Rím
Rím (tal. Roma, lat. Roma) je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio. Nachádza sa na riekach Tiber a Aniene neďaleko pobrežia Tyrrhenského mora.
Rím | |||
Roma | |||
Hlavné mesto Talianskej republiky | |||
|
|||
Štát | Taliansko | ||
---|---|---|---|
Región | Lazio | ||
Rieka | Tiber | ||
Nadmorská výška | 21 m n. m. | ||
Súradnice | 41°53′35″S 12°28′58″V / 41,89306°S 12,48278°V | ||
Rozloha | 1 285 km² (128 500 ha) | ||
Obyvateľstvo | 2 872 800 (30.4.2018) | ||
Hustota | 2 236 obyv./km² | ||
Primátor | Virginia Raggi | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | rozsah 00121 – 00199 | ||
Telefónna predvoľba | 06 | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Rome, the Properties of the Holy See in that City Enjoying Extraterritorial Rights and San Paolo Fuori le Mura | ||
Typ pamiatky | kultúrna | ||
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1980 (#4) | ||
Číslo | 91 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | i, ii, iii, iv, vi | ||
Poloha mesta v Taliansku
| |||
Wikimedia Commons: Rome | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Mesto Vatikán je suverénna enkláva v Ríme, je sídlom katolíckej cirkvi a pápeža.
Rím je najväčšie mesto a obec v Taliansku, ako aj jedno z najväčších európskych hlavných miest s rozlohou 1 285 km². Počet obyvateľov obce v roku 2004 bol 2 553 873 (ISTAT 31.12.2004 Archivované 2007-09-30 na Wayback Machine), dosahuje však 2 872 800 obyvateľov (Zdroj: Dato Istat al 30-04-2018) vrátane občanov bez trvalého bydliska. Súčasným starostom je Roberto Gualtieri (od 21. októbra 2021).
Počas svojej asi 2 800 rokov dlhej existencie bol sídlom starovekého Ríma, neskôr pápežských štátov, Talianskeho kráľovstva a Talianskej republiky. Nazýva sa aj „večným mestom“ (tal. la città eterna).
Poloha
upraviťMesto sa nachádza v regióne Campagna di Roma a od Tyrrhenského mora je vzdialené 27 kilometrov. Staroveký Rím sa rozkladal na siedmich pahorkoch, na východnom brehu rieky Tiber:
Dejiny
upraviťPrvé dôkazy osídlenia oblasti pochádzajú z bronzovej doby, keď v 16. storočí pred Kr. žili na okolitých pahorkoch pastieri. Doložené je osídlenie pahorkov Palatino a Kapitol, od 9. storočia pred Kr. boli Sabínmi osídlené i pahorky Esquilino, Quirinale a Viminale. V polovici 8. storočia došlo spojením osád na Esquiline a Palatine ku vzniku predchodcu mesta.
Večné mesto, ako je Rím nazývaný, vzniklo podľa legendy 21. apríla 753 pred Kr. a jeho názov zrejme pochádza z mena etruského kmeňa Ruma. Práve etruskí králi vládli regiónu a mestu až do roku 510 pred Kr., kedy boli z mesta vyhnaní a vznikla Rímska republika. V roku 270 pred Kr. už pokrývala takmer celý Apeninský polostrov a zamerala sa na podmanenie zámorských území. Do 1. storočia už ovládala Pyrenejský polostrov, severnú Afriku a Grécko. Konflikty mocných postupne viedli až k pádu republiky, po ktorom začali mestu i ríši vládnuť diktátori. Prvými boli Gaius Iulius Caesar a Octavianus Augustus, za ktorých vlády dostáva mesto podobu pravého centra veľkej ríše. Vznikli verejné budovy, fóra, kúpele, paláce a hlavným stavebným materiálom sa namiesto tehiel stáva mramor.
Po rozšírení kresťanstva sa Rím stal jeho centrom a postupne sa začali budovať chrámy. Po poklese významu mesta ako politického centra v 3. a 4. storočí si cisári často volili za sídlo iné mestá a definitívny koniec štatútu hlavného mesta nastal roku 330 po presune centra ríše do Konštantínopola cisárom Konštantínom Veľkým. V Ríme zostal sídliť senát a naďalej zostal legislatívnym centrom Rímskej ríše, no s upadajúcim vplyvom upadalo aj mesto. Definitívne bol osud mesta spečatený začiatkom 5. storočia, kedy sa mesta zmocnili v roku 410 Vizigóti, vedení Alarichom a následne v roku 455 Vandali pod vedením Geisericha.
Po páde Západorímskej ríše zostalo mesto sídlom pápežov, ktorí ho naďalej zveľaďovali. V roku 609 bol v meste vysvätený prvý kresťanský kostol – Panteón. V roku 778 dobýva Karol Veľký severnú Itáliu a v roku 800 v bazilike svätého Petra korunovaný za cisára. V roku 864 schválil po misii Konštantína a Metoda pápež Hadriána II. používanie slovanskej liturgie na Veľkej Morave. V monastieri pri chráme sv. Praxedy v Ríme zostal podlomeným zdravím oslabený Konštantín, ktorý bol neskôr pochovaný v bazilike San Clemente. Po korunovácii východofranského kráľa Ota I. bola obnovená Rímsko-nemecká ríša (Svätá rímska ríša).
V roku 1200 sa Rím stáva nezávislou obcou a v roku 1300 vyhlásil pápež Bonifác VIII. prvý svätý rok, ktorý v kresťanskej tradícii znamená, že kto v tomto roku navštívi baziliku sv. Petra, dosiahne úplné odpustenie hriechov. Medzi rokmi 1309 až 1377 sídlili pápeži vo francúzskom Avignone, kde sa do tzv. avignonského zajatia s nimi presťahoval celý pápežský dvor. Táto udalosť znamenala veľký úpadok mesta, ktoré stratilo svoje postavenie, moc i lesk. Po návrate pápežského dvora bolo mesto v ruinách a žil v ňom len zlomok predošlého obyvateľstva. Renesančná prestavba mesta v polovici 15. storočia, začatá pápežom Mikulášom V. mu postupne vrátila vzhľad, hodný centra kresťanstva. Počas ďalších 2. storočí sa v meste realizovali tí najlepší umelci, ktorí po sebe zanechali množstvo architektonických skvostov.
Počas zjednocovania Talianska v 19. storočí sa Rím stal v roku 1871 hlavným mestom zjednotenej krajiny – Talianskeho kráľovstva. V roku 1929 vznikol na základe Lateránskych zmlúv nezávislý štát Vatikán a po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 stalo Taliansko republikou.
V meste podpísanými Rímskymi zmluvami z roku 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Euratom, ktorých jedným z členov sa stalo aj Taliansko. V roku 1960 sa vo večnom meste konali 17. letné olympijské hry a od roku 1980 je staré mesto a Vatikán na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Vývoj počtu obyvateľov
upraviťHlavné pozoruhodnosti (vrátane Vatikánu)
upraviť- Kostoly
- Bazilika svätého Petra
- Bazilika di Santa Maria Maggiore
- Bazilika svätého Pavla za hradbami
- Bazilika svätého Jána v Lateráne
- Basilica di Santa Maria in Trastevere
- Santa Maria sopra Minerva
- Santa Maria in Aracoeli
- Námestia
- Námestie svätého Petra
- Piazza di Spagna (Španielske námestie)
- Piazza del Popolo (Námestie ľudu)
- Piazza Venezia (Benátske námestie)
- Iné
Partnerské mestá
upraviťGaléria
upraviťIné projekty
upraviťFotografie
upraviťZdroj
upraviť- V časti Dejiny je Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řím na českej Wikipédii.