Kráľova hoľa

	Kráľova hoľa
	vrch
	Kráľova hoľa
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Brezno
Obec	Šumiac
Časť	Kráľova hoľa
Pohorie	Nízke Tatry
Podcelok	Kráľovohoľské Tatry
Povodia	Váh, Hron, Hnilec
Nadmorská výška	1 946,1 m n. m. ;
Súradnice	48°52′58″S 20°08′21″V / 48,8829°S 20,1391°V
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po zo Šumiaca
	Poloha v rámci Banskobystrického kraja Poloha v rámci Banskobystrického kraja
	Wikimedia Commons: Kráľova hoľa
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

O iných významoch výrazu Kráľova hoľa pozri Kráľova hoľa (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 48°52′58″S 20°08′21″V / 48,8829°S 20,1391°V

Kráľova hoľa (1 946,1 m n. m.^[1]^[2]) je výrazný vrch v Nízkych Tatrách, najvyšší v ich východnej časti. Leží nad Šumiacom, približne 19 km južne od Svitu.^[3] Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi a patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie.

Poloha upraviť

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.^[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a na katastrálnom území obce Šumiac.^[5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Telgárt a Šumiac, severovýchodne leží Vernár a severne sa nachádza Liptovská Teplička a Vikartovce. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.^[3]

Opis upraviť

Kráľova hoľa leží na východnom konci hlavného hrebeňa Kráľovohoľských Tatier, východne od Strednej hole (1 876 m n. m.). Južným smerom leží Grúň (1 011 m n. m.), Čelo (1 210 m n. m.) a Kráľova skala (1 690 m n. m.), východným Borovniak (1 272 m n. m.), Kopa (1 127 m n. m.) a Košarisko (1 268 m n. m.), severným Tri kopce (1 507 m n. m.), Úplaz (1 555 m n. m.), Čertovica (1 428 m n. m.) a Dzurová (1 559 m n. m.) a západným Holica (1 617 m n. m.), Stredná hoľa, Orlová (1 840 m n. m.) a Ždiarna (1 192 m n. m.).^[2] Pod Kráľovou hoľou pramenia slovenské rieky Čierny Váh, Hnilec a Hron. Do povodia Váhu patria severné svahy, voda z východne sa zvažujúcich odteká prítokmi Hnilca do Hornádu a južná časť patrí povodiu rieky Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač Kráľova hoľa, ku ktorému vedie lesná cesta z obce Šumiac. V obslužnej budove vysielača sa nachádza malé núdzové útočisko pre turistov. Z účelovej budovy v Prednom sedle (ktorým vedie lesná cesta na vrchol) bola vybudovaná celoročne otvorená Chata pod Kráľovou hoľou. Na vrchole je križovatka viacerých turistických trás a vedie ním i Cesta hrdinov SNP.^[3]

Geológia upraviť

Z geologického hľadiska vrchol Kráľovej hole tvoria fylonity svorov až pararúl a pararuly. Západné svahy sú budované ortorulami, východné svahy granodioritmi.^[6]

Výhľady upraviť

Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúce nerušený kruhový rozhľad. Poloha, nadmorská výška a hôľnatý vrchol robí z Kráľovej hole jeden z najlepších vyhliadkových vrchov a tak pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé slovenské pohoria. Najlepšie pozorovateľné sú vrcholy Nízkych Tatier, Levočské vrchy, Vysoké a Západné Tatry, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Poľana, Veporské, Stolické a Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras a Branisko, no tiež vrchy v severnom Maďarsku.^[7]

Slovenský diaľkový rekord z Kráľovej hole upraviť

Z Kráľovej hole boli pozorované a zdokumentované rumunské Apusenské vrchy (rum. Munții Apuseni) pri vzdialenosti vyše 300 km. Boli pozorované výrazné vrcholy Vârful Vlădeasa – 308 km a Vârful Buteasa – 309,6 km čo je aj maximálna vzdialenosť pozorovania. Rumunské Apusenské vrchy boli prvýkrát pozorované z nášho územia, zároveň sa jedná o prvé slovenské pokorenie hranice 300 kilometrov a to nie len na Slovensku, ale zrejme v rámci celej strednej Európy. Je to slovenský rekord tzn. najvzdialenejšie pozorovanie z územia Slovenska.^[8]^[9]^[10]

Prístup upraviť

po červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP) po hlavnom hrebeni:
- od západu zo Ždiarskeho sedla cez Orlovú
- od východu z Telgártu
po modrej značke:
- zo severovýchodu z obce Spišské Bystré cez Smrečinské sedlo (1 442 m n. m.)
- od juhu zo Šumiaca cez Predné sedlo (1 451 m n. m.)
po zelenej značke:
- od severu z Liptovskej Tepličky cez Záturňu
- od juhovýchodu z Telgártu cez vrch Kráľova skala (1 690,3 m n. m.)^[3]
cestou z obce Šumiac^[1]

Referencie upraviť

↑ ^a ^b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
↑ ^a ^b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
↑ Biely, A. (Editor), P. Beňuška, V. Bezár, A. Bujnovský, R. Halouzka, J. Ivanička, M. Kohút, A. Klinec, E. Lukáčik, J. Maglay, O. Miko, M. Pulec, M. Putiš a J. Vozár, 1992: Geologická mapa Nízkych Tatier. GÚDŠ, Bratislava
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-07]. Dostupné online.
↑ Na obzore [naobzore.net]. Slovenský rebríček/Najvzdialenejšie vnútroštátne pozorovania v rámci územia Slovenska [online]. 2017-09-21, rev. 2020-02-12, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
↑ Dalekie Obserwacje (by michals). Rumunia z Kral’ovej Holi (300+)!!! [online]. 2020-02-09, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. (po poľsky)
↑ ČT24 – Česká televize (kar). Z Tater bylo vidět až do Rumunska. Slovensko hlásí rekord v dohlednosti [online]. 2020-02-11, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. (po česky)