Stolické vrchy

pohorie na Slovensku

Stolické vrchy je rozsiahly krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Nachádza sa v juhovýchodnej časti stredného Slovenska a najvyšším vrchom je Stolica (1 476 m n. m.).[1]

Stolické vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Pohorie v okolí Muráňa
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec
Časť Slovenské rudohorie
Hranice Veporské vrchy, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras
Časti Klenovské vrchy, Málinské vrchy, Stolica, Tŕstie
Rieky Ipeľ, Rimava, Slaná
Najvyšší bod Stolica
 - výška 1 476 m n. m.
Poloha pohoria
Poloha pohoria
Poloha pohoria
Wikimedia Commons: Stolické vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieStolické vrchy
***

Vymedzenie upraviť

Na severovýchode susedia Stolické vrchy s Nízkymi Tatrami, Volovskými vrchmi a Slovenským rajom, na severe s Muránskou planinou, na západe s Veporskými vrchmi a na juhu s Revúckou vrchovinou.[2] Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.

Geomorfologické členenie upraviť

Stolické vrchy sa delia na štyri geomorfologické podcelky:[2]

Ochrana prírody upraviť

Rozsiahle pásmo na západnom okraji Stolických vrchov tvorí ochranné pásmo Národného parku Muránska planina, v rámci zvyšku pohoria je však ochranársky významné len maloplošné územia. Na niektorých chrbtoch sú zachovalé lesné porasty. Výskyt nerastných surovín podnietil v stredoveku vznik baníckych osád a mestečiek (Kokava nad Rimavicou).

Turizmus upraviť

Stolické vrchy patria medzi obľúbené ciele turistov, vyhľadávajúcich pokojné miesta bez húfov turistov. Turisticky významné sú najmä okrajové časti, susediace s národnými parkami Muránska planina a Slovenský raj, ako aj centrálna, najvyššia časť v okolí dominantnej Stolice (1 476 m n. m.). Dôležitými východiskovými miestami sú Rejdová, Muráň a Tisovec.[1]

Najvyššie vrcholy[3] upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Stolických vrchoch
# Vrchol Výška (m) Súradnice Podcelok Prístup
1. Stolica 1476 48°46′25″S 20°12′26″V / 48,77361°S 20,20722°V / 48.77361; 20.20722 (Stolica) Stolica      
2. Kohút 1409 48°43′49″S 20°10′57″V / 48,73028°S 20,18250°V / 48.73028; 20.18250 (Kohút) Stolica    
3. Lehotská hoľa 1 397 48°45′31″S 20°11′04″V / 48,75861°S 20,18444°V / 48.75861; 20.18444 (Lehotská hoľa) Stolica neznačkovaný
4. Kyprov 1391 48°47′32″S 20°11′44″V / 48,79222°S 20,19556°V / 48.79222; 20.19556 (Kyprov) Stolica  
5. Trsteník 1 390 48°50′04″S 20°13′09″V / 48,83444°S 20,21917°V / 48.83444; 20.21917 (Trsteník) Stolica  
6. Faltenov vrch 1338 48°44′42″S 20°10′57″V / 48,74500°S 20,18250°V / 48.74500; 20.18250 (Faltenov vrch) Stolica  
7. Buchvald 1293 48°49′54″S 20°15′16″V / 48,83167°S 20,25444°V / 48.83167; 20.25444 (Buchvald) Stolica neznačený
8. Župkova Magura 1 246 48°47′47″S 20°10′06″V / 48,79639°S 20,16833°V / 48.79639; 20.16833 (Župkova Magura) Stolica   (traverz)
9. Priehybka 1219 48°48′56″S 20°11′39″V / 48,81556°S 20,19417°V / 48.81556; 20.19417 (Priehybka) Stolica  
10. Čelo 1210 48°46′59″S 20°08′38″V / 48,78306°S 20,14389°V / 48.78306; 20.14389 (Čelo) Stolica neznačený
11. Kozovec 1203 48°50′48″S 20°13′49″V / 48,84667°S 20,23028°V / 48.84667; 20.23028 (Kozovec) Stolica neznačený
12. Grúň 1197 48°45′35″S 20°14′39″V / 48,75972°S 20,24417°V / 48.75972; 20.24417 (Grúň) Stolica  

Horské útulne[4] upraviť

  • Zrub Janka pod Kyprovom
  • Lovecký zrub Parajka pod Kohútom
  • Koliba pod Ondrejiskom

Referencie upraviť

  1. a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  3. Turistická mapa na hiking.sk
  4. Zoznam útulní

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť