Dvorník (vrch v Slovenskom krase)
Dvorník (932 m n. m.[1][2]) je najvyšší vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Bôrka, približne 17 km východne od Rožňavy.[4] Na niektorých mapách ide o neoznačenú, bezmennú kótu[5], ktorá je však najvyšším bodom pohoria.[2]
Dvorník | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Košický |
Okres | Rožňava |
Obec | Bôrka |
Pohorie | Slovenský kras |
Podcelok | Horný vrch |
Povodia | Slaná, Bodva |
Nadmorská výška | 932 m n. m. |
Súradnice | 48°38′50″S 20°46′22″V / 48,6472°S 20,7728°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | z obce Bôrka |
Poloha v rámci Košického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Bôrka.[6] Najbližším sídlom je južne situovaná Bôrka, západne sa nachádza Lúčka a Kováčová, severne Štós, východne Hačava a Háj, juhovýchodne Zádiel a juhozápadne Hrhov.[4] Vrch patrí do Národného parku Slovenský kras.[5]
Opis
upraviťDvorník zaberá centrálnu časť rozsiahlej planiny v podcelku Horný vrch, ktorá sa dvíha severozápadne od Zádielskej tiesňavy. Severne sa nachádza Osadník (1 186 m n. m.) a o niečo nižšia Matesova skala (925 m n. m.), východným smerom sa vypína Chvost (851 m n. m.), Grečov (891 m n. m.), Ploština (825 m n. m.) a Vŕšok (917 m n. m.), južne Hlinná (738 m n. m.), Vysoký vrch (831 m n. m.) a Kresadlo (801 m n. m.) a západne Luhota (817 m n. m.), Tegart (758 m n. m.), Žľab (894 m n. m.) a Okrúhle (959 m n. m.).[5] Západnú a južnú časť odvodňuje potok Čremošná do Slanej, voda z východnej časti odteká planinou Šajbovým potokom do Blatného (Chotárneho) potoka a Turne v povodí rieky Bodva. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva súvislý lesný porast[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s nižšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu, blízke Volovské vrchy a prihraničné vrchy v severnom Maďarsku.[8]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značený turistický chodník, no severným traverzom prechádza zeleno značená trasa zo Zádielskej doliny na rázc. Bodovka pod Osadníkom. Prístup na neoznačený vrchol je možný aj lesom z blízkej obce Bôrka.[4]
Referencie
upraviť- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.
- ↑ a b SLOVAKIA, Freemap. Problem starting application [online]. freemap.sk, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-08-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-06]. Dostupné online.