Cesta I. triedy 18 (Slovensko)

cesta I. triedy na Slovensku

Cesta I. triedy 18 (I/18) je cesta I. triedy v trase ŽilinaRužomberokPopradPrešovMichalovce. Jej dĺžka je 304 km. V úseku ŽilinaPrešov vedie paralelne s diaľnicou D1.

Cesta I. triedy 18 (Slovensko)
Cesta I. triedy číslo 18.svg
E50-SVK.svg


Mapa
Cesta I. triedy číslo 18 (mapa).svg
 v prevádzke      
Základné údaje
Správca: Slovenská správa ciest (štát) 
Celková dĺžka: 303,933 km 
  z toho v prevádzke: 303,933 km

Kraj:

Žilinský kraj
Prešovský kraj
Košický kraj 
Cesta I/18 v peáži s I/59 v Ružomberku
Cesta I/18 v peáži s I/59 v Ružomberku 

HistóriaUpraviť

Cesta bola zriadená v roku 1946 ako jedna zo 16 pôvodných ciest I. triedy na Slovensku.

Pôvodne cesta začínala na území Slovenska na vrchole horského prechodu Bumbálka (od roku 1993 hraničný priechod), odkiaľ smerovala cez Makov do Bytče a Žiliny. K 1. augustu 2015 bola táto časť cesty I/18 preklasifikovaná do iných ciest nasledovne:

Úsek Žilina – Strečno – VrútkyUpraviť

V stredoveku viedli úzke chodníky údoliami riek a spájali sídla panstiev s osadami a dedinami. Cesty v dnešnom ponímaní prakticky neexistovali a len vo väčších mestách boli udržiavané vozové cesty. Šírku voza mali aj najdôležitejšie diaľkové cesty medzinárodného významu, ktoré viedli Považím do Sliezska. Rozvojom stredoslovenských banských miest vzrástol obchod a s ním doprava z Tešínska cez Strečniansku úžinu, čo viedlo k rozšíreniu úzkeho chodníka na vozovú cestu. Nestabilné podložie a divoká rieka výrazne obmedzili možnosti na trasovanie pohodlnej cesty, ktorá bola často nezjazdná. Pôvodne viedla cesta od Budatína pravým brehom až k Starhradu, kde brodom prešla na ľavý breh a pokračovala približne v súčasnej trase do Turca. V 14. storočí vzrástol význam mestečka Žilina a križovatka ciest sa presunula na ľavý breh Váhu k mestu. Východne smerujúca cesta tak viedla cez Hruštiny a Mojšovu Lúčku do Strečna, kde popri novom hrade stúpala do sedla Rakytie a prekonávala tak pohorie. Strmé a blatisté podložie však spôsobovalo častú nepriechodnosť náročnej cesty, preto sa hľadal schodnejší terén. Brehom rieky vedúca nekvalitná, úzka a blatistá cesta (popis z mapy z roku 1784) bývala navyše poškodzovaná častými povodňami a tá z roku 1813 cestu úplne zničila a na viacerých úsekoch ju úplne odplavila. Horská cesta sedlom bola zjazdná malú časť roka, počas silných mrazov sa cestovalo po zamrznutej rieke a možnosťou bolo splavovanie plťami, čo bolo však rovnako nebezpečné.[1]

V 20. a 30. rokoch 19. storočia bola cesta postupne opravená a rozšírená a v roku 1851 sa tu už mohol používať poštový voz. V čase budovania Košicko-bohumínskej železnice (1871) bola cesta udržiavaná a okolo roku 1900 ju už používali aj automobily. Po vzniku Česko-Slovenska sa cesta stala strategickou spojnicou východnej a centrálnej časti Česko-Slovenska a v roku 1937 sa začala jej prestavba. Zárezmi, opornými múrmi a premosteniami bola výrazne rozšírená, vybudované bolo premostenie ponad železničnú trať, ktorým sa odstránilo priecestie so závorou pred tunelom Strečno III. Pribudol asfaltový povrch i zvodidlá na nebezpečných úsekoch a výrazne sa tak zvýšila jej priepustnosť a bezpečnosť. V roku 1957 začala výrazná prestavba, kedy bol vybudovaný obchvat obce Strečno (od motorestu pod hrad), nasledovalo vybudovanie premostenia pri osade Zlatné a napokon aj most ponad Mojšovu Lúčku a zmena trasovania až po Šibenice.[1] Posledným premostením ponad Rosinky sa umožnilo narovnanie cesty a jej vhodnejšie napojenie na infraštruktúru Žiliny, kde sa po roku 1992 sprístupnilo štvorpruhové napojenie na mestský okruh. Pred Vrútkami bolo v roku 1988 otvorené premostenie železničnej trate Žilina – Košice v blízkosti tunela, ktorým sa cesta výrazne rozšírila a narovnala.

Nárast intenzity dopravy a dlhodobé problémy s priepustnosťou viedli v roku 2009 k dočasnému vytvoreniu tretieho jazdného pruhu. Malo ísť o dočasné riešenie do otvorenia diaľnice D1 s tunelom Višňové, ktorý prevzatím veľkej časti tranzitu výrazne odľahčí tento úsek I/18. Prerušenie jeho výstavby v roku 2019 a tým oddialenie sprejazdnenia diaľnice však naďalej spôsobuje preťažovanie, kolóny a obmedzenia dopravy na Hornom Považí. V rokoch 20162018 bola z dôvodu narušenia hradného skalného brala cesta opakovane zatvorená a uvoľnené skalné bloky odstránené.

Intenzity dopravy v úseku Žilina – StrečnoUpraviť

Rok Intenzita[1]
1968 6 047
1973 9 476
2000 16 726
2007 22 721
2015 26 831

PriebehUpraviť

Žilinský krajUpraviť

Okres ŽilinaUpraviť

Cesta začína v Žiline križovatkou s mestským okruhom I/60. Križuje sa s cestou III/2084, opúšťa mesto a ďalej sa križuje s cestami III/2089, III/2088 a III/2087.

Okres MartinUpraviť

Po vstupe cestnej komunikácie do okresu Martin nasleduje križovatka s III/2130. Vo Vrútkach sa nachádza križovatka s III/2137. V meste Martin sa I/18 križuje s obchvatom Martina, s III/2150 a s I/65. Nasledujú križovatky s cestami III/2137 a III/2132 a komunikácia vstupuje do Sučian, kde sa križuje s III/2138. Potom sú križovatky s III/2138, III/2131, III/2135 a III/2134.

Okres Dolný KubínUpraviť

Cestná komunikácia následne vstupuje do dolnokubínskeho okresu. Tu sa križuje s III/2134, III/2245 a s I/70.

Okres RužomberokUpraviť

V okrese Ružomberok sa najskôr križuje s III/2212, potom v obci Ľubochňa s III/2211 a následne vstupuje do mesta Ružomberok. Tu sa križuje s I/59, III/2219 a III/2228. Po výstupe z mesta sa križuje I/18 s III/2214 a III/2220. V Ivachnovej sa napája na D1 a následne na cesty tretej triedy III/2210 a III/2221.

Okres Liptovský MikulášUpraviť

Cesta potom vchádza do okresu Liptovský Mikuláš. Tu sa križuje s cestami III/2224, III/2324, III/2345, III/2325, III/2326, III/2328, III/2329, III/2346, III/2330 a s II/584. Cesta potom vstupuje do Liptovského Mikuláša a križuje sa s cestami III/2333, III/2337, III/2335 a s cestou III/2338. Cesta potom smeruje do Liptovského Hrádku, kde sa križuje s II/537, I/72 a D1. V obci Východná sa križuje s III/2343 a s D1.

Prešovský krajUpraviť

Okres PopradUpraviť

Cesta I/18 teraz vstupuje do okresu Poprad. Pred Štrbou sa križuje s II/538 a III/3060. V Štrbe sa križuje s III/3063, III/III/2343 a s III/3064. V meste Svit je I/18 križovaná cestou III/3065 a za mestom II/534. Cesta vstupuje do Popradu a križuje sa s I/66 a III/3066. Po výjazde z Popradu nasleduje križovatka s III/3073, v obci Hozelec s III/3067 a v Švábovciach s III/3068 a v Hôrke s II/536.

Okres LevočaUpraviť

Následne I/18 vstupuje do levočského okresu, kde sa križuje s cestami II/536 a s III/3227. Nasleduje Spišský Štvrtok a križovatka s III/3200. Medzi Spišským Štvrtkom a Levočou sa nachádzajú križovatky s III/3201 a s II/533. V Levoči sa križuje s III/3225 a III/3204. V smere do Klčova sa dvakrát križuje s III/3206 a s III/3208. Nasledujú obce Klčov (križovatka s III/3209) a Nemešany (III/3220). V Beharovciach sa nachádza križovatka s II/547, III/3215 a III/3216. Nasleduje križovatka s III/3222, s D1 a s cestami III/3261, III/3217, III/3218, III/3219.

Okres PrešovUpraviť

Po vstupe cesty do okresu Prešov nasleduje križovatka s III/3420. V obci Široké sa križuje s III/3421 a s D1. Ďalej sa nachádza III/3422, obec Hendrichovce (III/3177), Bertotovce (III/3423 a III/3426) a Chminianska Nová Ves (III/3427 a III/3428) a križovatky s III/3429 a III/3430. Cesta následne vstupuje do Malého Šariša (II/546). V Prešove sa križuje s I/20 a s III/3450. Nasledujú obce Ľubotice (III/3431), Nižná Šebastová (III/3432, II/545), Kapušany (III/3433, III/3434) a Lada (III/3435, III/3436) a vyúsťuje do nej I/21.

Okres Vranov nad TopľouUpraviť

Po vstupe do okresu Vranov nad Topľou sa cesta križuje s III/3600 a s III/3601. I/18 následne vstupuje do obce Pavlovce s križovatkami s III/3602, III/3603 a III/3604 a do Hanušoviec nad Topľou (II/556 a III/3605). Nasledujú obce Bystré (III/3607), Čierne nad Topľou (III/3608), Soľ (III/3612 a III/3614), Čaklov (III/3622) a vstupuje do Vranova nad Topľou. Vo Vranove nad Topľou sa križuje s I/79, III/3618, I/15, III/3617, III/3620, III/3636. V obci Nižný Hrabovec sa križuje s II/554.

Košický krajUpraviť

Okres MichalovceUpraviť

Po vstupe do okresu Michalovce sa cesta I/18 križuje s III/3735, III/3730 a v Michalovciach ústi do cesty I/19.

GalériaUpraviť

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c ŠIMKO, Peter. Okolo Strečna cesta nebezpečná. MÚZA, 2019, roč. 2019, čís. 1, s. 16 – 23. Dostupné online.