Levoča

mesto na Slovensku

Levoča je okresné mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Do roku 1922 bola administratívnym centrom Spišskej župy. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
O rovnomennom okrese pozri Levoča (okres).
Levoča
mesto
Letecký záber Levoče
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Levoča
Región Spiš
Vodný tok Levočský potok
Nadmorská výška 570 m n. m.
Súradnice 49°01′16″S 20°35′30″V / 49,021111°S 20,591679°V / 49.021111; 20.591679
Rozloha 114,77 km² (11 477 ha) [1]
Obyvateľstvo 13 944 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 121,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1249
Primátor Miroslav Vilkovský[3] (nezávislý)
PSČ 054 01
ŠÚJ 543292
EČV (do r. 2022) LE
Tel. predvoľba +421-53
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia
Typ pamiatky kultúrna
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1993 (#17)
Rok rozšírenia 2009
Číslo 620
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iv
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Majstra Pavla 4
054 01 Levoča
E-mailová adresa mesto@levoca.sk
Telefón 053 / 451 24 67
Fax 053 / 451 22 46
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Levoča
Webová stránka: levoca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Veduta Levoče z roku 1618

Polohopis

upraviť

Mesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova, 27 km juhovýchodne od Kežmarku a 24 km východne od Popradu.

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto („civitas nostra regalis“).

Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom I. Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.

Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta poznačili v 16. storočí rozsiahle požiare (1550, 1599) a v 17. storočí protihabsburské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala najväčším a najvýznamnejším hospodárskym centrom Spiša, pravidelne tu zasadali kongregácie Spišskej stolice a v 19. storočí sa mesto stalo dôležitým strediskom slovenského národného hnutia.

Jezuiti založili v roku 1672 v meste gymnázium, ktoré fungovalo podľa jezuitského Ratio studiorum. V roku 1862 bolo premenované na Levočské kráľovské katolícke vyššie gymnázium. Okrem neho v meste pôsobilo aj známe Levočské lýceum, na ktoré prišla v roku 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej, časť jeho žiakov z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, Dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.

Historické názvy mesta

upraviť

Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.[4][5]:

  • 1249: Leucha
  • 1268: Lyucha
  • 1271: Lewcha
  • 1277: Lyucha
  • 1284: Leuche, Lyuche, Leiuche
  • 1408: Lewscen
  • 1479: Lewcsouia
  • 1497: Leutschaw
  • 1773: Lewucža
  • 1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria
  • 1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewoča
     
    Vojenská mapa Levoče, okolo roku 1700
  • 1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse
  • od 1920: súčasný názov: Levoča
 
Levoča (OSM, 2022)

Demografia[6]

upraviť

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov
Deti od 0 – 6 rokov 1 256
Deti od 7 – 15 rokov 1 686
Deti do 16 – 18 rokov 601
Deti od 0 – 18 rokov 3 543
Dospelí od 18 do 62 rokov 9 425
Dospelí nad 62 rokov 1 617

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)

Počet obyvateľov %
slovenská 12 725 87,07
maďarská 10 0,10
rómska 1635 11,20
rusínska 45 0,31
nemecká 8 0,06
česká 48 0,33
ostatné a nezistené 135 0,93

Náboženské zloženie obyvateľstva

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 11691 80,04
Evanjelická cirkev a. v. 243 1,61
Gréckokatolícka cirkev 609 4,17
Pravoslávna cirkev 135 0,93
Bez vyznania 1170 8,01
Ostatné a nezistené 901 6,17

Pamiatky

upraviť

Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.

Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.

Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom ako sídlo okresného úradu.

Časti mesta

upraviť

Levoča má 4 mestské časti: Levoča, Levočská Dolina, Levočské Lúky a Závada. Katastrálne územia má dva: Levoča a Závada.[7]

Mestské časti (2011)

Počet obyvateľov
Levočská Dolina 119
Levočské Lúky 474
Závada 72
Nový Dvor 87
  • Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad

Kultúra a zaujímavosti [8]

upraviť
  • Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
  • Prvá písomná zmienka – z roku 1249
  • Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
  • Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
  • Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v Bazilike sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
  • Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
  • Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
  • Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
  • Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.

Školstvo

upraviť

Základné školy [9]

upraviť
  • Základná škola Gašpara Haina
  • Základná škola Jána Francisciho
  • Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10
  • Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky
  • Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3
  • Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých
  • Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna

Gymnáziá a stredné školy [10]

upraviť

Detašované pracoviská univerzít

upraviť

Školské zariadenia [11]

upraviť

Športové kluby v Levoči – s minimálnou podporou mesta[12]

upraviť
  • Atletický klub Levoča
  • Cross Country Levoča
  • FK 05 Levoča
  • HK Slovan Levoča
  • HáK Slovan Levoča
  • Karate klub Levoča
  • KS Wing Tsung Levoča
  • KST Javorinka Levoča
  • Lenok Levoča
  • LK Levoča
  • MK Slov.Orol Levoča
  • Tenis Club 92 Levoča
  • TJ Javorinka Levoča
  • TJ Štart Levoča
  • PitGym Levoča
  • Spiš Indians

Športové a rekreačné zariadenia

upraviť
 
Zimný štadión Levoča v auguste 2018.
  • Športová hala
  • Futbalový štadión
  • Cyklochodník Levoča-Levočská priehrada
  • Ski Centre Levoča-LD
  • Tenisové kurty s halou
  • Zimný štadión

Pravidelné podujatia [13]

upraviť
  • Levočská hudobná jar – marec – apríl
  • Noc múzeí – máj
  • Dni Majstra Pavla – predstavenia počas júla – augusta
  • Tajomná Levoča – koncom augusta
  • Karpatský remeselný trh – sprievodné podujatie počas Tajomnej Levoče
  • Levočská hudobná jeseň – september – november
  • Levočské Babie Leto – september
  • Vianočné trhy – december
  • PCF- Pit Cage Fighting: celoslovenský turnaj MMA[14]

Rodáci

upraviť

Partnerské mestá

upraviť

Galéria

upraviť
 
Spillenbergov dom, Námestie Majstra Pavla

Informačné zdroje častí Dejiny a Pamiatky

upraviť
  • Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
  • Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
  • Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
  • Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
  5. Milan Majtán (1998). Názvy Obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, ISBN 80-224-0530-2.
  6. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2013-01-26 z originálu.
  7. Štatút mesta Levoča [online]. Mesto Levoča, 2018-04-26, [cit. 2021-04-17]. Dostupné online.
  8. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-01-07 z originálu.
  9. http://www.levoca.sk/zakladne-skoly.phtml?id3=60839
  10. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-01-07 z originálu.
  11. http://www.levoca.sk/skolske-zariadenia.phtml?id3=60836
  12. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-01-08]. Dostupné online. Archivované 2014-01-07 z originálu.
  13. http://www.levoca.sk/index.php?id_kat_for_menu=12280
  14. http://www.pcf.sk
  15. http://novohrad.sme.sk/c/5745753/predmetom-mesiaca-je-olejomalba-z-19-storocia.html
  16. http://korzar.sme.sk/c/5223123/levocsky-farar-bol-spovednikom-kralovnej-marie.html
  17. Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
  18. http://www.skslovan.com/timy/?hrac=hrac.342
  19. WWW.LOCSEITEMETO.EOLDAL.HU. História rodiny Probstnerovcov [online]. Lőcsei evangélikus temető - a szepességi baráti kör honlapja, [cit. 2021-01-17]. Dostupné online. Archivované 2021-01-24 z originálu. (po maďarsky)
  20. Erika von Thellmann. [s.l.] : [s.n.], 2021-01-16. Page Version ID: 207697014. Dostupné online. (po nemecky)

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levoča

Externé odkazy

upraviť