Slovenský kras

krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie

Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.

Slovenský kras
pohorie
geomorfologický celok
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický, Banskobystrický
Okres Gelnica, Rožňava, Revúca,
Košice-okolie
Nadradená
jednotka
Slovenské rudohorie
Susedné
jednotky
(na Slovensku)
Bodvianska pahorkatina
Juhoslovenská kotlina
Revúcka vrchovina
Košická kotlina
Rožňavská kotlina
Volovské vrchy
Podradené
jednotky
Jelšavský kras
Koniarska planina
Plešivská planina
Silická planina
Horný vrch
Zádielska planina
Jasovská planina
Dolný vrch
Turnianska kotlina
Súradnice 48°33′S 20°32′V / 48,55°S 20,53°V / 48.55; 20.53
Najvyšší bod Dvorník
 - výška 932 m n. m.
Poloha Slovenského krasu na Slovensku
Poloha Slovenského krasu na Slovensku
Poloha Slovenského krasu na Slovensku
Wikimedia Commons: Slovenský kras
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieSlovenský kras
***

Južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, východným smerom leží Košická kotlina, severne Volovské vrchy, Rožňavská kotlina a Revúcka vrchovina. Západným smerom nadväzuje Juhoslovenská kotlina a Bodvianska pahorkatina.[1]

Charakteristika upraviť

Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti je Dvorník (932 m n. m.) a Matesova skala (925 m).[2][3]

V minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach.

Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti so zimnými priemernými teplotami −2 – −5 °C a letnými teplotami 16 – 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.

Na území Slovenského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, z ktorých je sprístupnená Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa.

Podcelky upraviť

Slovenský kras sa delí na 9 podcelkov, ktoré zahŕňajú aj 2 časti:[1]

Ochrana prírody upraviť

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských biosférických rezervácií .[4]

Referencie upraviť

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
  3. Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
  4. Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2016-02-14]. Dostupné online. Archivované 2016-02-06 z originálu.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť