1386 – 1406
Leopold IV. 1386 – 1411
Rozdelenie Leopoldovej línie v r. 1402
2b) Vnútorné Rakúsko, Štajersko, Korutánsko, Kransko
Ernest I. 1402 – 1424
Fridrich V. 1424 – 1493 (od r. 1440 rímskonemecký kráľ ako Fridrich IV.; od r. 1452 rímskonemecký cisár ako Fridrich III.)
Albrecht VI. 1446 – 1463 (protivládca, od r. 1446 regent predného Rakúska, v r. 1458 – 1463 vládca dnešného horného Rakúska, v r. 1462 – 1463 vládca celého Rakúska)
2c) Staršia tirolská línia
Fridrich IV. 1402 – 1439
Žigmund 1439 – 1490
Keď Fridrich V. po smrti Ladislava Pohrobka (r. 1457) prevzal aj jeho územia, a keď Tirolčania prinútili Žigmunda odovzdať svoje územia Fridrichovi V. (r. 1490), bolo Rakúsko znova zjednotené
Maximilián I. 1493 – 1519 tiež nemecký kráľ a rímskonemecký cisár
Karol I. 1519 – 1521 tiež rímskonemecký cisár a španielsky kráľ
Ferdinand I. 1521 – 1564 tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ
Maximilián II. 1564 – 1576 tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský a poľský kráľ
Karol II. 1564 – 1590 „arcivojvoda“ vnútorného Rakúska (Štajersko, Korutánsko, Kraňsko)
Ferdinand II. 1564 – 1595 „vládca“ Tirolska
Rudolf V. 1576 – 1608 tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ
Arnošt 1590 – 1593 miestodržiteľ vnútorného Rakúska
Maximilián III. 1593 – 1595 miestodržiteľ vnútorného Rakúska (v r. 1612 – 1618 miestodržiteľ Tirolska) – ním začína tzv. mladšia tirolská línia, ktorá vymrela v r. 1665 smrťou Žigmunda)
Ferdinand III. 1595 – 1619 „arcivojvoda“ vnútorného Rakúska, od r. 1619 uhorský a český kráľ a rímskonemecký cisár – ako Ferdinand II.
Matej II. 1608 – 1619 tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ
Ferdinand IV. 1637 – 1657 tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár – ako Ferdinand III.
Ferdinand Karol 1632 – 1662 „krajinské knieža“ Tirolska
Leopold VI. 1657 – 1705 tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár – ako Leopold I.
Žigmund 1662 – 1665 „krajinské knieža“ Tirolska) – jeho smrťou sa Tirolsko stalo súčasťou Rakúska
Jozef I. 1705 – 1711 tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ
Karol III. 1711 – 1740 tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár – ako Karol VI.
Mária Terézia 1740 – 1780 tiež uhorská a česká kráľovná
Jozef II. 1780 – 1790 tiež rímskonemecký cisár, nemecký, český a uhorský kráľ
Peter Leopold (VII.) 1790 – 1792 tiež uhorský, český a nemecký kráľ, rímskonemecký cisár – ako Leopold II.
František II. 1792 – 1835 aj uhorský a český kráľ, od r. 1804 prvý rakúsky cisár ako František I., do 1806 posledný rímskonemecký cisár – ako František II.
Rakúski cisári
František I. 1804 – 1835
Ferdinand I. 1835 – 1848 rakúsky cisár ako Ferdinand I., tiež český a uhorský kráľ ako Ferdinand V.
František Jozef I. 1848 – 1916 tiež český a uhorský kráľ
Karol I. 1916 – 1918 rakúsky cisár ako Karol I., tiež český kráľ ako Karol III., uhorský kráľ ako Karol IV.
Vládcovia Španielska (v r. 1580 – 1640 aj Portugalska)
Filip I. 1504 – 1506 spoluvládca v Kastílsko-leónskom kráľovstve
Karol I. 1516 – 1556 tiež rímskonemecký cisár ako Karol V.
Filip II. 1556 – 1598 od r. 1580 tiež portugalský kráľ
Filip III. 1598 – 1621 tiež portugalský kráľ
Filip IV. 1621 – 1665 tiež portugalský kráľ (do r. 1640)
Karol II. 1665 – 1700
Vládcovia Česka a Uhorska
Rudolf I. 1306 – 1307 iba český kráľ
Albrecht II. 1437 – 1439
Alžbeta 1439 – 1440 vdova po Albrechtovi II.
Ladislav V. 1440/1453 – 1457
Ferdinand I. 1526 – 1564 v r. 1538 – 1540 len v západnej časti Uhorska
Maximilián II. 1564 – 1576
Rudolf II. 1576 – 1608
Matej II. 1608 – 1619
Ferdinand II. 1619 – 1637
Ferdinand III. 1637 – 1657
Ferdinand IV. zomrel pred smrťou Ferdinanda III. a samostatnej vlády sa nedožil
Leopold I. 1657 – 1705
Jozef I. 1705 – 1711
Karol III. 1711 – 1740 český kráľ ako Karol II.
Mária Terézia 1740 – 1780
Jozef II. 1780 – 1790
Leopold II. 1790 – 1792
František II. 1792 – 1835
Ferdinand V. 1835 – 1848
František Jozef I. 1848 – 1916
Karol IV. 1916 – 1918 český kráľ ako Karol III.
Mexický cisár
Ferdinand Maximilián 1864 – 1867

Literatúra o dynastii Habsburgovcov upraviť

  • DEMMERLE, Eva: Habsburkové : Dějiny jedné dynastie. Praha : Slovart, 2012. 259 s. ISBN 978-80-7391-666-4
  • DICKINGER, Christian: Habsburkové bez iluzí : Jací byly doopravdy? Praha : Brána, 2002. 167 s. ISBN 80-7243-136-6
  • HAMMAN, Brigitte: Habsburkové : Živopisná encyklopedie. Praha : Brána – Knižní klub, 1996. 403 s. ISBN 80-7176-415-9 (Knižní klub), ISBN 80-85946-19-X (Brána)
  • KINDERMANN, Dieter: Habsburkové bez říše : Historie rodiny od roku 1918. Praha : Ikar, 2013. 300 s. ISBN 978-80-249-2076-4
  • MAGRIS, Claudio: Habsburský mýtus v moderní rakouské literatuře. Brno – Praha : Barrister & Principal – Triáda, 2001. 332 s. ISBN 80-85947-80-3 (Barrister & Principal), ISBN 80-86138-40-2 (Triáda)
  • POHL, Walter – VOCELKA, Karl: Habsburkové : Historie jednoho evropského rodu. Praha : Grafoprint – Neubert, 1996. 512 s. ISBN 80-85785-44-7
  • SKED, Alan: Úpadek a pád habsburské říše. Praha : Panevropa 1995. 372 s. ISBN 80-85846-01-2
  • VOCELKA, Karl – HELLER, Lynne: Život Habsburků : Kultura a mentalita jednoho rodu. Plzeň : Plejáda, 2012. 337 s. ISBN 978-80-87374-94-8
  • VOCELKA, Karl – HELLER, Lynne: Soukromý svět Habsburků : Život a všední dny jednoho rodu. Plzeň : Plejáda, 2011. 340 s. ISBN 978-80-87374-29-0