Avignon

mesto v departemente Vaucluse vo Francúzsku
O rovnomennom obvode pozri Avignon (obvod).

Avignon je starobylé mesto v Provensalsku na juhu Francúzska, sídlo departementu Vaucluse v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur na ľavom brehu rieky Rhôny. Samotné mesto zaberá rozlohu 64,78 km² a s okolitými obcami má Avignon asi 150 000 obyvateľov.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Avignon
mesto
Avignon – staré mesto
Erb
Štát Francúzsko Francúzsko
Región Provence-Alpes-Côte d’Azur
Departement Vaucluse
Arrondissement Avignon
Rieka Rhône
Nadmorská výška 20 m n. m.
Súradnice 43°57′S 4°48′V / 43,950°S 4,800°V / 43.950; 4.800
Najvyšší bod
 - výška 122 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 10 m n. m.
Rozloha 64,78 km² (6 478 ha)
Obyvateľstvo 91 283 (1. 1. 2007)
Hustota 1 409,12 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 84000
Kód 84007
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historic Centre of Avignon: Papal Palace, Episcopal Ensemble and Avignon Bridge
Typ pamiatky kultúrna pamiatka
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1995 (#19)
Číslo 228
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá i, ii, iv
Poloha mesta Avignon v rámci Francúzska
Poloha mesta Avignon v rámci Francúzska
Wikimedia Commons: Avignon
Webová stránka: avignon.fr
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

V roku 1995 bolo historické centrum Avignonu zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Mesto založili starovekí Rimania ako centrum provincie Gallia Narbonensis. Po páde Rímskej ríše ho dobyli rôzni vládcovia a nakoniec bolo pripojené k Burgundsku. Do začiatku 14. storočia bol Avignon malým mestečkom bez väčšieho významu. Až v roku 1303 pápež Bonifác VIII. v ňom založil univerzitu v snahe získať väčší vplyv pápežov na vzdelávanie a formovanie francúzskych kňazov. Najväčší rozvoj zažilo počas obdobia, keď sa stalo sídlom siedmich pápežov a neskôr aj protipápežov.

Sídlo pápežov

upraviť
 
Pápežský palác

Avignon si v roku 1309 (vzhľadom na politickú situáciu v Ríme) vybral ako svoje sídlo pápež Klement V. Mesto sa stalo domovom pápežov od 9. marca 1309 až do 13. januára 1377, keď sa pápežská stolica presťahovala späť do Ríma. (V Ríme v rokoch 13281330, paradoxne, sídlil protipápež Mikuláš V.) Hoci po presídlení pápežov do Ríma v Avignone sídlili ešte protipápeži, mesto ďalej patrilo cirkvi (pápežskému štátu). Do 14. septembra 1791 mesto patrilo cirkvi. Potom ho anektovala novovzniknutá Francúzska republika.

Pápeži obývali spočiatku biskupský palác, ktorý Ján XXII. nechal rozšíriť. Neskôr obrovské úsilie a prostriedky venovali stavbe a zariadeniu Pápežského paláca.

Sedem pápežov sídliacich v Avignone:
Klement V.: 1305 až 1314
(obdobie bez pápeža): 1314 až 1316
Ján XXII.: 1316 až 1334

Toto obdobie (1309 až 1377) sa tiež volá Avignonské zajatie, ako narážka na Babylonské zajatie – presídlenie Izraelitov v biblických dobách, keď si Palestínu podmanila Babylonská ríša.

Pamiatky

upraviť
 
Pont Saint-Bénezet – Avignonský most cez rieku Rhônu

Zrejme najznámejšou pamiatkou a symbolom mesta je Avignonský most (Pont Saint-Bénezet). Jeho štyri dochované oblúky (z pôvodných dvadsiatichdvoch) končia uprostred rieky Rhôny.

Hradby, ktoré dali vystavať pápeži, sa v dobrom stave zachovali až do dnešných dní.

Unikátnou pamiatkou je centrum mesta a tiež opevnený Pápežský palác. Tento komplex gotických budov s múrmi hrubými viac ako päť metrov dali vystavať pápeži v rokoch 13351364. Postavili ho na obnaženom skalnom výbežku a pôsobí nedobytným dojmom. Po obsadení počas Francúzskej revolúcie sa mnoho rokov využíval ako kasárne a väznica. V súčasnosti slúži ako múzeum. Interiéry Pápežského paláca a avignonských chrámov zdobia fresky, ktoré vytvorili hlavne talianski umelci zo Sieny.

Osobnosti mesta

upraviť

Partnerské mestá

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Avignon

Externé odkazy

upraviť