Leopold I. (Svätá rímska ríša)

rakúsky arcivojvoda

Leopold I. Habsburský (* 9. jún 1640, Viedeň – † 5. máj 1705, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda (od r. 1657), uhorský (od r. 1655) a český (od r. 1656) kráľ, rímskonemecký cisár (od r. 1658), z dynastie Habsburgovcov, štvrtý syn cisára a kráľa Ferdinanda III. a jeho prvej manželky Márie Anny Španielskej.

Leopold I.
Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, arcivojvoda rakúsky, arcivojvoda Predného Rakúska, knieža Tešína, princ sedmohradský
Dobový portrét Leopolda I.
Dobový portrét Leopolda I.
Leopold I., erb
Leopold I., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaHabsburgovci
Biografické údaje
Pôvodné menoLeopold Ignatius Joseph Balthasar Felician
Narodenie9. jún 1640
Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Úmrtie5. máj 1705 (64 rokov)
Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
PochovanieKapucínska krypta
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecFerdinand III.
MatkaMária Anna Španielska
Ďalšie tituly
cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa
18. júl 16585. máj 1705
PredchodcaFerdinand III.
NástupcaJozef I.
kráľ Uhorska
1655 – 5. máj 1705
PredchodcaFerdinand III.
NástupcaJozef I.
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLeopold I.
(multimediálne súbory na commons)
Pečať Leopolda I. z roku 1699, averz
Pečať Leopolda I. z roku 1699, reverz

Leopoldova výchova upraviť

V nástupníckej línii na trón bol až na druhom mieste (prvým bol jeho starší brat Ferdinand IV.). Leopold ako budúci duchovný mal nasledovať kariéru svojho strýka arcivojvodu Leopolda Wilhelma, ktorý bol biskupom a veľmajstrom Rádu nemeckých rytierov. V lete r. 1654 však Ferdinand IV. náhle zomrel (k samostatnej vláde sa nedostal) a pre Leopolda sa razom otvorila cesta na trón.

Následkom tejto udalosti muselo dôjsť i k zmene zamerania výchovy a štúdia mladého arcivojvodu. Do popredia nastúpili hodiny politiky, histórie, diplomacie a ustúpiť museli teológia, morálka a cirkevná hudba.

Leopoldove korunovácie upraviť

Otec mu ešte počas svojho života zaistil uhorský a český trón (Leopoldova uhorská korunovácia sa konala 27. 6. 1655, česká prebehla 14. 9. 1656). Neúspechom však skončila Ferdinandova snaha zaistiť mu korunu rímskeho kráľa a zabezpečiť mu tak nástupníctvo v cisárskej hodnosti. Proti tomu vystúpilo predovšetkým Francúzsko, ktoré malo záujem na zmenšení vplyvu Habsburgovcov v ríši.

Zápas o rímsky trón po smrti Ferdinanda III. bol Leopoldovou prvou samostatnou akciou na európskej politickej scéne. R. 1658 skončil jeho víťazstvom, keď sa zmenilo francúzske odmietavé stanovisko za prísľub neposkytnutia pomoci Španielom v prípade konfliktu s Francúzskom. Súčasne si Francúzsko svojou spoluúčasťou na vytvorení tzv. Rýnskej ligy zabezpečilo vplyv na vnútorné záležitosti Nemecka. 18. 7. bol vo Frankfurte nad Mohanom zvolený za rímskonemeckého cisára a o 13 dní tam bol taktiež korunovaný.

Zahraničnopolitická situácia upraviť

Habsburská monarchia sa za vlády Leopolda I. stretávala s množstvom vnútorných i vonkajších problémov. Nebezpečenstvo jej hrozilo z dvoch strán. Na západe od Francúzska, tradičného rivala Habsburgovcov, na východe od Osmanskej ríše. Okrem toho ju zvnútra ešte oslabovala predovšetkým nestabilná situácia v Uhorsku, najmä v jeho západnej a severnej časti, ktoré neboli obsadené Turkami. Tunajšia šľachta niekoľkokrát počas Leopoldovej vlády povstala a spojencov nachádzala v sedmohradských kniežatách a nezriedka tiež v Turkoch.

Leopold nebol rodeným vojvodcom a nikdy neviedol vojská osobne, napriek tomu veľkú časť jeho života venoval riadeniu vojen. Prvá bola so Švédskom, ktorého kráľ Karol X. našiel spojenca v sedmohradskom kniežati Jurajovi II. Rákocim, odbojnom vazalovi uhorskej koruny.

Bola „dedičstvom“ po predchádzajúcom panovníkovi. Leopold so svojim spojencom Poľskom ju ukončil 3. mája 1660 tzv. oliwským mierom.

Boje s Turkami upraviť

Nebezpečnejším nepriateľom však boli Turci, ktorí v r. 1663 prenikli do Sedmohradska. Na osobnú výzvu mu snem v Regesburgu poslal pomoc, ku ktorej sa pridalo i Francúzsko a 1. 8. 1664 generál Raimondo Montecuccoli v bitke pri Mogersdorfe a Svätom Gottharde Turkov prvýkrát porazil. Na to uzavrel s Osmanskou ríšou vo Vasvári prímerie na dvadsať rokov (vašvársky mier).

Rok 1683 priniesol dramatické vyvrcholenie stáročného zápasu Habsburgovcov s Turkami. Obrovská turecká armáda vtrhla do Rakúska. Viedeň obľahlo státisícové vojsko. Cisársku armádu posilnili jednotky z Bavorska, Švábska a Saska, ale hlavnú pomoc priviedol poľský kráľ Ján III. Sobieski. 12. septembra zaútočil na čele spojených vojsk a Turkov na hlavu porazil. Toto víťazstvo znamenalo začiatok úspešnej ofenzívy kresťanských vojsk, ktoré potom v 80. a 90. rokoch 17. storočia postupne vytláčali Turkov z Uhorska. Po bitke pri Zente (r. 1697), kde zaznamenal svoje prvé veľké víťazstvo Eugen Savojský, bol r. 1699 uzavretý karlovacký mier, ktorým habsburskej monarchii pripadlo územie Sedmohradska, Chorvátsko a Slavónia. Víťazný boj s Osmanskou ríšou patrí k vrcholným úspechom Leopoldovej vlády.

Konflikty s Francúzskom upraviť

Na západe, kde sa monarchia zrážala s rozpínavosťou Francúzska, zaznamenal cisár menej úspechov. Monarchia po boku Nizozemska, Španielska, Lotrinska a niektorých nemeckých štátov sa zapojila do vojny proti Francúzsku a jeho spojencovi Švédsku v 70. rokoch 17. storočia. Mier uzavretý r. 1679 v Nijmegene vyznel v prospech Francúzska a znamenal pre neho územné zisky na úkor rakúskych Habsburgovcov. Až ďalší konflikt v 90. rokoch a následný mier z Rijswijku (r. 1697) vrátil Leopoldovi I. jeho územné straty z predchádzajúcej vojny. K ďalšiemu veľkému konfliktu s Francúzskom prišlo na sklonku Leopoldovej vlády po smrti posledného španielskeho Habsburga Karola II. vo vojne o španielske dedičstvo, jej výsledku sa však Leopold I. už nedožil.

Napriek niektorým čiastkovým neúspechom Leopoldovej vlády vstúpila habsburská monarchia za jeho panovania medzi skutočné európske veľmoci.

Leopold a situácia v Uhorsku upraviť

Po vnútropolitickej stránke bolo jeho vládnutie obdobím rastúceho centralizmu a uplatňovania absolutistickej formy vlády, čo v Uhorsku viedlo k mnohým nepokojom a výraznému vzrastu protireformácie. V záujme jej upevnenia podriaďoval uhorské hospodárstvo priemyselne vyspelejším rakúskym krajinám (rudné bane na Slovensku prenajímal viedenským a zahraničným podnikateľom), konfiškoval majetky uhorskej šľachty, v krajine udržiaval veľký počet cisárskeho vojska, prostredníctvom jezuitov presadzoval násilnú rekatolizáciu.

Jeho hospodárske reformy smerovali k zvýšeniu daneschopnosti obyvateľstva. Absolutistická forma vlády Leopolda I. sa stala podnetom ďalších protihabsburských stavovských povstaní (Vešeléniho sprisahanie), povstanie Imricha Tököliho, povstanie Františka II. Rákociho, ktoré kruto zasiahli územie Slovenska.

V roku 1692 vydal dekrét, ktorým zrovnoprávnil sociálne postavenie gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho duchovenstva.

Hodnotenie Leopoldovej éry upraviť

Leopold I. Habsburský bol rozporuplný ako doba, v ktorej polstoročie žil a panoval. Ako štátnik a politik bol iste zodpovedný napr. aj za tzv. Prešovské jatky. Bol však pod stálym tlakom Osmanskej ríše, potreboval spoľahlivé zázemie na zastavenie tureckej rozpínavosti do strednej, severnej a západnej Európy. Napokon sa pričinil o víťazstvo nad Turkami (r. 1683) a o obnovenie územnej celistvosti Uhorského kráľovstva. Napriek niektorým čiastkovým neúspechom Leopoldovej vlády vstúpila habsburská monarchia za jeho panovania medzi skutočné európske veľmoci. Leopold I. Habsburský bol druhým najdlhšie vládnucim panovníkom v Čechách a v Uhorsku (vládol 48 rokov). Po svojej smrti bol pochovaný pod skvostným barokovým náhrobkom v habsburskej kapucínskej krypte vo Viedni.

Zaujímavosti upraviť

 
Portrét Leopolda I. v divadelnom kostýme
  • Na obdobie panovania Leopolda I. máme v Bratislave pamiatku. Je ňou mariánsky stĺp na rozhraní dnešného Hlavného a Františkánskeho námestia pred jezuitským kostolom. Stĺp, na vrchole ktorého je umiestnená socha Panny Márie, bol postavený v r. 1675 ako pomník na Leopoldovo víťazstvo v r. 1670 – 1671, kedy tvrdo zakročil proti sprisahancom z radov uhorských rebelov a protestantov usilujúcich sa dosadiť na uhorský trón vlastného panovníka. Po potlačení sprisahania nastali ostré represie, počas ktorých boli hlavní vzbúrenci popravení alebo predaní do otroctva na galeje. Na mieste, kde dnes stojí stĺp, bol v roku 1671 popravený jeden z čelných predstaviteľov odboja, moravský protestantský kazateľ Mikuláš Drábik.
  • Leopold bol známy ako kultivovaný človek a veľký milovník umenia, najmä hudby (dokonca hudobné diela sám komponoval). Často usporadúval dvorné divadelné a baletné predstavenia, ktorých sa i osobne ako protagonista zúčastňoval. Jeho dvorná kapela bola vychýrená a patrila k najlepším na svete. Údajne ho ročne stála 50 000 zlatých. Medzi ľudom sa šírili reči, že keby všetky úrady vo Viedni boli v takom stave ako kapela, Viedeň by bola rajom na zemi a útulkom spravodlivosti.
  • Leopold dbal i o rozvoj vzdelania. Postaral sa o založenie univerzít v Innsbrucku, Olomouci a Vratislavi.
  • Za jeho vlády začala výstavba barokovej Viedne – novostavba zámku Schönbrunn a tzv. Leopodovské krídlo viedenského Hofburgu. Súhlasil so založením Viedenského diária a neskôr so založením novín Wiener Zeitung. V roku 1704 začal s výstavbou línie opevnení okolo mesta.

Rodinné pomery upraviť

Leopold I. bol celkovo tri razy ženatý a jeho manželkám sa narodilo spolu 16 detí. Jeho prvou manželkou sa 12. decembra 1666 vo Viedni stala jeho neter, španielska infantka Margaréta Terézia (* 1651 – † 1673), dcéra španielskeho kráľa Filipa IV. a Leopoldovej staršej sestry Márie Anny. Narodili sa jej štyri deti:

Druhé manželstvo uzavrel Leopold I. dňa 5. októbra 1673 v Grazi s Klaudiou Felicitas Tirolskou (* 1653 – † 1676), dcérou arcivojvodu Ferdinanda Karola a Anny Medicejskej, s ktorou mal dve dcéry:

 
Sobáš Leopolda I. a jeho tretej manželky Eleonóry Magdalény Falcko-Neuburskej

Treťou manželkou Leopolda I. sa 14. decembra 1676 v Passau stala Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská (* 1655 – † 1720), dcéra falckého kurfirsta Filipa Viliama a grófky Alžbety Amálie Hesensko-Darmstadtskej. Z tohto manželstva sa narodilo desať detí:

Rodokmeň Leopolda I. upraviť

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Karol Štajerský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht V.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht V.
 
 
 
 
 
 
 
Viliam V.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František I.
 
 
 
 
 
 
 
Renáta Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Dánska
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol V.
 
 
 
 
 
 
 
Filip II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izabela Portugalská
 
 
 
 
 
 
 
Filip III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilián II. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Karol Štajerský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Jagelovská
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht V.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 

Panovnícke pomery upraviť

Leopold I. Habsburský
Predchodca
Ferdinand III. Habsburský
Cisár Svätej rímskej ríše
1658 – 1705
Nástupca
Jozef I. Habsburský
Český kráľ
1656 – 1705
Uhorský kráľ
1655 – 1705

Literatúra upraviť

  • KUNEC, Patrik: Cisár Leopold I. Habsburský - zbožný muž a milovník umenia. In: Historická revue, roč. XXX, 2019, č. 2, s. 6 - 10.
  • KUNEC, Patrik: Vo víre vojen a medzinárodnej politiky. Vláda Cisára Leopolda I. v rokoch 1657 - 1687. In: Historická revue, roč. XXX, 2019, č. 2, s. 11 - 17.

Iné projekty upraviť