Orlová (1 840,4 m n. m.[1][2]) je výrazný hôľnatý vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Pohorelou, približne 20 km juhozápadne od Svitu.[3]

Orlová
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Brezno
Obce Pohorelá, Šumiac
Časť Kráľova hoľa
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Kráľovohoľské Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 840,4 m n. m.
Súradnice 48°53′21″S 20°05′11″V / 48,8892°S 20,0864°V / 48.8892; 20.0864
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po a z Pohorelej
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Orlová (1840 m)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Kráľova hoľa.[4] Leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Brezno a zasahuje na katastrálne územia obcí Pohorelá a Šumiac.[5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Pohorelá, Vaľkovňa a Šumiac, severne sa nachádza Liptovská Teplička. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]

Orlová leží v hlavnom hrebeni Kráľovohoľských Tatier, medzi Andrejcovou (1 519 m n. m.) a Kráľovou hoľou (1 946 m n. m.). Južným smerom susedí Dudlavá skala (892 m n. m.) a Ždiarna (1 192 m n. m.), západným Bartková (1 790 m n. m.), Andrejcová a Veľká Vápenica (1 691 m n. m.), severným Panská hoľa (1 429 m n. m.), Holica (1 617 m n. m.) a Kolibisko (1 388 m n. m.) a východným Dzurová (1 559 m n. m.), Stredná hoľa (1 876 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.).[2] Severné svahy masívu odvodňujú prítoky Čierneho Váhu, voda z južných odteká Kopanickým a Ždiarnym potokom do Hrona. Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP.[3] Na západnom predvrchole Orlovej je postavený kovový dvojkríž.

Výhľady

upraviť

Hrebeň i vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia s množstvom skalnatých polí, umožňujúce nerušený kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské a Kremnické vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy, no tiež Horehronské podolie či vrchy v severnom Maďarsku.[6]

Prístup

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 61.
  2. a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-09-03]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-09-03]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-09-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-09-03]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť