Otvoriť hlavné menu

Taliansko, dlhý tvar Talianska republika (tal. Repubblica Italiana), je štát v južnej Európe na Apeninskom polostrove. Na severe hraničí s Francúzskom (488 km), Švajčiarskom (740  km), Rakúskom (430 km) a Slovinskom (232 km). Vnútri Talianska ležia dva samostatné mestské štáty: Vatikán (0,44  km²) a San Maríno (39  km²). Taliansku navyše patrí územie obklopené Švajčiarskom zvanej Campione d’Italia. Z  východu Taliansku obmýva Jadranské more, z juhu Iónske more a zo západu Tyrrhenské moreligúrske more. Celková dĺžka pobrežia je 7600 km. K Taliansku patria dva veľké ostrovy vo Stredozemnom mori: SardíniaSicília. Hlavným mestom zjednoteného Talianska je od roku 1870 Rím. Taliansko je členom Organizácie Spojených národov (OSN), Severoatlantickej aliancie (NATO), Rady Európy, Európskej únie (EÚ), Eurozóny a Schengenského priestoru.

Talianska republika
Vlajka Talianska Znak Talianska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Il Canto degli Italiani
EU-Italy.svg
Miestny názov  
 • dlhý Repubblica Italiana
 • krátky Italia
Hlavné mesto Rím
41°54′ s.š. 12°29′ v.d.
Najväčšie mesto Rím
Úradné jazyky taliančina


Štátne zriadenie
hlava štátu
predseda vlády
republika
Sergio Mattarella
Giuseppe Conte
Vznik 17. marec 1861
Susedia Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Slovinsko, San Maríno, Vatikán
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
301 338 km² (71.)  
 km² (2,4 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2017)
 
60 483 973 (23.)
60 626 442

201,3/km² (63.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
2 181 miliárd $ (8.)
39 499 $ (32.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,880 (28.) – vysoký
Mena euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód ITA / IT
Medzinárodná poznávacia značka I
Internetová doména .it
Smerové telefónne číslo +39

Taliansko patrí do skupiny siedmich najbohatších a najrozvinutejších štátov sveta (G7) a je jej zakladateľom. Spoločne s Holandskom, Belgickom, Luxemburskom, Francúzskom a Nemeckom bola zakladateľským štátom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), čo bol predchodca EÚ, a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Tieto nadštátne organizácie vznikli na základe dvoch Rímskych zmlúv, ktoré boli podpísané v Ríme 25. marca 1957. Obe zmluvy nadobudli platnosti 1. januára 1958.

Obsah

DejinyUpraviť

Do roku 476Upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Staroveký Rím

Po roku 476Upraviť

 
Stredoveke Taliansko bolo rozdrobeno na mnoho menších nezávislých štátov

Po páde Rímskej ríše (476) sa stalo územie Talianska súčasťou byzantského cisárstva, neskôr územia Lombardov aj Frankov. V roku 755 vznikol v strednom Taliansku cirkevný štát, ktorý existoval do roku 1870. V roku 800 bolo územie súčasťou štátu Karola Veľkého a od roku 962 Rímsko-nemeckej ríše. Do 18. storočia pretrvalo rozdrobenie krajiny na malé štátne útvary, z ktorých najväčšie boli Sicílske kráľovstvo, pápežský štát, Sardínske kráľovstvo, Toskánske vojvodstvo, Milánske vojvodstvo, Benátska republika a Janovská republika. V 18. storočí sa presadil vplyv rakúskych Habsburgovcov. V rokoch 17961815 sa Taliansko dostalo pod francúzsky vplyv. K Francúzsku boli prepojené rozsiahle časti krajiny (Turín, Janov, Rím). V rokoch 18601870 prebiehal proces politického a územného zjednotenia Talianska proti vplyvu Rakúska. Taliansko si vydobylo nezávislosť 17. marca 1861.

V prvej svetovej vojne bola krajina najskôr neutrálna, v roku 1915 vstúpila do vojny na strane Dohody. Povojnový hospodársky pokles a rastúcu nespokojnosť obyvateľstva využili fašisti, ktorí sa v roku 1922 štátnym prevratom dostali k moci (diktátor Benito Mussolini). Taliansko sa zúčastnilo v druhej svetovej vojne od roku 1940 na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii a zvrhnutí Mussoliniho vyhlásila talianska vláda v roku 1943 vojnu tretej ríši. Dňa 2. mája 1945 bolo Taliansko oslobodené spojeneckými vojskami. Po celonárodnom hlasovaní v roku 1946 sa Taliansko stalo republikou. Od roku 1949 došlo postupne k politickej a hospodárskej integrácii krajiny so západnou Európou a v roku 1955 vstúpilo Taliansko do OSN.

GeografiaUpraviť

 
Satelitná snímka Talianska

Taliansko leží na území južnej Európy na Apeninskom polostrove. K jeho územiu patria aj ostrovy Sicília, Sardínia, Elba, Capri, Tremiti a Ischia. Geografická poloha: Južná Európa, 43°58´SŠ, 11°14´VD, Apeninský polostrov.

Taliansko je prevažne hornatá krajina, na severe sa vypínajú členité pásma Álp (na jej hranici s Francúzskom leží najvyšší vrch Európy, Mont Blanc, s výškou 4 810 m n. m.) s mnohými ľadovcami. Alpy sa zvažujú do Pádskej nížiny, ktorá sa delí na štyri časti: Piemontská na západe, Lombardská v strede, Benátska na východe a Emiliánsku na juhu. Vnútornú os polostrova tvoria Apeniny, ktoré sa vyznačujú seizmickou a sopečnou činnosťou. Apeniny sa delia na severné (Ligúrske a Etruské), Rímske Apeniny (Abruzzy) a južné, ktoré reprezentujú Neapolské a Kalaberské Apeniny. Ostrovy sú hornaté s činnými sopkami (napr. Etna, Stromboli a Vezuv).

PodnebieUpraviť

Podnebie je prevažne subtropické stredomorské, na severe v Pádskej nížine prechádza k miernemu s horúcim suchým letom a miernejšou zimou. V horách je drsné vysokohorské podnebie, kde ročné zrážky dosahujú 1 000 až 2 000 mm.

VodstvoUpraviť

Pozri aj Zoznam jazier v Taliansku

Medzi najvýznamnejšie rieky patrí 652 km dlhá rieka Pád, rieky Adige, Tiber (preteká cez Rím) a Arno. Známe jazerá: Garda, Maggiore, Lugano, Trasimeno a Bolsenské jazero.

Politický systémUpraviť

Taliansko je republika s parlamentným a kabinetným systémom vlády. Je to unitárny štát so silnou miestnou autonómiou. Hlavou štátu je prezident volený na 7 rokov. Zákonodarnú moc má dvojkomorový parlament, zložený z Poslaneckej snemovne (630 poslancov) a Senátu (315 volených členov) a 11 doživotných senátorov vymenovaných prezidentom. Štát sa člení na 20 autonómnych historických krajov, ktoré majú svoje zákonodarné orgány (regionálne rady) a takisto svoje výkonné orgány (výkonné výbory).

HospodárstvoUpraviť

 
Vinohrad v oblasti Chianti. Taliansko patrí medzi najväčších producentov vína

Priemysel je najmä strojársky (spracúva sa železo a vyrába oceľ), chemický, textilný, obuvnícky, keramický a potravinársky. Poľnohospodárstvo zahŕňa mliečne výrobky, obilniny, ovocie, zelenina, hrozno, zemiaky, cukrová repa, olivy.

Vyvážajú sa hlavne kovy, textil a oblečenie, motorové vozidlá Fiat a Ferrari, chemikálie. Obchodnými partnermi na vývoz sú európske krajiny, Spojené štáty, OPEC. Dovážajú sa priemyselné stroje, petrolej a poľnohospodárske obilniny. Obchodnými partnermi na dovoz sú európske krajiny, Spojené štáty, OPEC.

Nerastné bohatstvoUpraviť

Nerastné zdroje sú rôznorodé, s málo výdatnými ložiskami. Z palív sa ťaží ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a v menších množstvách aj čierne uhlie. Z ostatných surovín je to najmä menšia ťažba polymetalických rúd, azbestu, solí, síry, ortuti a mramoru. Zásoby čierneho uhlia sú na Sardínii a v severnom Taliansku pri meste Bassan, hnedé uhlie sa ťaží v Toskánsku (Grosset). Menšie náleziská ropy sú pri mestách Parma, Bologna, Ferrara a hlavne na Sicílii. Významnejšia je ťažba zemného plynu v okolí Milána. Ložiská železnej rudy, ktorej je pomerne málo, sa nachádzajú na ostrove Elba (z bane spravili turisticky príťažlivé miesto), na severozápade Sardínie a v Lombardii. Významné ložiská síry sa nachádzajú na Sicílii.

ObyvateľstvoUpraviť

 
V Taliansku žijú veľké populácie migrantov z východnej Európy a severnej Afriky

Na jeden km² pripadá 201,3 obyvateľov (údaj z roku 2017). Priemerná dĺžka života u žien 81 a u mužov je 74 rokov. Úradným jazykom v Taliansku je taliančina, okrem nej sa tu používa aj nemčina v regióne Tridentsko-Horná Adiža a francúzština v regióne Valle d’Aosta.

Etnické zloženieUpraviť

Taliani 94,96 %, Rumuni 0,93 %, Arabi 0,82 %, Albánci 0,60 %, prisťahovalci z Ázie 0,55 %, Nemci 0,49 %, Juhoameričania 0,41 %, Číňania 0,22 %, Ukrajinci 0,18 %, Rómovia 0,08 % a iné.

NáboženstvoUpraviť

rímski katolíci 87,60 %, Jehovisti 2,4 %, východní katolíci 0,20 %, pravoslávni 1,30 %, moslimovia 1,70 %, protestanti 0,50 %, budhisti 0,30 %, hinduisti 0,20 %, bez vyznania 5,80 %

Významné mestáUpraviť

Hlavné mesto Rím má 2 877 215 obyvateľov (údaj z roku 2017). Ďalšie významné mestá sú Miláno, Neapol, Turín a Benátky. V sláve nezaostáva ani historické mesto Pompeje. Dôležité je menšie mesto Verona pre svoju strategickú pozíciu. Ďalšie veľké mestá: Pescara, Rimini, Piombino, Florencia, Bologna, Bolzano. Veľkej návštevnosti sa taktiež tešia historické vykopávky mesta Paestum.

KultúraUpraviť

Taliansko je národ s bohatou históriou a veľkou kultúrou. Ich predkovia vytvorili jednu z najväčších svetových ríš, Rímske impérium a boli to Rimania, ktorí priniesli vyspelú kultúru do dovtedy barbarskej západnej a strednej Európy. Rimania vytvorili vôbec najdokonalejšiu svetovú civilizáciu, množstvo technických a administratívnych noviniek, ktoré boli v stredoveku zabudnuté a znovuobjavené a prekonané až v polovici 18. stor. počas priemyselnej revolúcie. Z rímskeho systému vychádza množstvo moderných odvetví.

Aj v stredoveku boli Taliani vyspelý národ, kultúrne najvyspelejší národ Európy a jeden z najvyspelejších národov stredovekého sveta (spoločne s Byzantskými Grékmi, Arabmi a Číňanmi). Rozvíjali sa tu rôzne druhy umenia a kultúry, zatiaľ čo v ostatnej Európe panoval temný stredovek. V Ríme sídlil pápež, hlava rímskokatolíckej cirkvi. Vďaka bohatým obchodným stykom bohatli talianske mestá ako Florencia, Benátky a Janov, neskôr aj Rím a Miláno, čo viedlo k veľkému kultúrnemu rozmachu a následnému záujmu o antickú minulosť a teda vznik renezancie, kedy sa Taliani dostali na špičku svetovej kultúry a opäť ju rozniesli po celej "barbarskej" Európe. V tejto dobe vznikali významné literárne diela, Taliani vytvorili mnoho umeleckých diel, najznámejší umelci boli spisovatelia Dante Alighieri, Giovanni Boccaccio a Francesco Petrarca, filozofi ako Giordano Bruno, Niccolò Machiavelli či Galileo Galilei a známi umelci ako Leonardo Da Vinci, Raffaello či Michelangelo Buonarroti. Taliani tiež obohatili európsku kultúru o štýly ako barok a rokoko, ktorého stavby nájdeme vo všetkých častiach Talianska.

Taliani sú aj tradične známi pestovaním hrozna, z ktorého sa vyrába slávne talianske víno. Každý taliansky kraj má svoje zvyky a svoj dialekt a tak sa môžeme stretnúť s veľmi bohatou kultúrou. Napriek niektorým rozdielom medzi severným a južným Talianskom tieto dve časti spojuje mnoho spoločného, spoločné tradície, zvyky či kuchyňa.

V súčasnosti sú Taliani známi aj svojou módou a vkusom, ktorú tento národ pestuje už od antiky. Rimania boli známi svojim zmyslom pre kvalitu, dekoráciu, architektúru či elegantným štýlom obliekania, stredovekí Taliani často obchodovali s luxusnými látkami. Dnes je svetoznáme talianske oblečenie, obuv, parfumy, šperky či módne doplnky patria medzi najznámejšie a najkvalitnejšie na svete. Tradičným svetovým mestom módy je popri Paríži talianske Milano. Typický a svetoznámi je taliansky dizajn, najmä nábytku či automobilov.

KuchyňaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Talianska kuchyňa
 
Sicílska klobása (salsiccia)

Talianska kuchyňa patrí medzi najslávnejšie a zároveň najzdravšie svetové kuchyne, nakoľko má množstvo špecialít rôzneho druhu. Najznámejšie jedlá sú neapolská Pizza, ktorá má pôvod v antike, kedy podobné jedlo robili už Gréci a Rimania, Cestoviny rôzneho druhu s širokým sortimentom omáčok, ktoré sa datujú 15. stor. a Lasagne, prípadne Pasticio, ktoré sa spomína už u starých Etruskov. Okrem týchto špecialít Taliani pripravujú rôzne špeciality z hovädzieho, jahňacieho a bravčového mäsa a tiež z morských živočíchov a rýb. Známy jej taliansky biftek z Florencie, fiorentina a tiež vyprážaný milánsky rezeň milanese, ktorý prevzali Rakušania a vznikol tak tradičný viedenský rezeň. Na severe Talianska sa vyrábajú rôzne druhy salám a šuniek, známa je svetoznáma furlanská šunka Prosciutto crudo a tiež mortadella. Existuje aj veľa druhov salámov (napr. ossocolo, sopressa a cotechino), a klobás (salsiccia), tradičná talianska slanina sa nazýva pancetta. Taliani sú známi aj výrobou syrov, ako syr Parmezán, Pecorino (ovčí syr), Mozzarella či Gorgonzola. Typická talianska príloha je zeleninový šalát a kukuričná kaša polenta. Najznámejšie talianske zákusky sú benátske tiramisu a sicílske plnené trubičky cannoli, iné známe zákusky sú profiterol a panna cotta. Z alkoholických nápojov je svetoznáme talianske víno, existuje mnoho úrodných vínnych krajov, najkvalitnejšie hrozna sa dorába v strednom Taliansku, hlavne v kraji Toskánsko a v severotalianskom kraji Furlansko (pozri furlanské víno). Tvrdé talianske alkoholické nápoje (tal. bevande superalcoliche) je vínovica grappa či citrónový liker limoncello. Tradičné sú aj sicílske krvavé pomaranče, či olivový olej, pestovaný v strednom a južnom Taliansku.

FolklórUpraviť

 
Juhotaliansky tanec tarantella.

Taliansky folklór je veľmi bohatý a stále živý a obľúbený aj u mladšej generácie. Ide o prevažne stredomorský folklór, prípadne na severe talianska aj so stredoeurópskym vplyvom. Známa folklórna oblasť je severovýchodné Taliansko, tzv. benátsky štýl stredomorských tradíc, typyckej hudby a tancov, ktoré ovplyvnili celú Dalmáciu a aj Balkán, známa je aj oblasť Romagna, najmä svojou klarinetovou hudbou. Južné Taliansko je známe tiež množstvom piesní a tancov, najznámejší je tanec tarantella, ktorý má starogrécky pôvod a tancuje sa v celom južnom Taliansku. K miestnemu folklóru patria aj pesničky o mafii (La musica della mafia). Tradičné a pre Európu jedinečné pesničky sa spievajú na ostrove Sardínia, sú to polyfonické pesničky, podobné tým v gréckom kraji Epirus. Jedným z najznámejších talianskych ľudových spevákov je Otello Profazio. Z talianskych ľudových piesní sa vyvinula aj tradičná opera, ktorá obsahuje jednak prvky tradičnej talianskej hudby a tiež ľudového talianskeho divadla. Po celom Taliansku, od severu na juh sa v lete konajú ľudové zábavy (festa, sagra), často na počesť rôznych svätých, či oslava plodín (sviatok vína, chleba, melónov…), toto je pozostatok starovekých osláv bohov. bežné sú aj procesie so sochou svätých. Talianske tradície si pripomínajú aj Taliani v zahraničí, ktorí sa často dištancujú od iných etnických skupín. Medzi najznámejšie ľudové talianske piesne patrí tradičná neapolská tarantella, sicílska pieseň ciuri, ciuri (kvety, kvety), sicílska C´e na luna a mezzu mari (Jeden mesiac v strede mora), tiež sicílska Bruccia la terra, ktorá bola použitá ako hlavná pieseň filmu Krstný otec, neapolská O Sole Mio (Moje slnko), romaňolská Romagna mia (Moja Romagna), benátska Mamma mia dammi cento lire (Mama moja, daj mi sto lír), furlanské piesne E ducj mi clamin cont (Všetci ma volajú gróf) a O ce bjel cjisciel di Udin (Aký pekný hrad v Udine) a istrijské piesne La mula de Parenzo (Dievča z Poreču) a Tutti mi chiamano bionda (Všetci ma volajú blondína).

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taliansko
  •   Wikislovník ponúka heslo Taliansko