Wikipédia

Karpaty

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Karpaty pozri Karpaty (rozlišovacia stránka).

Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) je rozsiahle pásmové pohorie v strednej a východnej Európe, súčasť alpsko-himalájskeho geologického systému. Vznikli počas mladších treťohôr, patria teda k mladým európskym pohoriam. Zasahujú na územie Rakúska, Česka, Slovenska, Maďarska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska a Srbska. Na severozápade ich Viedenská panva a Karnuntská brána oddeľujú od Álp, zo severu sú obklopené čelnou karpatskou priehlbinou, na juhovýchode, vo východnom Srbsku, plynulo prechádzajú do Balkanidov. Vonkajšie pásmo je tvorené z flyšových príkrovov, centrálne pásmo hlbinnými vyvreninami a vápencami, vnútorné povrchovými vyvreninami, pozostatky treťohorného vulkanizmu. Celková rozloha pohoria sa uvádza na približne 200[1] – 210 000 km², celá Karpatská oblasť s priľahlými panvami, nížinami a pahorkatinami tak až 530 tisíc km².[chýba zdroj] Dĺžka karpatského oblúka počítaná od Bratislavy po Železná vrata je zhruba 1 450 – 1 500 km, šírka sa pohybuje medzi 12 a 350 km.[1] Najvyšší bod Karpat je Gerlachovský štít v slovenských Vysokých Tatrách s výškou 2 654,4 m n. m.[2] Ďalšie oblasti vysokohorského charakteru sa rozkladajú v rumunských Južných Karpatoch s reťazcom masívov Retezat, Parâng, Fagaraš a Bucegi, ktoré presahujú 2 500 metrov; inak má väčšina Karpát skôr ráz lesnatých stredohor. Nad hornou hranicou lesa sa nachádzí asi 5 % rozlohy pohoria; časti trvalo nad snežnou čiarou ani ľadovce sa tu nenachádzajú.

Karpaty
Pohorie
Maramureský masív, Rumunsko
Štáty Česko Česko,  Maďarsko Maďarsko,  Poľsko Poľsko,  Rakúsko Rakúsko,  Rumunsko Rumunsko,  Slovensko Slovensko,  Srbsko Srbsko,  Ukrajina Ukrajina
Vertikálne delenie
7
Najvyšší bod Gerlachovský štít
 - výška 2 655 m n. m.
 - súradnice 49°09′49″S 20°08′02″V / 49,16361°S 20,13389°V / 49.16361; 20.13389
Dĺžka 1 400 km
Rozloha 210 000 km² (21 000 000 ha)
Geologické zloženie flyšové pásmo, neovulkanity,
oravikum
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Perióda Terciér
Karpatský oblúk od Viedne a Bratislavy až po Srbské Karpaty
Karpatský oblúk od Viedne a Bratislavy až po Srbské Karpaty
Wikimedia Commons: Carpathian Mountains
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Gerlachovský štít

Karpaty sú jedným z najvýznamnejších území divokej prírody v Európe. Žije tu okrem iného najväčšia európska populácia medveďa hnedého, vlka, kamzíka a rysa, mnoho vzácnych vtákov ako orol skalný či orol krikľavý a taktiež viac než tretina všetkých európskych druhov rastlín vrátane mnohých endemitných a reliktných druhov.[3] V Rumunsku sa nachádza druhá najväčšia plocha pralesov v Európe po Rusku, celkem 250 000 hektárov (65 %); väčšina z nich sa nachádza v Karpatoch,[4] pričom Južné Karpaty predstavujú najväčšiu nefragmentovanú lesnú oblasť v Európe.[5] Najviac lesov tvoria podhorské bučiny a horské smrečiny. Miera odlesňovania v dôsledku nezákonnej ťažby dreva je avšak vysoká.[6] Mimoriadne druhovo bohatá je v Karpatoch náhradná vegetácia lúk, bielokarpatské lúky v Česku držia dokonca svetový rekord v absolútnom počte druhov na malej a strednej ploche.[7] V horách a ich podhoriach vyviera mnoho termálnych a minerálnych vôd, pričom na Rumunsko pripadá tretina všetkých týchto európskych vôd.[8]

V karpatskej oblasti sa stretávajú vplyvy mnohých národov, jazykov a kultúr, prejavujúce sa podobným folklórom a tradíciami; charakteristická podoba pastevnej horskej krajiny aj mnohých miestopisných názvov je spojená predovšetkým s tzv. valašskou kolonizáciou v stredoveku a ranom novoveku. Okrem prírodného bohatstva sa tu nachádza aj mnoho kultúrnych pamiatok: na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sú zapísané pôvodné bukové lesy Karpát, ale tiež aj ľudové drevené chrámy poľských, ukrajinských, rumunských a slovenských dedín, opevnené dediny Sedmohradska, pravoslávne kláštory v bývalej Rumunskej Moldávii alebo unikátne jaskyne Slovenského raja a krasu.

Názov

upraviť

Pohorie sa v modernej dobe nazýva Karpaty v češtine, poľštine a slovenčine a Карпати (Karpaty) v ukrajinčine, Карпати/Karpati v srbčine, Carpați (čítaj [karpac]) v rumunčine, Карпаты v rusínčine, Karpaten v nemčine a Kárpátok v maďarčine.[9][10] Aj keď toponymum (v tvare Karpates oros) zaznamenal Ptolemaios už v 2. storočí nášho letopočtu,[11][12] je moderná forma mena vo väčšine jazykov neologizmom.[13] Napríklad ich stredoveké uhorské meno bolo Havasok („Snežné hory“); ruské kroniky ich označovali ako „Maďarské hory“.[14][15] Neskoršie zdroje ako Dimitrie Cantemir a taliansky kronikár Giovanandrea Gromo označovali pohorie ako „Transylvánske hory“, zatiaľ čo historik zo 17. storočia Constantin Cantacuzino preložil názov hôr pre taliansko-rumunský glosár ako „Rumunské hory“.[9]

Meno „Karpaty“ je úzko späté so starými dáckymi kmeňmi nazývanými „Karpes“ alebo „Karpovia“, ktorí žili na rozsiahlom území od východného a severovýchodného brehu Čierneho mora až po sedmohradské pláne v dnešnom Rumunsku a Moldavsku. Názov Karpaty môže nakoniec pochádzať z protoindoeurópskeho koreňa *sker-/* ker-, z ktorého pochádza albánske slovo karpë (skala) a slovanské slovo skala (aj útes), možno prostredníctvom dáckeho kognátu, ktorý znamenal horu, skalu alebo drsný terén (porov. germánsky koreň *skerp-, staronórsky harfr „brázda“, gótsky skarpo, stredonemecky scharf „hrnčiar“ a moderný hornonemecký Scherbe „črepina“, staroanglicky scearp a anglicky sharp (ostrý), litovsky kar~pas „rezať, sekať, zárez“, lotyšsky cirpt „strih, klip“). Archaické poľské slovo karpa znamenalo „členité nerovnosti, podvodné prekážky/skaliská, členité korene alebo kmene“. Častejšie slovo skarpa znamená ostrý útes alebo iný zvislý terén. Názov môže taktiež pochádzať z indoeurópskeho *kwerp „otáčať“, podobné staroanglickému hweorfan „otáčať, meniť“ (anglicky warp) a gréckemu καρπός karpós „zápästie“, možno odkazujúce na to, ako sa pohorie ohýba alebo stáča do tvaru písmena L.[16]

V neskorších rímskych dokumentoch boli východné Karpaty označované ako Montes Sarmatici (čo znamená Sarmatské pohorie).[17] Západné Karpaty sa nazývaly Carpates, meno, ktoré je po prvý krát zaznamenané v Ptolemaiovej Geografii (2. stor. n. l.).[18] V škandinávskej ságe Hervarar, ktorá rozpráva starogermánske legendy o bojoch medzi Gótmi a Hunmi, sa meno Karpates objavuje v predvídateľnej germánskej podobe ako Harvaða fjöllum (viac Grimmov zákon). Gervasius z Tilbury vo svojom Otia Imperialia („Rekreácia pre cisára“) z roku 1211 písal o pohorí ako o Hunských alpách. Uhorské listiny z 13. – 15. storočia pomenovávajú hory Thorchal, Tarczal alebo menej často Montes Nivium („Zasnežené hory“). V Poľsku názov „Karpaty“ po prvý krát použil prírodovedec a geograf Stanisław Staszic (1755 – 1826) v roku 1815 vo svojom diele O ziemiorództwie Karpatów i innych gór i równin Polski (O pozemkovom hospodárstve Karpát a iných hôr a pláňach Poľska).[19]

Geografické vymedzenie

upraviť
 
     Vonkajšie Západné Karpaty
     Vnútorné Západné Karpaty
     Vonkajšie Východné Karpaty
     Vnútorné Východné Karpaty
     Južné Karpaty
     Carpații Occidentali (Západorumunské Karpaty)
     Transilvánska kotlina
     Karpatske planine (srbské Karpaty)
rieky :a – Visla, b – Dunaj, c – Tisa, d – Sáva, e – Dnester, f – Prut

Podľa geomorfologického delenia sú Karpaty geomorfologickým subsystémom Alpsko-himalájskeho systému. Ich presné vymedzenie sa však v literatúre rôzni a existujú na neho rôzne pohľady; často, ale nie výlučne, je prijímaná definícia poľského geológa Jerzyho Kondrackého z roku 1989.[20] Po geologickej stránke je hranicou Karpát na západe prietok Dunaja Viedenskou kotlinou a ďalej Karnuntská brána, ktorá tvorí hranicu medzi Hainburskými vrchmi (Karpaty) a Litavskými vrchmi (najvýchodnejší výbežok celého systému Álp). Zo západu, severu a východu je pohorie obklopené pásmom tzv. karpatskými priehlninami – tektonických poklesov, ktoré ich oddeľujú od susedných horských celkov. Na západe sú to Moravská brána, Vyškovská brána a moravské úvaly v Česku hranicou medzi Karpatami a pohoriami hercýnskeho Českého masívu, na severe ich pás zníženín oddeľuje od taktiež hercýnskej Poľskej vysočiny, na východe od hornatého Podolia. Na juhu a juhovýchode svahy Karpát spadajú do Dolnodunajskej nížiny. Priestor vo vnútri karpatského oblúka vypĺňajú nížiny Panónskej pánvy, v dunajskom ohybe tak plynulo nadväzuje Zadunajské stredohorie.[1] Transylvánska vysočina je spravidla považovaná za súčasť Karpát, existujú však aj pojatie, kedy tomu tak nie je.[20]

Najproblematickejšie je vymedzenie hranice Karpát v Srbsku vzhľadom k tomu, že hranica s nadväzujúcimi Balkanidmi nie je geologická (obe pohoria patria do Alpsko-himalájskeho systému) a je teda viac menej záležitosťou konvencie. Ako hranica sa v literatúre uvádza až päť rôznych možností.[21] Niekedy je za hranicu považovaný už samotný Dunaj, ako aj u spomínaného Kondrackého, pre účely Karpatských dohovorov je prijímaná definícia Srbskej akadémie vied, ktorá za súčasť Karpát považuje iba južný breh úžiny Železné vráta v rozsahu územia národného parku Djerdap. Často je hranica vedená údolím rieky Crni Timok, po línii Stalać – Sokobanja – Knjaževac (masívy Ozren a Devica by potom patrili už pod Balkán), alebo ešte o niečo južnejšie údoliami riek Nišava a Svrljiški Timok.[1][22]

Delenie Karpát

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Členenie Karpát
 
Mapka č. 2: Novšie delenie podľa Kondrackého (1989): Západné Karpaty sú delené na Vonkajšie (1), Centrálne (2) a Vnútorné (3), Rumunské západné Karpaty zjednotené s Transylvánskou vysočinou (7). Pohorie Poiana Ruscă a Banátske Karpaty sú zahrnuté do Južných Karpát (6) rovnako ako Srbské Karpaty, tu v úzkom pojatí zahrňujúcom iba južný breh Dunaja. Východné Karpaty (4, 5) sú rovnaké ako v mapke hore, hranica medzi Západnými a Východnými je posunutá viac na východ. (I. – Čelná karpatská priehlbina, II. – Dolnodunajská nížina, III. – Panónska panva)

Podobne ako samotné vymedzenie Karpát, aj ich delenie je predmetom rozporov a v jednotlivých zdrojoch a krajinách sa dosť líši.[23] Najčastejšie sa Karpaty v literatúre delia na tri geomorfologické provincie – Západné, Východné a Južné Karpaty. Hranica medzi Západnými a Východnými Karpatmi je kladená buď do oblasti Lupkovského priesmyku, alebo ďalej na západ do Kurovského sedla (taktiež aj Tyličského) na slovensko-poľskej hranici, zhruba na spojnici miest Bardejov a Nowy Sącz.[24] Hranicou medzi Východnými a Južnými Karpatmi je tradične rumunský priesmyk Predeal (1 033 m n. m.) na spojnici mesta |Brašov na severe a údolím rieky Prahova na juhu, objavujú sa však aj názory na jej mierne posunutie do údolia rieky Dâmbovițy; v tom prípade by pohorie Bucegi spadalo ešte pod Východné Karpaty.[25]

Tieto tri základné provincie sú ďalej delené do subprovincií podľa tektonickej a geologickej stavby. Podľa klasického delenia zodpovedajú subprovincie Vonkajších Západných a Vonkajších Východných Karpát flyšovému pásmu, vnútorné patria k jadrovým kryštalickým a niekde aj k vulkanickým pohoriam. V modernejšom pojatí sú Západné Karpaty členené podľa tektonickej stavby na tri časti: Vonkajšie (flyšové), Centrálne (tzv. Pásmo jadrových pohorí) a Vnútorné (viac spodná mapka).[26] Na západe tvorí hranicu medzi Vonkajšími a Vnútornými Karpatmi taktiež vápencové Bradlové pásmo (viac nižšie kapitola Geológie).[23] Čelná karpatská priehlbina je obvykle považovaná za súčasť (subprovinciu) jednotlivých provincií, ku ktorým prilieha.[24]

Neustálené je delenie rumunských Karpát, ktoré je v rumunskej literatúre menej prepracované a nesleduje rovnaké geomorfologické kritéria a ich hierarchiu. Južné Karpaty, Rumunské Západné Karpaty (alebo aj Apuseni) a Transylvánska vysočina sa tu posudzujú obvykle samostatne.[27] Rumunské západné Karpaty sú pritom vymedzené taktiež nejednoznačne: hranica buď prebieha údoliami riek Cerna a Timiș (pozri mapka č. 1, časti 5, 6), alebo sú pohoria Poiana Rusca a Banátske vrchy priradené k Južným Karpatom a hranicou je údolie Mureše (v mapke č. 2 časti 6, 7). Odlišne je tu taktiež delenie Východných Karpát (pozri nižšie).[25]

Prehľad karpatských geomorfologických subprovincií a ich najvyšších vrcholov je nasledujúci:

  1. Vonkajšie Západné Karpaty (Babia góra v Poľsku, 1 725 m n. m.)
  2. Vnútorné Západné Karpaty (Gerlachovský štít, 2 654 m n. m., tiež delené na Centrálne a Vnútorné)
  3. Vonkajšie Východné Karpaty (Hoverla, 2 061 m n. m.)
  4. Vnútorné Východné Karpaty (Pietrosul, 2 303 m n. m.)
  5. Južné Karpaty (Moldoveanu, 2 544 m n. m.)
  6. Rumunské Západné Karpaty (Cucurbăta Mare, 1 849 m n. m.)
  7. Transilvánska kotlina (najvyššie vrcholy ojedinele okolo 800 m n. m.)
  8. Srbské Karpaty (Šiljak, 1 560 m n. m.); niekedy sú priraďované k Južným Karpatom, inokedy do Karpát vôbec nie sú zaraďované.
 
Krajina v Chříboch

Najväčšia časť Karpát, zhruba 55 % ich rozlohy, sa nachádza v Rumunsku. Z ostatných krajín pripadá na Slovensko 17 %, na Ukrajinu necelých 11 %, na Poľsko necelých 10 %, na Maďarsko 3,8 %, na Česko 3,3 % a na Rakúsko a Srbsko (v najužššej definícii) menej než 0,5 % rozlohy.[28] Vzhľadom k nejednoznačnému vymedzeniu v literatúre predovšetkým pri srbských horách je však tieto počty treba brať iba ako orientačné. V nasledujúcich odstavcoch je podaný výber niektorých karpatských pohorí podľa jednotlivých štátov; pre úplný a geomorfologicky usporiadaný prehľad pozri článok Členenie Karpát.

 
Vršatské bradlo na Slovensku, súčasť vápencového Bradlového pásma Karpát

Rakúske Karpaty

upraviť

Do Rakúska zasahuje karpatský systém len úplne okrajovo a pokrýva iba 0,5 % krajiny. Severná časť patrí do Jihomoravských Karpát: leží tu aj najvyšší bod rakúskych Karpát kopec Buschberg (491 m n. m.) v oblasti Leiser Berge. Južná časť, Hainburské vrchy, je južným výbežkom Malých Karpát. Karnuntská brána, južne od Hainburských vrchov, tvorí hranicu medzi Karpatmi a Alpami.[29]

Moravské Karpaty

upraviť

V Česku pokrývajú karpatské pohoria najvýchodnejšiu časť Česka, celkovo zhruba 8,5 % krajiny.[28] Najvyšším vrcholom Karpát v Česku je Lysá hora (1 324 m). Všetky pohoria patria do subprovincie Vonkajších Západných Karpát a ich vymedzenie v Česku aj na Slovensku je ustálené a jednotné.[30]

 
Lomnický štít (2 634 m) vo Vysokých Tatrách, tretia najvyššia hora Karpát
 
Pastva oviec na Slovensku
 
Krajina na Spiši so Spišským hradom

Slovenské Karpaty

upraviť

Na Slovensku Karpaty zaberajú takmer 72 % územia,[28] nachádzajú sa tu taktiež najvyššie vrcholy celého pohoria. O časť svojich vrcholov sa Slovensko delí s Poľskom, Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) ja najvyšším vrcholom Karpát vôbec. Členenie do nižších geomorfologických celkov je ustálené; pre usporiadanie je použité klasické delení Západných Karpát na Vonkajšie a Vnútorné,[31] v komentári tiež modernejšie Kondrackého delenie.[32]

Vonkajšie Západné Karpaty

Vnútorné Západné Karpaty

Vonkajšie Východné Karpaty

Vnútorné Východné Karpaty

 
Typická karpatská polonina, východné Poľsko

Poľské Karpaty

upraviť

Väčšinu hraničných pohorí na juhu krajiny zdieľa Poľsko so Slovenskom a Ukrajinou, ďalej sem zasahuje podhorie vonkajších západných a východných Karpát. Najvyššou horou Poľska sú Rysy (2 500 m) vo Vysokých Tatrách. Celkom pohorie zaberá necelých 6,5 % štátu.[28] Použitý prehľad zodpovedá klasickému deleniu Karpát na vnútorné a vonkajšie.[29]

Vonkajšie Západné Karpaty

Vnútorné Západné Karpaty

Vonkajšie Východné Karpaty

 
Hoverla (2 061 m) – najvyššia hora Ukrajiny

Ukrajinské Karpaty

upraviť

Na Ukrajine Karpaty zaberajú prevažne oblasť bývalej Podkarpatskej Rusi a južnú časť Haliča na samom západe krajiny, celkom iba asi 3,6 % z celkovej rozlohy.[28] Niektoré pohoria sem presahujú zo Slovenska a Poľska a zodpovedajú ich geomorfologickému začleneniu. Najvyšším vrcholom je Hoverla (2 061 m).

Vonkajšie Východné Karpaty

Vnútorné Východné Karpaty

 
Krajina východných Karpát, pohorie Rodna

Rumunské Karpaty

upraviť
 
Jazero Bucura v pohoří Retezat, Rumunsko
 
Bucegi v Rumunsku

V Rumunsku sa nachádza väčšina pohoria, ktoré zaberá zhruba 47,5 % rumunského územia.[28] Moldoveanu (2 544 m) je najvyššou rumunskou horou a zároveň najvyšším karpatským vrcholom mimo Vysoké Tatry. Delenie Karpát v rumunskej literatúre sa odlišuje od toho používaného v Česku a na Slovensku: Východné Karpaty sú tu namiesto Vonkajších a Vnútoných delené na tri časti: severné (Maramurešské a Bukovinské Karpaty), stredné (Moldavsko-transilvánske Karpaty) a južnú časť (Oblúkové Karpaty). V nasledujúcom prehľade je zachováné delenie použité v ostatných kapitolách článku.[32]

Vonkajšie Východní Karpaty (taktiež Moldavsko-muntenské Karpaty), napr.:

Vnútorné Východné Karpaty

Južné Karpaty

Rumunské západné Karpaty

 
Panoráma vápencového pohoria Bükk v Maďarsku

Maďarské Karpaty

upraviť

Všetky hornatiny v maďarských Karpatoch ležia v Severomaďarskom stredohorí, čo je geomorfologická oblasť Vnútorných Západných Karpát na severovýchode krajiny. Niektoré maďarské pohoria zasahujú tiež na Slovensko. Najvyšším vrcholom Maďarska je Kékes (1 014 m n. m.) v pohorí Matra. Celkom Karpaty zaujímajú 8,3 % maďarského územia.[28]

Srbské Karpaty

upraviť

Názory na priebeh hranice srbských Karpát sa v literatúre líšia (potri vyššie). V širokom pojatí by ich najvyšším vrcholom bol Šiljak v masíve Rtanj s nadmorskou výškou 1 560 m.[33]

Geomorfológia

upraviť

V predpolí pohoria sa tiahne asi 40 – 60 km pruh predhoria, tvoreného čelnou predhlbňou. V západnej časti predpolia ležia údolia riek Moravy, Odry aj Visly a Osvienčimská a Sandomierzská kotlina s nadmorskou výškou okolo 200 – 300 m n. m. V úseku Východných Karpát je vyšší, vrchovinový s nadmorskými výškami 400 – 500 m n. m., na juhu a juhovýchode dosahuje predpolie až 800 – 1 000 m n. m.[34] V týchto oblastiach je častý evaporitový kras, nachádzajú sa tu i bahenné sopky. Samotné pásmo Vonkajších Karpát tvorí rozsiahla zóna budovaná flyšom. Siaha od rieky Morava v Česku po rieku Dâmbovița v Rumunsku a vyznačuje sa málo členitými hrebeňmi. Niektoré členitejšie a topograficky výraznejšie celky vznikli v oblastiach budovaných hrubými vrstvami pieskovcov, napr. Gorgany alebo Beščady. Centrálnu časť, vnútorných celkov Karpát budujú kryštalinické masívy, v ktorých prevládajú granitoidy, kryštalické bridlice a na nich usadené vápence. Budujú najvyššie celky Karpát ako sú Tatry, Nízke Tatry, Munţii Rodnei, Fagaraš, Paring alebo Retezat s výškou presahujúcou 2 000 m[34]. Veľké oblasti sú budované aj krasovým reliéfom, hlavne vápencami, napr. v Slovenskom a Aggteleckom krase, či pohorí Anina. Vnútornú stranu oblúku Karpát dotvárajú aj neovulkanické masívy. Mnohé z vulkanických pohorí dosahujú výšky nad 1 000 m n. m., sú to napríklad Štiavnické vrchy alebo Vihorlat. Medzi Južnými, Východnými a rumunskými Západnými Karpatmi vystupuje aj rozsiahla Transylvánska plošina[34].

Geológia

upraviť

Karpaty majú pomerne zložitý geologický vývoj. Zo západu geologicky nadväzujú na Alpy (pozri geológia Álp), z juhu na pohorie Balkán. Výrazná spojitosť s Alpami je viditeľná hlavne v Západných Karpatoch (pozri geológia Západných Karpát), ktoré majú veľmi blízku geologickú stavbu ako Východné Alpy. Priamym pokračovaním Álp sú molasové sedimenty čelnej priehlbine a flyšového pásma.

Flyšové pásmo je rozsiahla vrásovo-násunová zóna, ktorá vznikla v miocéne pri zániku podložia zrejme oceánskej panvy, ktorá od strednej jury vypĺňala podkovovitý záliv medzi Českým masívom a Moéziou (v dnešnom Rumunsku). Tento proces bol spojený s rotáciou bloku Alcapa na západe o takmer 80° a bloku Tisia-Dacia na východe o asi 60°. Na západe je flyšové pásmo tvorené sliezskym (vonkajší) a magurským príkrovom (vnútorný), ktorých ekvivalentmi na východe sú skolský príkrov (vonkajší) a čornogorský s tarcăuským príkrovom (vnútorné)[35]. Rozhraním medzi externidami a internidami Západných ale i časti Východných Karpát je veľmi komplikované bradlové pásmo. Internidy Karpát tvorí len niekoľko kryštalinických masívov, ktoré na seba nenadväzujú. Na západe je to slovakokarpatský blok (tatrikum, veporikum a gemerikum), typický svojim rozčlenením na pohoria a kotliny (napr. pásmo jadrových pohorí). Na východe je to východokarpatský blok a v Južných Karpatoch juhokarpatský blok, ktorý zahŕňa Banát a východosrbský blok. Samostatné celky tvorí Bihársky masív a Munţii Apuseni[35]. Všetky tieto kryštalické masívy sú prekryté druhohornými príkrovmi, väčšinou tvorenými vápencami a dolomitmi.

Územie dnešných Karpát pôvodne tvorilo časť Pangey, prípadne tvorilo viacero menších blokov (Apulský) v oceáne Paleotethys, ktoré sa od Pangey oddelili v triase, v dôsledku vzniku oceánu Tethys. V jure sa tieto bloky posúvali zo severu na juh a výrazne sa rozčlenili. Približne od jury a neskôr počas kriedy dochádzalo k postupným zrážkam týchto blokov, ktoré sa nasúvali na svoje predpolie, všeobecne na sever alebo východ. Tento proces je označovaný ako alpínska orogenéza.

V záverečnej fáze orogenézy na vnútornej strane karpatského oblúka vznikli nížiny ktoré prechádzajú do Panónskej panvy (hlavne územie Maďarska). Panva je vyplnená neogénnymi sedimentami zakrývajúcimi alpské a karpatské štruktúry[36]. V tomto období došlo i k intenzívnej sopečnej činnosti. Celkové dotváranie profilu pohoria bolo v mladších štvrtohorách poznačené pohybmi ľadovcov medzi ľadovými dobami. Na vnútornej strane karpatského oblúka a na niektorých miestach aj na jeho vonkajšej strane, možno nájsť pozostatky vulkanickej činnosti (neovulkanity), ktorá taktiež dotvárala reliéf krajiny. Neogénne vulkanity karpatského oblúka tvoria rad zrejme už neaktívnych sopiek rôzneho typu tiahnúci sa prevažne vo vnútornej časti horstva. Aktivita najmladších vulkánov sa však skončila relatívne iba nedávno. Napr. troskový kužeľ Putikov vŕšok na Slovensku eruptoval pred asi 100 000 rokmi.

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c d Carpathian Mountains [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Poloha a geomorfologické členenie Tatier [online]. [Cit. 2021-05-26]. Dostupné online. Archivované 2021-05-26 z originálu.
  3. ↑ Carpathian montane conifer forests – The Encyclopedia of Earth [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Salvaţi pădurile virgine! [online]. 2011-10-27, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online. Archivované 2011-10-27 z originálu. (po rumumsky; moldavsky)
  5. ↑ EUROPE: New Move to Protect Virgin Forests [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Romania breaks up alleged €25m illegal logging ring [online]. 2018-05-31, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ CHYTRÝ, Milan; HÄRTEL, Handrij; ŠUMBEROVÁ, Kateřina. Rodinné stříbro české vegetace: máme u nás něco, co jinde nemají? [online]. Academia, [cit. 2021-06-15]. Dostupné online.
  8. ↑ CAPITAL, de. Bucureşti, staţiune balneară – o glumă bună? [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (Ro)
  9. ↑ a b MOLDOVANU, Dragoș. Toponimie de origine Romană în Transilvania și în sud-vestul Moldovei [online]. Geografický ústav Rumunské akademie, 2010, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu. (po rumumsky; moldavsky)
  10. ↑ Korai magyar történeti lexikon : 9-14. század. Budapest : Akadémiai Kiadó. 753 s. ISBN 963-05-6722-9, 978-963-05-6722-0. (po maďarsky)
  11. ↑ Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. ISBN 80-200-0684-2. Kapitola Alpsko-Karpatská oblast, s. 131–175.
  12. ↑ BUZA, MIRCEA. Rev. Roum. Géogr./Rom. Journ. Geogr., 55, (1), p. 23–36, 2011, Bucureşti.ON THE ORIGINS AND HISTORICAL EVOLUTION OF TOPONYMY ON THE TERRITORY OF ROMANIA [online]. Revue Roumaine de Géographie / Romanian Journal of Geography, 2011, [cit. 2021-05-05]. Dostupné online. Archivované 2018-04-10 z originálu. (po rumumsky; moldavsky)
  13. ↑ BUZA, Mircea. On the origins and historical evolution of toponymy on the territory of Romania [online]. Revue Roumaine de Géographie / Romanian Journal of Geography., 2011, [cit. 2015-06-27]. Dostupné online. Archivované 2018-04-10 z originálu. (po rumumsky; moldavsky)
  14. ↑ Blazovich 1994.
  15. ↑ Moldovanu 2010.
  16. ↑ Room, Adrian. Placenames of the World. London: MacFarland and Co., Inc., 1997.
  17. ↑ E.g. in work Tractatus de duabus Sarmatiis, Asiana et Europiana, et de contentis in eis by Mathias de Miechow, first edition from 1517. Second book, chapter 1.
  18. ↑ Dictionary of Greek and Roman Geography (1854), CARPATES MONS [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online.
  19. ↑ O ziemiorodztwie Karpatow i innych gor i rownin Polski – Stanisław Staszic [online]. [Cit. 2021-05-05]. Dostupné online. (po poľsky)
  20. ↑ a b KADLEČÍK, Ján, (ed.) Draft List Of Invasive Alien Species Of The Carpathian Region // Carpathian Red List Of Forest Habitats And Species Carpathian List Of Invasive Alien Species. [online]. Banská Bystrica: State Nature Conservancy Of The Slovak Republic, 2014, [cit. 2021-05-25]. Dostupné online.
  21. ↑ VYSTRČIL, Robert. Srbské Karpaty [online]. [Cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
  22. ↑ kolektiv autorů. Current State of Forest Resources in the Carpathians [online]. [Cit. 2021-05-06]. Dostupné online.
  23. ↑ a b Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom :4
  24. ↑ a b Vněkarpatské sníženiny [online]. [Cit. 2021-05-06]. Dostupné online.
  25. ↑ a b Jiří Čížek a kolektiv: Rumunské a bulharské hory. 223 pp. Olympia, Praha, 1986. Str. 9.
  26. ↑ Západní Karpaty | Moravské-Karpaty.cz [online]. [Cit. 2021-05-26]. Dostupné online. (po česky)
  27. ↑ Geomorfologické členění moravských Karpat | Moravské-Karpaty.cz [online]. [Cit. 2021-05-26]. Dostupné online. (po česky)
  28. ↑ a b c d e f g Fitogeograficzne problemy Karpat [online]. [Cit. 2021-04-27]. Dostupné online. (po poľsky)
  29. ↑ a b KONDRACKI, Jerzy. Karpaty. Wyd. 2 popr. vyd. Warszawa : Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne. 260 s. ISBN 83-02-04067-3, 978-83-02-04067-2.
  30. ↑ Vnější Západní Karpaty | Moravské-Karpaty.cz [online]. [Cit. 2021-05-26]. Dostupné online. (po česky)
  31. ↑ MAZÚR; LUKNIŠ, M.. GEOMORFOLOGICKÉ ČLENENIE SLOVENSKA [online]. [Cit. 2021-05-26]. Dostupné online.
  32. ↑ a b KONDRACKI, Jerzy. Karpaty. 2. opr. vyd. Warszawa : Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne. 260 s. ISBN 83-02-04067-3, 978-83-02-04067-2.
  33. ↑ KARPATY.net - Jižní Karpaty (Carpatii Meridionali), základní informace a členění [online]. [Cit. 2021-05-26]. Dostupné online.
  34. ↑ a b c Rybin, N. N.; Vjalov, O. S.. Karpaty - Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-01-20]. Dostupné online. (po rusky)
  35. ↑ a b KONDRACKI, J.A. Carpathian Mountains - Encyclopædia Britannica Online [online]. britannica.com, [cit. 2008-08-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ Petránek, J. Karpaty - On-line geologická encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-22]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karpaty

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karpaty na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karpaty&oldid=7888761“