Kráľova hoľa

Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.[1][2]) je výrazný vrch v Nízkych Tatrách, najvyšší v ich východnej časti. Leží nad Šumiacom, približne 19 km južne od Svitu.[3] Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi a patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie.
Kráľova hoľa | |
vrch | |
Kráľova hoľa
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Brezno |
Obec | Šumiac |
Časť | Kráľova hoľa |
Pohorie | Nízke Tatry |
Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
Povodia | Váh, Hron, Hnilec |
Nadmorská výška | 1 946,1 m n. m. |
Súradnice | 48°52′58″S 20°08′21″V / 48,8829°S 20,1391°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po ![]() |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Wikimedia Commons: Kráľova hoľa | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |

PolohaUpraviť
Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Šumiac.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Telgárt a Šumiac, severovýchodne leží Vernár a severne sa nachádza Liptovská Teplička a Vikartovce. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]
OpisUpraviť
Kráľova hoľa leží na východnom konci hlavného hrebeňa Kráľovohoľských Tatier, východne od Strednej hole (1 876 m n. m.). Južným smerom leží Grúň (1 011 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.), východným Borovniak (1 272 m n. m.), Kopa (1 127 m n. m.) a Košarisko (1 268 m n. m.), severným Tri kopce (1 507 m n. m.), Úplaz (1 555 m n. m.), Čertovica (1 428 m n. m.) a Dzurová (1 559 m n. m.) a západným Holica (1 617 m n. m.), Stredná hoľa, Orlová (1 840 m n. m.) a Ždiarna (1 192 m n. m.).[2] Pod Kráľovou hoľou pramenia slovenské rieky Čierny Váh, Hnilec a Hron. Do povodia Váhu patria severné svahy, voda z východne sa zvažujúcich odteká prítokmi Hnilca do Hornádu a južná časť patrí povodiu rieky Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa, ku ktorému vedie lesná cesta z obce Šumiac. V obslužnej budove vysielača sa nachádza malé núdzové útočisko pre turistov. Z účelovej budovy v Prednom sedle (ktorým vedie lesná cesta na vrchol) bola vybudovaná celoročne otvorená Chata pod Kráľovou hoľou. Na vrchole je križovatka viacerých turistických trás a vedie ním i Cesta hrdinov SNP.[3]
GeológiaUpraviť
Z geologického hľadiska vrchol Kráľovej hole tvoria fylonity svorov až pararúl a pararuly. Západné svahy sú budované ortorulami, východné svahy granodioritmi.[6]
VýhľadyUpraviť
Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúce nerušený kruhový rozhľad. Poloha, nadmorská výška a hôľnatý vrchol robí z Kráľovej hole jeden z najlepších vyhliadkových vrchov a tak pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé slovenské pohoria. Najlepšie pozorovateľné sú vrcholy Nízkych Tatier, Levočské vrchy, Vysoké a Západné Tatry, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Poľana, Veporské, Stolické a Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Branisko, no tiež vrchy v severnom Maďarsku.[7]
Slovenský diaľkový rekord z Kráľovej holeUpraviť
Z Kráľovej hole boli pozorované a zdokumentované rumunské Apusenské vrchy (rum. Munții Apuseni) pri vzdialenosti vyše 300 km. Boli pozorované výrazné vrcholy Vârful Vlădeasa – 308 km a Vârful Buteasa – 309,6 km čo je aj maximálna vzdialenosť pozorovania. Rumunské Apusenské vrchy boli prvýkrát pozorované z nášho územia, zároveň sa jedná o prvé slovenské pokorenie hranice 300 kilometrov a to nie len na Slovensku, ale zrejme v rámci celej strednej Európy. Je to slovenský rekord tzn. najvzdialenejšie pozorovanie z územia Slovenska.[8][9][10]
PrístupUpraviť
- po červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) po hlavnom hrebeni:
- od západu zo Ždiarskeho sedla cez Orlovú
- od východu z Telgártu
- po modrej značke:
- zo severovýchodu z obce Spišské Bystré cez Smrečinské sedlo (1 442 m n. m.)
- od juhu zo Šumiaca cez Predné sedlo (1 451 m n. m.)
- po zelenej značke:
- od severu z Liptovskej Tepličky cez Záturňu
- od juhovýchodu z Telgártu cez vrch Kráľova skala (1 690,3 m n. m.)[3]
- cestou z obce Šumiac[1]
ReferencieUpraviť
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
- ↑ Biely, A. (Editor), P. Beňuška, V. Bezár, A. Bujnovský, R. Halouzka, J. Ivanička, M. Kohút, A. Klinec, E. Lukáčik, J. Maglay, O. Miko, M. Pulec, M. Putiš a J. Vozár, 1992: Geologická mapa Nízkych Tatier. GÚDŠ, Bratislava
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
- ↑ Na obzore [naobzore.net]. Slovenský rebríček/Najvzdialenejšie vnútroštátne pozorovania v rámci územia Slovenska [online]. 2017-09-21, rev. 2020-02-12, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
- ↑ Dalekie Obserwacje (by michals). Rumunia z Kral’ovej Holi (300+)!!! [online]. 2020-02-09, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. (po poľsky)
- ↑ ČT24 – Česká televize (kar). Z Tater bylo vidět až do Rumunska. Slovensko hlásí rekord v dohlednosti [online]. 2020-02-11, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. (po česky)
Iné projektyUpraviť
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kráľova hoľa
GalériaUpraviť
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Pohľad na Kráľovu hoľu zo Strednej hole
Vľavo Stredná hoľa, vpravo Kráľova hoľa
Pozri ajUpraviť
Externé odkazyUpraviť
- Poloha na turistickej mape
- Poloha na turistickej/cykloturistickej mape
- 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Kráľovej hole na okolité vrchy na PeakFinder.org (po anglicky)
- Slovenský diaľkový rekord z Kráľovej hole na Dalekie Obserwacje (po poľsky)
- VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, č. 123, Turistická mapa 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa 1 : 50 000, 8. vydanie, 2018, ISBN 60-03-32250-0