Otvoriť hlavné menu
Jaskyňa Domica
Jaskyňa Acsibi, Argentína

Jaskyňa je prírodný podzemný dutinový priestor, ktorý vzniká buď v krase rozpúšťaním, vymieľaním, resp. zvetrávaním materskej horniny, vo vulkanických horninách ako dutina po plynoch, alebo na pobreží pôsobením prílivových vĺn (abrázna jaskyňa). Štúdiom jaskýň sa zaoberá odvetvie geomorfológie – speleológia. V súčasnosti sa vymedzujú aj ďalšie špecifické odbory – krasová geológia a krasová geomorfológia, pre ktoré jaskyňa predstavuje osobitý predmet výskumu.

Delenie jaskýňUpraviť

Jaskyne sú tvorené geologickými procesmi, ktoré môžu ešte obsahovať kombinácie chemických procesov, tektonických síl a atmosférického pôsobenia.

PrimárneUpraviť

Niektoré jaskyne vznikajú zároveň s horninou. Nazývame ich pôvodné alebo primárne jaskyne; v speleológii a krasovej geomorfológii ich poznáme pod termínom syngenetické jaskyne (napr. Jelenecká jaskyňa vo Veľkej Fatre, Travertínová jaskyňa v Hájskej tiesňave v Slovenskom krase). Vznikajú predovšetkým pri sedimentácii pramenných vápencov alebo vo vulkanických horninách, kde sa tvoria lávové jaskyne (exhalačné komíny a pod.), ale aj tzv. tree-mould caves, resp. jaskyne (alebo kaverny) po biogénnom rozklade stromov prikrytých horninou. Príkladov zo Slovenska je veľa (Studňa na Ragáči ako exhalačný komín, jaskyne typu tree-mould caves vo Vihorlatských vrchoch).

SekundárneUpraviť

Sekundárne jaskyne, ktoré v speleológii a krasovej geomorfológii poznáme pod termínom epigenetické jaskyne, vznikajú neskoršou postupnou koróziou, eróziou, kryogénnym zvetrávaním, rútením, či v prostredí gravitačnej deformácie už vzniknutej horniny, alebo vzájomnými kombináciami spomenutých dejov. Príkladom jaskyne, v ktorej pri speleogenéze dominovali procesy vymieľania a chemického zvetrávania je Domica v Slovenskom krase, Ochtinská aragonitová jaskyňa v Hrádku Revúckej vrchoviny.

ŽivotUpraviť

Jaskyne sú relatívne jednými z najnehostinnejších miest na Zemi. Celý rok v nich panuje tma a zima, vo vysokohroských jaskyniach niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Napriek tomu máme na Slovensku v podmienkach napr. planinového krasu stovky statických jaskýň s teplotou 7,5 – 9 °C, ktorá v priebehu roka osciluje len minimálne, a teda ide o podzemné priestory, kde by človek bez väčších ťažkostí prežil aj zimu s krutými mrazmi. Tieto vlastnosti využívali hojne aj neolitické kultúry, ktoré v jaskyniach nachádzali refúgium. V dynamických jaskyniach (napr. aktívne ponorové jaskyne), do ktorých v zime intenzívne prúdi vzduch, sa teploty svojimi hodnotami blížia k vonkajšej teplote, teda často hlboko pod bod mrazu, a prežitie človeka by tu dlhodobo nebolo možné. Aj napriek tomu jestvujú rozmanité formy života, ktoré sa podzemnému prostrediu dlhodobo prispôsobili. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je troglobiont. Slepé (resp. so zakrpateným zrakovým zmyslom), bezfarebné (bez kožného pigmentu) a skoro priehľadné troglobiontné, resp. troglofilné garnáty, červy, chvostoskoky, mnohonôžky, pavúkovce, hmyz, kôrovce, obojživelníky a jaskynné ryby. Dokonca plazy, a to prechodne v čase aestivácie.

Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Mikrobiológovia v slovenských jaskyniach intenzívne skúmajú bohatý podzemný svet mikroorganizmov.

Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa; mnohé druhy netopierov v nich aj prezimovávajú. Blízko pri povrchu si v podzemí nachádzajú úkryt z rôznych dôvodov aj niektoré väčšie cicavce, napr. šelmy – v podmienkach slovenských jaskýň využívajú podzemné priestory medveď (zimovanie), vlk (ukrývanie mláďať), líška (zimovanie), rys (denný úkryt), mačka divá (denný úkryt), jazvec (denný úkryt, zimovanie), introdukovaný psík medvedíkovitý (denný úkryt) a pod.

ArcheológiaUpraviť

V priebehu dejín primitívni ľudia užívali jaskyne na bývanie a ochranu pred nepriazňou počasia, na pochovávanie, alebo ako kultové obradné miesta. Keďže fragmenty tých čias sú na svojom mieste dobre chránené pred klimatickými a inými nepriaznivými zmenami stávajú sa nedoceniteľnými v odhaľovaní spôsobu života týchto ľudí. Nástenné maľby sú samostatnou zaujímavosťou a predstavujú azda najstarší známy umelecký prejav človeka. Najstaršie jaskynné osídlenie u nás bolo dokumentované v jaskyni Čertova pec, bohaté nálezy pochádzajú aj z Domice a Liskovskej jaskyne.

Jaskyne sú tiež dôležité pre geologický výskum, pretože môžu odhaliť podrobnosti o minulých klimatických podmienkach obsiahnutých v nánosových vrstvách.

SymbolikaUpraviť

Tajuplná brána k podzemnému svetu bola oddávna považovaná za kultový priestor predstavujúci vstup do nadprirodzena. Pre mnohé kultúry symbolizovala napríklad rodiace materské lono.

V architektúre ju symbolizuje výklenok v stene zvaný nika. Podobné útvary sú aj mihrab v islamskej mešite, alebo apsida v kresťanskom kostole.

VyužitieUpraviť

Jaskyne sú dnes často využívané na rekreáciu. Jaskyniarstvo sa napríklad stalo obľúbeným spôsobom skúmania jaskýň. Pre menej dobrodružné povahy sa premenila časť najkrajších podzemných priestorov na sprístupnené jaskyne s umelým osvetlením, schodiskami a chodníkmi umožňujúcimi prechod týmito priestormi s minimálnou námahou. Jaskyne sa tiež využívajú pri liečbe ochorení dýchacích ciest takzvanou speleoterapiou.

Sprístupnené jaskyne na SlovenskuUpraviť

Na území Slovenska sa k 17. februáru 2017 nachádza podľa údajov Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši 7014 jaskýň. Sprístupnené sú:

Niektoré jaskyne sú sprístupnené verejnosti, pričom ich prevádzku zabezpečujú iné subjekty ako Správa slovenských jaskýň:

Turisticky neprístupné jaskyneUpraviť

O skutočnosti, že Slovensko v stredoeurópskom meradle patrí medzi krajiny s najväčším bohatstvom krasových javov (len v Rakúsku je vyše 10 000 jaskýň), vie spomedzi širšej verejnosti iba málokto. Jej pozornosť je zvyčajne zúžená len na niekoľko jaskýň, populárnych z pohľadu možnosti ich návštevy počas turistického či poznávacieho výletu. O zostatku zo 7014 známych jaskýň na Slovensku v súčasnosti sú informácie známe zvyčajne iba speleológom, jaskyniarom, nemnohým odborníkom – karsológom, krasovým geológom a geomorfológom, milovníkom krasu či zainteresovaným turistom.

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jaskyňa
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaskyňa

Externé odkazyUpraviť