Hradby sú obranné múry okolo hradísk, hradov, hrádkov, zámkov, tvrdzí, dvorcov, kastelov, alebo okolo niektorých miest, kaštieľov, kláštorov a kostolov. Sú to opevnenia, ktoré chránili pred nájazdmi vojsk. Hradby majú rôzne strieľne, na vrchu hradby môže byť cimburie. Ich význam bol najmä v dobách, keď vo vojne zohrávala najdôležitejšiu úlohu pechota a jazda. So zvyšujúcim sa zdokonaľovaním strelných zbraní sa pomaly ich zmysel strácal. Stavali sa už v staroveku. Na Slovensku boli ich predchodcami hlinené valy, opevnenia hradísk, ktoré sa stavali už v praveku aj proti zveri. Najdlhší val Slovenska je Val obrov, ktorý bol viac ako len opevnenie hradiska. Datovanie jeho vzniku zatiaľ nepoznáme. Valy a pevnostné ohrady sa robili z hliny - zeminy, dreva (palisády) a kameňa. Opevnená hradbami bola aj Spišská Kapitula, ktorá bola obcou, neskôr časťou mesta Spišské Podhradie. V Uhorsku smeli od 13. storočia hradby stavať len kráľovské mestá (civitas). V renesancii hradby nahradil, alebo vylepšil bastiónový systém. Za hradbu môžme pokladať aj (husitskú) vozovú hradbu, ktorú sa dalo presúvať. Na Slovensku sa (kamenné) hradby začali búrať asi v 18. storočí, pretože stratili opodstatnenie. Zvyšky mestských hradieb - opevnení sa na Slovensku zachovali najmä v Banskej Bystrici, Bardejove, Bratislave, Košiciach, Kremnici, Levoči, Podolínci, Sabinove, Skalici, Svätom Jure a Trnave. Najdlhšie hradby sveta má Veľký čínsky múr, má dĺžku cirka 8 850 km a odhadom 25 000 veží, múr nebol opevnením mesta, ale (čiastočným) opevnením krajiny.

Časť mestských hradieb s Bernolákovou bránou v Trnave

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hradby