Bodva

rieka na Slovensku a v Maďarsku

Bodva je rieka na juhu východného Slovenska, vytvára veľký oblúk na území okresu Košice-okolie. Je ľavostranným prítokom Slanej, do ktorej ústi na území Maďarska pri obci Boldva. Celková dĺžka toku je 113 km, pričom na území Slovenska má dĺžku 48,4 km, plochu povodia 890,4 km² a priemerný prietok 5 m³/s (štátna hranica). Bodva je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia na území Slovenska je 40%. Je to vrchovinovo-nížinný typ rieky.

Bodva
Bódva
Rieka
Jászó53.JPG
Bodva pri Jasove
Štáty Slovensko Slovensko,  Maďarsko Maďarsko
Mestá Medzev, Moldava nad Bodvou
Zdrojnica Prameň
 - poloha na severovýchodnom svahu vrchu Osadník, Volovské vrchy
 - výška 982 m
 - súradnice 48°40′25″S 20°44′28″V / 48,67362°S 20,74108°V / 48.67362; 20.74108
Ústie Slaná (hu:Sajó)
 - poloha Boldva, Maďarsko
 - súradnice 48°12′31″S 20°46′31″V / 48,20854496°S 20,775146484°V / 48.20854496; 20.775146484
Dĺžka 113 km
 - Dĺžka toku na Slovensku 48,4 km
Povodie 890,4 km² (89 040 ha)
Prietok
 - priemerný 5,20 /s
 - maximálny 95,0 /s
 - minimálny 0,32 /s
Poloha ústia rieky
Red pog.svg
Poloha ústia rieky
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Bodva ústi do Slanej
Bodva v doline Čierna Moldava.jpg

Prameň, geológia a geomorfológiaUpraviť

Bodva pramení juhozápadne od obce Štós na styku permských masívnych metapieskovcov rožňavského súvrstvia a permských metaryolitov, metadacitov a ich vulkanoklastík jasovského a bučínskeho súvrstvia, v geomorfologickom celku Volovské vrchy, podcelku Pipitka, v severovýchodnom svahu Osadníka (1 185,6 m n. m.) zvanom Tri chotáre, v nadmorskej výške 982 m n. m., pričom počas celého svojho toku v úseku Osadník – slovensko-maďarská štátna hranica prekonáva celkový výškový rozdiel 813 m.

 
Prameň Bodvy

Priebeh toku podľa geomorfologických celkov, resp. podcelkovUpraviť

Volovské vrchy, PipitkaUpraviť

Od prameňa tečie najprv na severovýchod cez Chotárnu dolinu, kde priberá niekoľko prítokov zľava, oblúkom sa stáča na východ, následne znovu na severovýchod a preteká dolinou Čierna Moldava. Zľava potom priberá Štósky potok, stáča sa na východ a rozširuje svoje koryto. Sprava priberá prítok z doliny Žalobka, z ľavej strany Porču a napája malú vodnú nádrž. Pri niekdajšej horárni Mexiko opúšťa Volovské vrchy a v ďalšom priebehu tečie územím Medzevskej pahorkatiny v Košickej kotline, a zároveň tvorí severozápadnú hranicu tohto podcelku.

Košická kotlina, Medzevská pahorkatinaUpraviť

Vytvára veľký oblúk prehnutý na sever, a okrem menších tokov z oboch strán doliny priberá zľava Piverský potok. Preteká územím mesta Medzev, kde boli na bočnom ramene vybudované dve malé vodné nádrže, hlavné koryto rieky sa stáča na juhovýchod a z ľavej strany priberá Zlatnú a Opustený potok a pokračuje východným smerom. Za mestom najprv Rakov potok zľava, potom Šugovský potok sprava.Zo severu obteká Jasovskú planinu a pri osade Počkaj postupne priberá zľava Borzov, Suchý potok a Zábavu. Ďalej sa stáča na juhovýchod, preteká obcou Jasov, kde priberá zľava Oľšavu a sprava Teplicu. S odstupom 350 m metrov míňa 4 m vysoký chránený prírodný výtvor Čertova skala, resp. Biela skala – svedecký erózno-denudačný relikt niekdajšieho ľavého brehu rieky, v ďalšom priebehu medzi Jasovom a Moldavou nad Bodvou obteká z východu časť Medzevskej pahorkatiny s pozoruhodným krasovým vývojom, ktorý tu reprezentuje až 60 jaskýň rôznych genetických typov, a pri osade Hatiny sa stáča a pokračuje južným smerom. Rieka Bodva participovala na speleogenéze mnohých významných jaskýň Medzevskej pahorkatiny (napr. Jasovská jaskyňa, Moldavská jaskyňa, Tomášova diera, Hatinská jaskyňa ap.). Úsek Jasov – Hatiny – Moldava nad Bodvou mimo iného patrí k najhodnotnejším krajinno-ekologickým biotopom v povodí Bodvy.

Košická kotlina, Košická rovinaUpraviť

Bodva opúšťa Medzevskú pahorkatinu už v intraviláne obce Moldavu nad Bodvou, a pokračuje rovinatým územím Košickej roviny cez Budulov a opäť mení smer toku, najprv na juhozápad (189,5 m n. m.) popri obci Peder. Zľava priberá svoj najvýznamnejší prítok, Idu (180,9 m n. m.), a prudko sa stáča na sever. Preteká okolo vápencového výbežku pod obcou Žarnov a opätovne prudko mení smer toku na západ, z ľavej strany sa oddeľuje koryto Starej Bodvy tečúce ďalej súbežne a rieka pokračuje novým napriameným korytom, pričom priberá Drienovec sprava. Neďaleko obce Turňa nad Bodvou sa otáča na juhozápad, sprava priberá Turňu a následne sa zľava spája s korytom Starej Bodvy. Tečie okrajom obce Hosťovce, a po prekonaní celkového výškového rozdielu 736 m (od prameňa) napokon opúšťa územie Slovenska v nadmorskej výške 169 m n. m..

MaďarskoUpraviť

Pokračuje na území Maďarska, kde z juhu obteká vápencovú planinu Alsó-hegy, ktorá významne dotuje podzemnými krasovými vodami jej tok prostredníctvom viacerých dôležitých vyvieračiek. Najvýznamnejšími prítokmi na území Maďarska sú Ménes-patak sprava a Rakaca zľava.

Povodie Bodvy podľa prítokov (v smere toku)Upraviť

Bodva (len na území Slovenska; P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)