Levoča
O rovnomennom okrese pozri Levoča (okres).Levoča je okresné mesto na severovýchodnom Slovensku, ležiace v Prešovskom kraji. Od roku 2009 je zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
| Levoča | |
| mesto | |
.JPG) Letecký záber Levoče
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Levoča |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Levočský potok |
| Nadmorská výška | 570 m n. m. |
| Súradnice | 49°01′16″S 20°35′20″V / 49,021111°S 20,588779°V |
| Rozloha | 114,77 km² (11 477 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 14 015 (31. 12. 2022) [2] |
| Hustota | 122,11 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1249 |
| Primátor | Miroslav Vilkovský[3] (nezávislý) |
| PSČ | 054 01 |
| ŠÚJ | 543292 |
| EČV (do r. 2022) | LE |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia |
| Typ pamiatky | kultúrna |
| Rok | 1993 (#17) |
| Rok rozšírenia | 2009 |
| Číslo | 620 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | iv |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie Majstra Pavla 4 054 01 Levoča |
| E-mailová adresa | mesto@levoca.sk |
| Telefón | 053 / 451 24 67 |
| Fax | 053 / 451 22 46 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Levoča | |
| Webová stránka: levoca.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
.jpg)
PolohopisUpraviť
Mesto sa rozkladá v údolí Levočského potoka v Levočskej kotline, na južnom okraji Levočských vrchov. Levočou prechádza cesta I/18 z Popradu na Prešov, na ktorú sa pripája II/533 do Spišskej Novej Vsi. Južne od mesta vedie diaľnica D1, železničné spojenie zabezpečuje trať Spišská Nová Ves – Levoča. Levoča je vzdialená 9 km severne od Spišskej Novej Vsi, 55 km západne od Prešova, 27 km juhovýchodne od Kežmarku a 24 km východne od Popradu.
DejinyUpraviť
Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovenských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Mongoli v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvýkrát vyskytuje pomenovanie Levoče ako „Leucha“, je listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto („civitas nostra regalis“).
Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom I. Róbertom v roku 1321. Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. V roku 1419 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatkov v celom Uhorsku. Tým sa otvorili neobyčajné možnosti slobodného obchodovania.
Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta poznačili v 16. storočí rozsiahle požiare (1550, 1599) a v 17. storočí protihabsburské povstania. Napriek tomu Levoča v tomto období zostala najväčším a najvýznamnejším hospodárskym centrom Spiša, pravidelne tu zasadali kongregácie Spišskej stolice a v 19. storočí sa mesto stalo dôležitým strediskom slovenského národného hnutia.
Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z Katedry reči a literatúry československej, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Botta, Janka Kráľa, Ľudovíta Kubániho, Pavla Dobšinského, Dr. Vavra Šrobára, Alberta Škarvana a iné.
Historické názvy mestaUpraviť
Názvy mesta od 1.písomnej zmienky. Mená sa nepoužívali len v danom časovom období, navzájom sa nevylučujú a často sa odlišujú drobnými jazykovými rozdielmi. Mená poznáme podľa záznamov z kroník a iných listín.[4][5]:
- 1249: Leucha
- 1268: Lyucha
- 1271: Lewcha
- 1277: Lyucha
- 1284: Leuche, Lyuche, Leiuche
- 1408: Lewscen
- 1479: Lewcsouia
- 1497: Leutschaw
- 1773: Lewucža
- 1786: Lewoče, Lőcse (maďarsky), Leutschau (nemecky), Leuchovia (latinsky), Leutschovia, Leutsaria
- 1808: Leutsovia, Lőcse, Leutschau, Lewoča
- 1863 – 1913: oficiálny názov: Lőcse
- od 1920: súčasný názov: Levoča
Demografia[6]Upraviť
Obyvateľstvo
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Deti od 0 – 6 rokov | 1 256 |
| Deti od 7 – 15 rokov | 1 686 |
| Deti do 16 – 18 rokov | 601 |
| Deti od 0 – 18 rokov | 3 543 |
| Dospelí od 18 do 62 rokov | 9 425 |
| Dospelí nad 62 rokov | 1 617 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2011)
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 12 725 | 87,07 |
| maďarská | 10 | 0,10 |
| rómska | 1635 | 11,20 |
| rusínska | 45 | 0,31 |
| nemecká | 8 | 0,06 |
| česká | 48 | 0,33 |
| ostatné a nezistené | 135 | 0,93 |
Náboženské zloženie obyvateľstva
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 11691 | 80,04 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 243 | 1,61 |
| Gréckokatolícka cirkev | 609 | 4,17 |
| Pravoslávna cirkev | 135 | 0,93 |
| Bez vyznania | 1170 | 8,01 |
| Ostatné a nezistené | 901 | 6,17 |
PamiatkyUpraviť
Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.
Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Bazilika svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného neskorogotického oltára na svete (18,6 m). Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.
Od 16. storočia až do konca roku 1922 bola Levoča sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806 – 1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes zreštaurovaná budova opäť slúži administratívnym účelom ako sídlo okresného úradu.
Časti mestaUpraviť
Levoča má 4 mestské časti: Levoča, Levočská Dolina, Levočské Lúky a Závada. Katastrálne územia má dva: Levoča a Závada.[7]
Mestské časti (2011)
| Počet obyvateľov | |
|---|---|
| Levočská Dolina | 119 |
| Levočské Lúky | 474 |
| Závada | 72 |
| Nový Dvor | 87 |
- Sídliská: Pri Prameni, Rozvoj, Západ I, Západ II, Sever, Pod vinicou, Hrad
Kultúra a zaujímavosti [8]Upraviť
- Najstaršie nálezy sú z 9. storočia.
- Prvá písomná zmienka – z roku 1249
- Historické jadro mesta – v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu
- Hradobný systém – takmer kompletne zachovaný, z 15 bášt a veží sa zachovalo šesť, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská.
- Najvyšší na svete je hlavný gotický oltár (18,62 m) v Bazilike sv. Jakuba a vyrobený z lipového dreva v dielni Majstra Pavla v 16.storočí
- Najväčšie v Európe je námestie so stredovekým tvarom obdĺžnika o stranách v pomere 3:1
- Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku zo 14. storočia sa nachádza v budove Starého kláštora minoritov
- Najväčšia púť na Slovensku sa konala v r. 1995 v Levoči počas návštevy Svätého otca pápeža Jána Pavla II.
- Od roku 1988 pôsobí v Levoči súbor historickej i súčasnej hudby – Brass Collegium zložený z nástrojov: trúbky, pozauny, tuba. Súbor založil Mgr. Vladimír Tomko.
ŠkolstvoUpraviť
Základné školy [9]Upraviť
- Základná škola Gašpara Haina
- Základná škola Jána Francisciho
- Základná škola Námestie Štefana Kluberta 10
- Základná škola Levoča Gašpara Haina, pobočka Levočské Lúky
- Špeciálna základná škola, Ulica Fraňa Kráľa č.3
- Základná škola pre nevidiacich a slabozrakých
- Spojená škola Jána Vojtaššáka internátna
Gymnáziá a stredné školy [10]Upraviť
- Gymnázium Janka Francisciho - Rimavského
- Gymnázium sv. Františka Assiského – GSFA
- SOŠ Majstra Pavla v Levoči, Kukučínova 9
- Spojená škola internátna, Nám. Št. Kluberta 1
- Stredná pedagogická škola, Bottova 15
- Stredná zdravotnícka škola, Kláštorská 24 A
Detašované pracoviská univerzítUpraviť
- Katolícka univerzita v Ružomberku
- Inštitút Juraja Páleša
Školské zariadenia [11]Upraviť
- Centrum voľného času OLYMP
- Základná umelecká škola Námestie Majstra Pavla č. 48
ŠportUpraviť
Športové kluby v Levoči – s minimálnou podporou mesta[12]Upraviť
- Atletický klub Levoča
- Cross Country Levoča
- FK 05 Levoča
- HK Slovan Levoča
- HáK Slovan Levoča
- Karate klub Levoča
- KS Wing Tsung Levoča
- KST Javorinka Levoča
- Lenok Levoča
- LK Levoča
- MK Slov.Orol Levoča
- Tenis Club 92 Levoča
- TJ Javorinka Levoča
- TJ Štart Levoča
- PitGym Levoča
- Spiš Indians
Športové a rekreačné zariadeniaUpraviť
- Športová hala
- Futbalový štadión
- Cyklochodník Levoča-Levočská priehrada
- Ski Centre Levoča-LD
- Tenisové kurty s halou
- Zimný štadión
Pravidelné podujatia [13]Upraviť
- Levočská hudobná jar – marec – apríl
- Noc múzeí – máj
- Dni Majstra Pavla – predstavenia počas júla – augusta
- Tajomná Levoča – koncom augusta
- Karpatský remeselný trh – sprievodné podujatie počas Tajomnej Levoče
- Levočská hudobná jeseň – september – november
- Levočské Babie Leto – september
- Vianočné trhy – december
- PCF- Pit Cage Fighting: celoslovenský turnaj MMA[14]
RodáciUpraviť
- Bruno a Vavrinec Breuerovci (17. storočie), majitelia významnej kníhtlačiarenskej dielne
- Moritz Csáky (* 1936), historik
- Jozef Czauczik (1781 – 1857), maliar[15]
- Etela Farkašová, slovenská filozofka, docentka na Katedre filozofie
- Albert Fuchs, slovenský fyzik
- Lucia Gažiová, slovenská herečka
- Július Gretzmacher, slovenský banský inžinier
- Karl Joseph von Hadik-Futak (1756 – 1800), poľný maršal cisárskych vojsk
- Gašpar Hain (1632 – 1687), významný levočský kronikár, mestský richtár a rektor mestskej školy[16]
- Karol Ephreim Institoris st. (29. máj 1736, Levoča – 1. december 1794, Levoča), lekárnik, majiteľ rodinnej lekárne U zlatého jeleňa v Levoči[17]
- Marek Janečka, futbalista, FC Spartak Trnava
- Miloš Lačný, futbalista, MFK Ružomberok [18]
- Dionýz Majdák, slovenský lekár – chirurg.
- Károly Markó der Ältere (1791 – 1860), maliar
- Vladimír Poláček, (* 1964), významný príslušník československej armády
- Andrej Probstner st. (1758 – 1833), kráľovský poštmajster, banský podnikateľ, jeden z vedúcich predstaviteľov Hornouhorskej ťažiarskej spoločnosti[19]
- Samuel Spillenberger (1575 – 1655), významný mešťan, hlavný lekár Spišskej stolice, autor vedeckých publikácii o morových epidémiách a ochrane proti nim
- Erika von Thellmann (1902 – 1988), známa nemecko-rakúska herečka[20]
- Ján III. Turzo (1437 – 1508), uhorský palatín a podnikateľ
- Oľga Vronská, vlastným menom O. Wagnerová, slovenská herečka
- Štefan Zamkovský, slovenský horolezec, horský vodca a chatár, zakladateľ Zamkovského chaty vo Vysokých Tatrách
- Eduard Žedéni (maď. Zsedéhyi Ede, vl. menom Eduard Pfannschmidt, * 1804 - † 1879) uhorský politik, poslanec uhorského snemu, dištriktuálny dozorca luteránskej cirkvi,
Partnerské mestáUpraviť
GalériaUpraviť
Renesančná radnica, v pozadí Bazilika sv. Jakuba
Veža Baziliky svätého Jakuba
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore
Morový stĺp so sochou Panny Márie
Stĺp so sochou svätej Alžbety, fontána dobročinnosti
Stĺp so sochou svätého Jána Nepomuckého, Mariánska hora
Pútnicke miesto na Mariánskej hore
Evanjelický kostol
hlavný oltár od Majstra Pavla v Bazilike sv. Jakuba
Pamätná tabuľa venovaná dielu Majstra Pavla
.jpg)
Pamätník venovaný oslobodeniu mesta dňa 27. januára 1945
Klietka hanby
Historické mestské domy
Námestie Majstra Pavla
Juhovýchodná časť Námestia Majstra Pavla
Socha Ľudovíta Štúra, severný park
Informačné zdroje častí Dejiny a PamiatkyUpraviť
- Levoča. Potulky mestom a okolím; SÚZ Levoča, 2005, autor textu: Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák a kol.
- Peter Pekačík: Levoča a jej pamiatky; Krásy Slovenska 5/89, str. 14
- Levoča; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1981, autor textu: Ivan Chalupecký
- Ivan Chalupecký, Ernest Rusnák: Levoča a okolie; Východoslovenské vydavateľstvo Košice, 1985
ReferencieUpraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
- ↑ Milan Majtán (1998). Názvy Obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997), VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ http://www.levoca.sk/demografia-a-statistika.phtml?id5=12324
- ↑ Štatút mesta Levoča [online]. Mesto Levoča, 2018-04-26, [cit. 2021-04-17]. Dostupné online.
- ↑ http://www.levoca.sk/pamiatky-a-historia.phtml?id5=12277
- ↑ http://www.levoca.sk/zakladne-skoly.phtml?id3=60839
- ↑ http://www.levoca.sk/iny-zriadovatel.phtml?id3=60840
- ↑ http://www.levoca.sk/skolske-zariadenia.phtml?id3=60836
- ↑ http://www.levoca.sk/sport.phtml?id5=12760
- ↑ http://www.levoca.sk/index.php?id_kat_for_menu=12280
- ↑ http://www.pcf.sk
- ↑ http://novohrad.sme.sk/c/5745753/predmetom-mesiaca-je-olejomalba-z-19-storocia.html
- ↑ http://korzar.sme.sk/c/5223123/levocsky-farar-bol-spovednikom-kralovnej-marie.html
- ↑ Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
- ↑ http://www.skslovan.com/timy/?hrac=hrac.342
- ↑ WWW.LOCSEITEMETO.EOLDAL.HU. História rodiny Probstnerovcov [online]. Lőcsei evangélikus temető - a szepességi baráti kör honlapja, [cit. 2021-01-17]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ Erika von Thellmann. [s.l.] : [s.n.], 2021-01-16. Page Version ID: 207697014. Dostupné online. (po nemecky)
Pozri ajUpraviť
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levoča
