Graz

okres v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko

Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Graz
Štajerský Hradec (historický slovenský názov)
mesto
Radnica
Erb
Štát Rakúsko Rakúsko
Spolková krajina Štajersko
Okres štatutárne mesto
Nadmorská výška 353 m n. m.
Súradnice 47°04′13″S 15°26′20″V / 47,07028°S 15,43889°V / 47.07028; 15.43889
Rozloha 127,56 km² (12 756 ha)
Obyvateľstvo 280 423 (1.10.2015)
Hustota 2 198,36 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ A-801x, A-802x, A-803x,
A-804x, A-805x
Telefónna predvoľba +43 316
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov City of Graz - Historic Centre
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1999 (#23)
Číslo 931
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv
Poloha mesta v rámci Rakúska
Poloha mesta v rámci Rakúska
Webová stránka: www.graz.at
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Charakteristika

upraviť

Graz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.

Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.

Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje do 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.

V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.

Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispieva k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčasťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.

 
Graz, Georg Matthäus Vischer (1670)

Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu - však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave, spolu s neďalekou vežou Glockenturm (zvonica), zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí 2978 guldenov a 41 grajciarov (dnes približne 87 000 EUR), o čom svedčí aj pamätná tabuľa na fasáde zvonice umiestnená v roku 1911. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.

Osobnosti mesta

upraviť

Partnerské mestá

upraviť

Galéria

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Graz

Externé odkazy

upraviť