Váh
O iných významoch výrazu Váh pozri Váh (rozlišovacia stránka).Váh je najdlhšia slovenská rieka. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa otáča na juh. Pri Komárne sa vlieva do Dunaja.
| Váh | |
| maď. Vág, nem. Waag, poľ. Wag | |
| rieka | |
 Váh pretekajúci cez mesto Sereď.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Prítoky | |
| - ľavostranné | Revúca, Ľubochnianka, Turiec, Rajčanka, Nitra |
| - pravostranné | Belá, Orava, Kysuca, Malý Dunaj |
| Hlavná zdrojnica | Čierny Váh |
| - poloha | Kráľova hoľa, Nízke Tatry |
| - výška | 664 m |
| - súradnice | 49°01′08″S 19°48′29″V / 49,019°S 19,808°V |
| Sekundárna zdrojnica |
Biely Váh |
| - poloha | Važecká dolina, Vysoké Tatry |
| Ústie | Dunaj |
| - poloha | Komárno |
| - výška | 106,5 m |
| - súradnice | 47°45′00″S 18°08′46″V / 47,75°S 18,146°V |
| Dĺžka | 403 km |
| Povodie | 10 640 km² (1 064 000 ha) |
| Prietok | v ústí |
| - priemerný | 196 m³/s |
| - maximálny | 1 825 m³/s |
| - minimálny | 22,3 m³/s |
 _-_location_and_watershed.svg)  Povodie Váhu
| |
| Wikimedia Commons: Váh | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vznik
upraviťVáh vzniká pri Kráľovej Lehote (664 m n. m.) sútokom dvoch menších riek – Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách.
Opis toku
upraviťOd sútoku zdrojníc Čierny Váh a Biely Váh pri Kráľovej Lehote tečie rieka takmer 150 km západným smerom. Krátko po svojom vzniku sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu Liptovskú kotlinu. V Liptovskom Hrádku priberá pravostranný prítok Belá, podteká diaľnicu D1 a za Liptovským Mikulášom sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere Liptovskej Mary. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje vyrovnávacia nádrž Bešeňová a rieka putuje k Ružomberku, kde zľava priberá Revúcu a úzkym údolím opúšťa Liptov. Ďalej priberá Ľubochnianku. Pri Kraľovanoch priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú Oravu a následne vteká do vodnej nádrže Krpeľany a regiónu Turiec. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky – staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez Sučany a Vrútky a Krpeliansky kanál, ktorý severným okrajom Turian privádza vodu k vodným dielam Sučany a Lipovec. Pred sútokom oboch ramien pri Dubnej Skale sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava Turiec a rieka pokračuje Strečnianskou úžinou do regiónu Považie.
Pri Strečne sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere vodného diela Žilina a pokračuje severným okrajom Žiliny, kde priberá pravostrannú Kysucu a následne ľavostrannú Rajčanku. Nasleduje vodná nádrž Hričov a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom Bytče pokračuje do Považskej Bystrice, severnejší Hričovský kanál privádza vodu k vodnému dielu Mikšová a Považská Bystrica. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere vodnej nádrže Nosice, pod ktorou nasleduje Púchov a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa Považského podolia. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom Nemšovej, až do Trenčína. Nosický kanál sa spája pred Púchovom, kde rieka priberá Bielu vodu, Kočkovský kanál privádza vodu k vodným dielam Dolné Kočkovce, Ladce, Tunežice, Ilava, Dubnica a Trenčín. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji Trenčína opäť odvádza Biskupický kanál, ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, Nové Mesto nad Váhom, Horná Streda a vodnej nádrži Sĺňava. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri Beckove, Novom Meste nad Váhom až do Piešťan, kde sa už naplno prejavuje ráz Podunajskej nížiny.
Pod vodnou nádržou Sĺňava sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k vodnému dielu Drahovce-Madunice. Posledný z vážskych derivačných kanálov derivačných kanálov sa spája pred Hlohovcom, odkiaľ tečie rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi lužného lesa. Priberá pravostranný prítok Horný Dudváh, preteká Sereďou a napája vodnú nádrž Kráľová. Na poslednom úseku dolného toku prechádza Šaľou, vodným dielom Selice a pred Kolárovom priberá dva významné prítoky – zľava Nitru a sprava Malý Dunaj. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je Stará Nitra, pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto Komárno a zaniká ústím do Dunaja v nadmorskej výške 106,5 m n. m..
Vážska kaskáda
upraviťVáh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda – systém 22 priehrad a vodných elektrární. Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární, ktoré v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie.[1] Najnovšie postavenou je Vodné dielo Žilina.
Prehľad vodných nádrží:
Čierny Váh
- Vodná nádrž Čierny Váh (horná a dolná nádrž)
Váh
Prítoky Váhu
upraviť|
Pravostranné |
Ľavostranné |
Sídla
upraviťRieka preteká cez 21 slovenských miest:
Zaujímavosti
upraviťZ hydrografického hľadiska by zdanlivo názov rieky mal byť Orava, pretože na sútoku s Váhom má väčšiu šírku. V skutočnosti je však pri sútoku priemerný prietok Oravy 35,55 m³/s a Váhu 40,94 m³/s.
Povodne
upraviťHistoricky najväčšou zaznamenanou povodňou na Váhu bola tá z 20. – 27. augusta 1813, ktorá spustošila Považie medzi Žilinou a Sereďou. Povodeň značne zdevastovala 50 obcí, kde zničila väčšinu domov a počet obetí dosiahol 243 (iné zdroje uvádzajú ešte vyšší počet). Kulminačný prietok v Trenčíne dosiahol cca 4 100 m³/s, čím sa vyrovnal úrovni tzv. 1000 ročnej vody. Významné boli aj povodne v rokoch 1602, 1625, 1652, 1662, 1683, 1710, 1714, 1736, 1784, 1794, 1854, 1864, 1876, 1880, 1889, 1894, 1903, 1925, 1950 a 1958.[2][3] V novodobých dejinách bola významnou veľká voda na prelome júna a júla 1958, kedy po výdatných zrážkach na severnom Slovensku rieka presahovala úrovne 100 ročnej vody. Kulminačný prietok v Liptovskom Mikuláši dosiahol 600 m³/s, pričom sa preliali hrádze a bolo zaplavených 21 okolitých obcí. Výraznou mierou situácii pomohla Oravská priehrada, ktorá zadržala povodeň z Hornej Oravy a zabránila stretu povodňových vĺn. Napriek tomu bola prekročená maximálna hladina krátko predtým dokončenej Krpelianskej priehrady. Kulminácia Váhu v Žiline dosiahla 30. júna 2 330 m³/s, rieka Kysuca mala prietok ďalších 850 m³/s. Hrozivú situáciu na strednom a dolnom Váhu odvrátila Nosická priehrada, ktorá znížila kulminačný prietok na 2 000 m³/s.[4] Podobná situácia nastala aj v roku 1960, kedy znížením povodňovej vlny Váhu o 1000 m³/s rovnako významne pomohla práve táto priehrada. Po dobudovaní veľkých priehrad Vážskej kaskády (najmä Liptovskej Mary a Vodného diela Žilina) sa riziko veľkých povodní na Považí výrazne znížilo.
Vodáctvo a vodné športy
upraviťJazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad, sa využívajú aj na vodné športy a tiež sú zaradené do zoznamu rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, najmä Liptovská Mara, Nosice, Sĺňava a Kráľová.
V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami.
Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.
Galéria
upraviť-
Čierny Váh nad PVE -
-
Staré koryto pri Sučanoch -
Rieka pod Strečnianskym hradom -
Priehrada mládeže -
Sĺňava -
Ústie do Dunaja
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Váh
Referencie
upraviť- ↑ TASR
- ↑ HISTORICKÉ POVODNE NA VÁHU [online]. puchovodedicstvo.sk, 2013-08-27, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
- ↑ História povodní na Slovensku [online]. svp.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
- ↑ Rok 1958:Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Vrútky, Žilina pod vodou [online]. vtedy.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.