Graz
Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.
| Graz | ||
| Štajerský Hradec (historický slovenský názov) | ||
| mesto | ||
 Radnica
| ||
|
||
| Štát |  Rakúsko
| |
|---|---|---|
| Spolková krajina | Štajersko | |
| Okres | štatutárne mesto | |
| Nadmorská výška | 353 m n. m. | |
| Súradnice | 47°04′13″S 15°26′20″V / 47,07028°S 15,43889°V | |
| Rozloha | 127,56 km² (12 756 ha) | |
| Obyvateľstvo | 280 423 (1.10.2015) | |
| Hustota | 2 198,36 obyv./km² | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | A-801x, A-802x, A-803x, A-804x, A-805x | |
| Telefónna predvoľba | +43 316 | |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | ||
| Názov | City of Graz - Historic Centre | |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1999 (#23) | |
| Číslo | 931 | |
| Región | Európa a Severná Amerika | |
| Kritériá | ii, iv | |
  Poloha mesta v rámci Rakúska
| ||
| Webová stránka: www.graz.at | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Charakteristika
upraviťGraz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.
Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.
Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje do 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.
V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.
Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispieva k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčasťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.
Dejiny
upraviť
Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu - však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave, spolu s neďalekou vežou Glockenturm (zvonica), zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí 2978 guldenov a 41 grajciarov (dnes približne 87 000 EUR), o čom svedčí aj pamätná tabuľa na fasáde zvonice umiestnená v roku 1911. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.
Osobnosti mesta
upraviť- Mária Anna Bavorská (* 1551 – † 1608), štajerská vojvodkyňa
- Johannes Kepler (* 1571 – † 1630), nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
- Ferdinand II. (* 1578 – † 1637), cisár
- Margaréta Habsburská (* 1584 – † 1611), španielska a portugalská kráľovná ako manželka Filipa III.
- Leopold V. Habsburský (* 1586 - † 1632), arcivojvoda a tirolský gróf
- Ferdinand III. (* 1608 – † 1657), cisár
- Mária Anna Habsburská (* 1610 – † 1665), arcivojvodkyňa, sobášom bavorská vojvodkyňa a regentka
- Johann Bernhard Fischer von Erlach (* 1656 – † 1723), barokový architekt
- Johann Nestroy (* 1801 – † 1862), divadelník, herec, operný spevák, dramatik a satirik
- František Močnik (* 1814 – † 1892), slovinský matematik a pedagóg
- Ludwig Boltzmann (* 1844 – † 1906), fyzik
- Richard Heuberger (* 1850 – † 1914), operetný skladateľ a hudobný kritik
- František Ferdinand d’Este (* 1863 – † 1914), arcivojvoda a rakúsko-uhorský následník
- Otto František Jozef Habsburský (* 1865 - † 1906), arcivojvoda
- Fritz Pregl (* 1869 – † 1930), chemik
- Alfred Wegener (* 1880 – † 1930), nemecký geológ, meteorológ, astronóm a geofyzik
- Joseph Schumpeter (* 1883 – † 1950), americký ekonóm
- Erwin Schrödinger (* 1887 – † 1961), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny
- Ivo Andrić (* 1892 – † 1975), srbský spisovateľ, Nobelovej ceny
- Johann Fischl (* 1900 – † 1996), filozof
- Friedrich Waidacher (* 1934), muzeológ
- Heinz Fischer (* 1938), politik a 11. prezident Rakúska
- Arnold Schwarzenegger (* 1947), rakúsko-americký herec, filmový producent, aktivista, biznismen, investor, spisovateľ, filantrop, politik a bývalý profesionálny kulturista
- Oliver Marach (* 1980), tenista
Partnerské mestá
upraviť.svg){kind=small}
Galéria
upraviť-
Graz -
Hauptplatz v Grazi
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Graz
