Medveď hnedý

druh cicavca

Medveď hnedý[2] (zastarano medveď obyčajný; lat. Ursus arctos) je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Je to najrozšírenejší druh medveďa na svete. Obýva takmer celú Holarktídu. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov medveď hnedý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1] Výskyt na Slovensku bol doIožený na 32,7 % územia.[2]

Medveď hnedý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ursus arctos
Linnaeus, 1758

Rozšírenie medveďa hnedého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis a charakteristika upraviť

Medvede hnedé sú silne stavané s typickým svalnatým hrbom v oblasti lopatiek. Na labách má nestiahnuteľné pazúry. Srsť medveďov hnedých sa líši v závislosti od poddruhu a môže byť svetlohnedá až krémovo zlatá, tmavo čokoládová, medovo hnedá, gaštanová až tmavo gaštanová, so striebristým, sivastým nádychom a nakoniec čierna so svetlejšími škvrnami na hlave a krku.[3]

Fyzické parametre upraviť

Medveď hnedý je zo všetkých moderných medveďov najvariabilnejší vo veľkosti. Typická veľkosť závisí od toho, z ktorej populácie medveď pochádza, pretože väčšina uznaných poddruhov sa od seba výrazne líši. Je to spôsobené aj pohlavným dimorfizmom, keďže samce medveďa hnedého sú v priemere minimálne o 20–30 % väčšie a ťažšie ako samice. Existujú aj sezónne rozdiely, pričom najmenšiu hmotnosť dosahujú na jar kvôli pôstu počas hibernácie a najväčšiu hmotnosť koncom jesene, keď priberajú, aby boli dobre pripravené na ďalší zimný spánok.[3][4][5]

Americké poddruhy medveďa hnedého, najmä medveď kodiak, medveď grizly a medveď kamčatský, rastú do najväčších rozmerov a súperia o prvenstvo s medveďom bielym, ktorého mnohí autori považujú za najväčšiu žijúcu suchozemskú šelmu. Podľa niektorých zdrojov môže napríklad medveď girzzly alebo kodiak dosiahnuť dĺžku až tri metre a hmotnosť jednu tonu.[3][7] Na druhej strane medveď eurázijský patrí k najmenším poddruhom; ak porovnáme jeho hlavu s robustnou hlavou medveďa kodiaka, je takmer o polovicu menšia.[7] Úplne najmenší je medveď sýrsky, s maximálnou dĺžkou tela 140 cm a hmotnosťou 190 kg[10] (podľa iných zdrojov najviac 250 kg).

Výskyt a populácia upraviť

Medveď hnedý je najrozšírenejší druh medveďa. V závislosti od potravy a domova sa výrazne líši jeho veľkosť. Na prežitie potrebuje veľké otvorené plochy (aj keď v Európe a Ázii žije v lesoch), čo vysvetľuje životaschopné populácie na izolovaných územiach v Yukone a na Aljaške. Ničenie biotopov v Severnej Amerike a v Európe zapríčinilo drastický pokles jeho populácie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov medveď hnedý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1]

Na severnej pologuli žije viac ako 200 000 medveďov hnedých, ktoré sú rozdelené do 44 subpopulácií. Väčšina medveďov žije v Rusku (~100 000) a Severnej Amerike (~58 000).[11]

Celoeurópsky areál zahŕňa asi 22 až 23 štátov s celkovou populáciou 15 400 – 17 000 jedincov. Najviac medveďov sa vyskytuje v rumunských Karpatoch – približne 6 000 jedincov.[11][12]

Rozšírenie a stav na Slovensku upraviť

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,7 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 58, 13,5 %) v nadmorských výškach 170 (Veľké Zálužie) – 1 840 m n. m. (Solisko vo Vysokých Tatrách).[2]

Ekosozologický status od roku 2001 LR - menej ohrozený.[13][14]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 700 – 900 jedincov (alpský bioregión). Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli stúpajúce. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako dobrá, rozloha vhodných biotopov z krátkodobého aj dlhodobého pohľadu takisto ako stúpajúca.[15]

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[16] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko VU - zraniteľný.[17]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola 900 – 1 300 (alpský bioregión). Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stúpajúci.[15]

Podľa najnovších oficiálnych údajov z rokov 2020 – 2021 na Slovensku žije približne 1 050 medveďov (1 012 až 1 275 jedincov).[18][19][20] No podľa niektorých poľovníkov ich je 2 500 až 3 000,[21] ale podľa niektorých ďalších odborníkov by ich mohlo byť dokonca aj 8 000.[22] Hustota populácie bola stanovená na 10 jedincov na 100 km².[18][19] Najväčšiu populáciu evidujú v Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde sa pohybuje asi 278 medveďov.[18][19]

Sú na Slovensku medvede premnožené? upraviť

Zoológ Tibor Pataky v rozhovore pre Seznam.cz odhadol populáciu na 1 500 až 1 800 jedincov a zastáva názor, že medvede už nemajú dostatok priestoru na žitie, takže bude zrejme pribúdať aj útokov na ľudí. Ak by bola celková populácia rovnomernejšie rozložená po celom Slovensku, za optimálny počet považuje približne 1 200 až 1 500 medveďov. Ďalej vysvetlil, že medvede u nás nerastú do takých enormných rozmerov ako napríklad v Rumunsku – s najväčšou populáciou medveďov v Európe, kde len za tri roky (v rokoch 2018 až 2021) zabili najmenej 23 ľudí. Za toľko smrteľných prípadov môže práve aj veľkosť týchto šeliem; medvede v Rumunsku sú údajne raz také veľké ako na Slovensku. Podobná situácia, že medvede rastú do väčších rozmerov a dochádza k častejším smrteľným incidentom, by však mohla nastať aj na Slovensku, ak sa ich populácia ešte viac rozrastie a neprijme sa žiadne opatrenie, ako napríklad legalizácia lovu.[21]

Označiť medvede za premnožené zvieratá je ale všeobecne problematické. „Premnoženie znamená, že populácia prekračuje kapacitu prostredia, teda že zvieratá vo svojom areáli nemajú dostatok potravy. To je u medveďa ako všežravca veľmi zložité určiť“, tvrdí Pavel Hulva z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Rastúci počet útokov odborníci zdôvodňujú nie počtom medveďov, ale skôr zmenou ich správania, vyvolanou pôsobením človeka. „Nezabezpečené kontajnery, návnady pri posedoch, pestovanie kukurice v podhorských oblastiach či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa medvede zdržujú vo väčšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú plachosť,“ uviedol riaditeľ slovenskej Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska. Podľa slovenského zoológa Michala Haringa je kľúčom k spolužitiu medveďov a ľudí prevencia. „Krásny príklad je mesto Vysoké Tatry. Stačilo, keď sme tam zabezpečili odpad, a dnes už tam medvede nechodia,“ uviedol. Ďalej vysvetľuje, že plošný odstrel nezaistí, že sa zníži riziko stretu s medveďom. „Nemá význam vystrieľať náhodne vybrané nevinné medvede, ktoré len v pokoji žijú svoj život," upresnil Haring.[23]

Správanie upraviť

Medveďom sa často pripisuje nočná aktivita, najaktívnejšie sú však v ranných a skorých večerných hodinách, pri východe a západe slnka, a po zvyšok dňa zvyčajne odpočívajú v hustom poraste. Štúdie tiež ukázali, že medvede môžu byť nakoniec aktívne v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, pričom medvede, ktoré žijú v blízkosti ľudí, sú zo strategických dôvodov, aby sa vyhli riziku stretnutia s človekom, najaktívnejšie v noci.[24][25][26] Väčšinu dňa trávia hľadaním a príjmom potravy.[3] V lete a na jeseň môžu až zdvojnásobiť svoju hmotnosť, aby prežili zimu.[3][7][27] V najchladnejších mesiacoch sú pomerne letargické, ukrývajú sa na bezpečnom a tichom mieste a žijú zo svojich tukových zásob. Ako brlohy môžu slúžiť jaskyne, korene a duté kmene stromov, diery vo svahu, hromada balvanov alebo len nakopená hromada chrastia. Vnútro svojich brlohov vystielajú machom alebo vetvičkami.[7][3][9][28][29]

 
Brloh medveďa grizlyho

Medvede hnedé sú väčšinou samotárske, menšie skupiny tvoria len samice s mláďatami. S výnimkou obdobia párenia sa zhromažďujú asi len pri potravných príležitostiach (napr. v lesoch, pri skládke odpadu alebo pri rieke plnej lososov) a vytvárajú sociálnu hierarchiu založenú na veku a veľkosti.[30][31] Dospelé medvedie samce sú pomerne agresívne a preto sa im ostatní samci, predovšetkým dospievajúce medvede, alebo samice s mláďatami (kvôli infanticíde), radšej vyhýbajú. V agresivite im konkurujú len samice starajúce sa o svoje medvieďatá, keď ich chránia pred nebezpečenstvom, ale osamelé samice sú oveľa tolerantnejšie. Najmenej agresívne bývajú mladé dospievajúce samce a pomerne dobre znášajú prítomnosť iných, podobne starých medveďov.[3][32][33][34]

 
Pri súboji

Dominantné postavenie medzi medveďmi sa potvrdzuje sústredeným pozeraním, vycerenými špičákmi a naťahovaním alebo potriasaním hlavou, na čo podriadený reaguje odvrátením pohľadu, sklonením hlavy, sedením alebo ležaním. Ak náhodou dôjde k súboju, zbraňou sa stáva veľká a silná tlapa, ktorou sa snažia zasiahnuť súpera do hrude alebo ramien, alebo tlama, ktorou sa zahryznú do hlavy alebo krku. Svoju silu demonštrujú aj hlasovými prejavmi; vrčaním alebo hlasným revom. Ten môže byť počuť až do vzdialenosti dvoch kilometrov.[3][34]

Medvede hnedé sa zvyčajne pohybujú na veľkom území, pričom samce vždy pokrývajú väčšiu plochu ako samice, ale nie sú vyslovene teritoriálne. Teritóriá medveďov sa často prekrývajú, najmä teritóriá samíc zasahujú do teritórií samcov. Pokiaľ nedôjde k boju o samicu alebo o potravu, medvede sa inak navzájom celkom tolerujú. Celková veľkosť teritórií sa líši v závislosti od rôznych biotopov (t. j. aké sú podmienky pre lov alebo stavbu brlohov), množstva vhodnej potravy a miery vyrušovania človekom, pričom o počte medveďov a o lokalitách, ktoré obývajú, rozhoduje najmä hustota ľudskej populácie. V dôsledku toho sa domovské okrsky môžu pohybovať od 8 100 km² do 25 km², pričom samce obývajú až 7-krát väčšie územia ako samice. Obvod svojho teritória si označujú trusom, močom alebo škrabáním kôry na kmeňoch stromov.[3][7][8][9][33][35][36]

Pre svoju veľkosť, silu a nepredvídateľné správanie sú niekedy nebezpečné pre ľudí nebo ich dobytok. Medvede grizly bývajú agresívnejšie, pretože sa vyvinuli na otvorených priestranstvách, kde pri sebaobrane nemajú veľa možností nájsť si bezpečný úkryt. Medveď budí rešpekt najmä v prípade, keď sa postaví na zadné nohy. No napriek tomu, že tak vyzerá naozaj desivo, robí to len z toho dôvodu, aby mal lepší rozhľad, či sa v blízkosti nenachádza nebezpečenstvo alebo potrava.[7] Napriek svojej mohutnosti a tupým pazúrom dokážu prekvapivo dobre liezť po stromoch, najmä mladé medvede. Dospelí pravdepodobne tiež dokážu liezť na stromy, ale často to nerobia.[7][37][38] No niektoré zdroje tvrdia, že dospelé medvede sú priveľmi ťažké, aby sa mohli vyšplhať na strom,[9][39] ale to môže byť mýtus.[7][37][38] Dobre sa cíti aj vo vode a vie veľmi dobre a vytrvalo plávať – často trávi hodiny pri vodopádoch alebo v plytkej vode čakajúc na ryby.[3][7] Na krátku vzdialenosť dokáže bežať rýchlosťou 48 až 56 km/h.[3][40][41]

Potrava upraviť

 
Laby s dlhými pazúrmi

Medveď hnedý je veľký oportunista, všežravec, ktorý konzumuje širokú škálu potravín. Dokáže zožrať prakticky akýkoľvek organizmus (no niekedy aj predmet), na ktorý narazí, pričom uprednostňuje hojnú a ľahko dostupnú potravu. Ich strava sa preto v rôznych oblastiach ich výskytu značne líši. Napriek svojej povesti väčšina medveďov hnedých takmer nie je mäsožravá. Živí sa predovšetkým rastlinnou potravou, a to z 80 – 95 % (v Európe 60 – 91 %[42][43][44]) a najmä rôznymi druhmi bobúľ, tráv, kvetov, ovocia, orechov, šišiek, semien stromov alebo húb, v závislosti od ročného obdobia. Vďaka svojim až 10 cm dlhým (pravdepodobne aj 15 cm v prípade väčších poddruhov[45][46][47][48]) a silným pazúrom sú medvede hnedé dobre vybavené aj na vykopávanie koreňov, cibúľ, hľúz a výhonkov.[3][7][8][9]

Na jar sú hlavnou potravou medveďa hnedého trávy, výhonky, mach, byliny, ale príležitostne aj zdochliny, ktorých zápach je schopný zachytiť na vzdialenosť viac ako tri kilometre, a od ktorých odháňa potravinových konkurentov, napr. vlky, pumy či menšie medvede. V lete a začiatkom jesene sú dôležité rôzne plody vrátane bobúľ, ktorých denne zje aj 200 000. Na jeseň sa hlavnou potravou niektorých vnútrozemských populácií medveďov stávajú korene a cibule. Bežne konzumujú aj živočíšnu potravu v podobe hmyzu, lariev a húseníc alebo aj med divých lesných včiel. Tam, kde je veľa motýľov (napríklad rodu Euxoa), ich môže jeden medveď zjesť až 40 000 za deň. Na vrchole jesenného hodovania môže medveď skonzumovať celkovo až 40 kg potravy denne a denný prírastok hmotnosti činiť 1,5 – 3 kg. Zimu, keď je potravy nedostatok, prečkáva tým, že sa až na šesť mesiacov skryje do brlohu a hibernuje, avšak v európskych podmienkach, vďaka miernejšej klíme, je obdobie hibernácie zvyčajne kratšie a medvede sú tak aktívnejšie po väčšinu roka, no niekedy aj v zimných mesiacoch. Počas zimného spánku stratia 25 až 45 % svojej hmotnosti.[3][7][8][9][49]

 
Medvěd grizly pri love lososov

Môžu sa živiť aj vtákmi a ich vajcami, ako aj hlodavcami a inými menšími stavovcami vrátane svišťov, zemných veveričiek, myší, potkanov, lumíkov a hrabošov. Medvede hnedé žijúce v blízkosti pobrežných oblastí sa prehrabávajú v piesku a hľadajú kraby alebo mušle. Na Kamčatke a Aljaške sa medvede hnedé živia často tiěž lososmi. Táto potrava a jej hojnosť môže byť príčinou výslednej robustnosti miestnych medveďov (poddruhy grizly a kamčatský). Napriek ich samotárskemu životu sa pri tejto potravnej ponuke zhromažďujú v pomerne veľkom počte. Najväčšie a najsilnejšie samce si nárokujú najlepšie lovné miesta.[3][7][8][9]

Okrem lovu rýb a iných, zriedka odchytených, malých stavovcov nie je väčšina medveďov hnedých obzvlášť aktívnymi predátormi. Hoci sa niekedy pokúsi o výpad i na väčšiu korisť, mnohé pokusy o predačné útoky sa začínajú tým, že medveď korisť nešikovne prenasleduje, a končia sa tým, že mu pomerne ľahko unikne. Niekedy sú však medvede celkom sebavedomými predátormi, ktorí sa odvážia prenasledovať aj veľké cicavce – rôzne druhy kopytníkov, ako sú divé prasatá, ovce, jelenia, daniele, srny, pižmoni, bizóny, losy a soby.[3][7][8][9] Pri love prirazí svoju korisť k zemi, zahryzne sa jej do krku a zabije stlačením hrdla, pričom jej môže mávnutím čeľustí zlomiť krk, alebo ju roztrhá a zje aj zaživa.[3][50] Zvyčajne sa však zameriavajú na mladé alebo choré jedince, ktorí nedokážu držať krok so stádom. Kanibalizmus je tiež možný, ale zriedkavý.[3][7][8][9]

Medvede žijúce v blízkosti ľudí môžu napadnúť domáce alebo hospodárske zvieratá, ktoré, ak sú v oplotenom výbehu, zvládne celkom ľahko chytiť a usmrtiť. Nepohrdnú ani odpadkami, čo nakoniec vedie k tomu, že stratia prirodzený strach z človeka.[3][7][8][9]

Rozmnožovanie a dožitie upraviť

Obdobie párenia prebieha v lete, od polovice mája do júla, alebo ešte neskôr, čím severnejšie medvede žijú. Samice prichádzajú do ruje spravidla každé tri až štyri roky. Medvede hnedé sú sériovo monogamné a s tým istým partnerom zostávajú len niekoľko dní až týždňov. Mimo tohto úzkeho časového rámca prejavujú len malý záujem o opačné pohlavie. Samice pohlavne dospievajú vo veku od štyroch do šiestich rokov, zatiaľ čo samce zvyčajne dospievajú o rok neskôr, keď sú dostatočne veľké a silné, aby mohli úspešne súťažiť s inými samcami o právo na párenie. Samce sa snažia páriť s čo najväčším počtom samíc a podobne záletné sú aj samice. Dokazuje to séria genetických testov, ktoré ukazujú, že súrodenci nemajú spoločného otca v až 29% vrhov. Kopulácia môže trvať až hodinu, hoci priemerný čas je asi 25 až 35 minút.[3][7][8][9][51][35]

 
Párenie

Samce sa na výchove mláďat nepodieľajú, takže výchova je úplne v kompetencii samíc. U samice dochádza k oneskorenej implantácii, pri ktorej sa oplodnené vajíčko po relatívne dlhom čase začne vyvíjať na embryo. Táto tzv. skrytá brezivosť je príčinou rozdielnej dĺžky obdobia gravidity, ktorá môže trvať od šiestich do deviatich mesiacov. Ak je však samica v zlom stave, oplodnené vajíčka alebo vyvíjajúce sa embryá hynú.[3][7][8][9]

 
Matka s medvieďaťom

Samice zvyčajne rodia v zimných mesiacoch, keď hibernujú (november až marec). Staršie a väčšie samice majú tendenciu rodiť väčšie vrhy. Boli zaznamenané prípady až šiestich mláďat, hoci priemerná veľkosť vrhu je jedno až tri mláďatá, pričom viac ako štyri mláďatá sa považujú za raritu. Veľkosť vrhu závisí aj od takých faktorov, ako je geografická poloha a ponuka potravy. Mláďatá sú po narodení slepé, bezzubé a holé, a môžu vážiť od 340 do 680 g, čo závisí od veku a stavu matky. Približne štyri mesiace (v závislosti od klimatických podmienok) sa živí vysoko výživným, na kalórie bohatým materským mliekom (cca 33 % tuku). Na jar alebo začiatkom leta priberajú na váhe a sprevádzajú matku na dlhých cestách.[3][7][8][9][52] Prvého roku života sa nedožije 25 až 40 % mláďat (podľa poddruhov, podmienok a potenciálnych hrozieb).[3]

Mláďatá sú plne závislé na svojej matke a počas tohto úzkeho puta sa pozorným pozorovaním a napodobňovaním jej správania učia techniku prežitia, napríklad aká potrava má najvyššiu výživnú hodnotu a kde ju získať. Zostávajú s ňou 2,5 až 4 roky a potom pôjdu svojou cestou. Hoci mladé medvede nemajú veľa nepriateľov (možno len vlky, pumy, orly bielohlavé a veľmi zriedkavo leopardy snežné) musia sa mať na pozore pred inými dospelými samcami. Tie niekedy zabíjajú mláďatá, zvyčajne v snahe priviesť samicu do ruje, do ktorej môže vstúpiť už dva alebo štyri dni po ich smrti. Ak sa statný samec postaví do cesty samici s mláďatami, medvieďatá zvyčajne utečú na strom, kým ich matka bráni. Napriek tomu, že dospelý samec je často dvakrát ťažší ako ona, dokáže svoje potomstvo ochrániť. No niekedy za ne položí aj život. Niektoré matky sa snažia zabrániť zabíjaniu mláďat tým, že sa zámerne pohybujú v blízkosti ľudí alebo ľudskej infraštruktúry, kde sa samce toľko neodvážia ísť. A keď sa skončí kritické obdobie pre mláďatá, ľuďom sa opäť vyhýbajú. Medveď hnedý sa môže dožiť 25 až 30, výnimočne a predovšetkým v zajatí i 50 rokov.[3][7][8][9][35][53][54]

Útoky na človeka a prevencia upraviť

Medvede hnedé na človeka útočí len zriedkavo.[55] Ak ho zbadajú alebo zacíti z bezpečnej vzdialenosti, zvyčajne sa mu snaží vyhnúť. Niekedy sú však nepredvídateľné a dosť zvedavé, a prípadne môžu aj zaútočiť, ak ich prítomnosť človeka prekvapí a cítia sa ohrozené.[56] Riziko je vyššie ak ide o samice s mláďatami či samce počas obdobia párenia, je medveď postrelený alebo inak poranený, alebo je medveď pri koristi či u brlohu.[57][58][59][60] Na Slovensku býva ročne vážnejšie zranených po útoku medveďom do 10 ľudí.[57]

Príčinou agresívneho správania medveďov môže byť do určitej miery ich životný štýl. Napríklad samica, ktorá sa stará o svoje mláďatá, často čelí hrozbe zo strany dospelých statných samcov túžiacich po párení a jej zvýšená agresivita jej pomáha chrániť bezbranné mláďatá. A práve medvedie matky brániace svoje mláďatá patria medzi najnebezpečnejšie – v Severnej Amerike sú zodpovedné až za 70 % všetkých smrteľných stretnutí s medveďmi.[61][62] Nebezpečné môžu byť aj medvede, ktoré si zvykli na ľahko dostupnú potravu, ktorú im neúmyselne poskytol človek, ako napríklad odpadky. Dlhodobý kontakt s ľuďmi vedie k tomu, že stratia plachosť a v niektorých prípadoch si začnú spájať človeka s potravou.[3][7]

 
Keď sa medveď postaví na zadné nohy, zvyčajne len mapuje terén

Väčšiemu nebezpečenstvu môžu byť vystavení jednotlivci alebo malé skupiny maximálne dvoch osôb. Na väčšiu skupinu ľudí sa medveď zvyčajne neodváži zaútočiť. Je však známy prípad, keď medveď grizly zaútočil na skupinu šiestich a viac ľudí, ale predpokladá sa, že medveď v momente prekvapenia nemusel rozpoznať veľkosť skupiny.[63][64] Útoky medveďa hnedého majú často za následok vážne zranenia a v niektorých prípadoch aj smrť. Vzhľadom na obrovskú fyzickú silu niektorých poddruhov (grizly, kamčatský či kodiak) môže byť aj jediné uhryznutie alebo úder labou ničivý, podobne ako u tigrov.[65][66][67] K väčšine incidentov dochádza v letných mesiacoch, teda v čase, keď sa vo voľnej prírode zdržiava väčšie množstvo rekreantov, turistov alebo lovcov. Konfrontáciám sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhnú ľudia, ktorí upozornia medvede na svoju prítomnosť hlasným rozprávaním alebo iným primeraným hlukom.[64] Ak však ku konfrontácii predsa len dôjde, je štatisticky pravdepodobnejšie, že osoba, ktorá sa snaží pred medveďom utiecť, vyprovokuje medveďa k útoku oveľa viac ako osoba, ktorá zachová chladnú hlavu a zostane pokojne na mieste.[64] Okrem toho je medveď v prípade potreby schopný vyvinúť rýchlosť takmer 60 km/h, takže dokáže bežať oveľa rýchlejšie ako človek.[3][40][41][68] Ak sa medveď pred človekom postaví na zadné, nemusí to nevyhnutne znamenať, že chce zaútočiť. Vo väčšine prípadov sa len snažia uistiť, respektíve čuchom a zrakom skontrolovať, ak hrozí nejaké nebezpečenstvo.[7][68] Pri náhlom stretnutí zblízka sa vyhnite očnému kontaktu (pre zviera je to znak agresie). K útoku nemusí dôjsť ani vtedy, ak medveď na človeka vyštartuje. Môže ísť len o skúšobný, predstieraný útok, a ak sa človeku podarí zachovať pokoj alebo na šelmu v správnej chvíli zakričí (pokojne, avšak dôrazne, ale nesmie to byť panický výkrik), medveď pravdepodobne spomalí, rozmyslí si to a nakoniec utečie.[69] Ak však napokon dôjde k fyzickému kontaktu, človek by si mal ľahnúť na brucho, nohy položiť voľne od seba a rukami si chrániť krk a hlavu, čo znamená hrať mŕtveho. Pred nebezpečnými údermi môže človeka zachrániť aj batoh na chrbte. Dôležité je zachovať čo najväčší pokoj. Ak medveď pochopí, že ho nič neohrozuje, pravdepodobne po určitom čase odíde.[68][70] V prípade, keď sa medveď odváži vstúpiť do stanu alebo budovy a tam napadnúť človeka, stratil už zrejme akýkoľvek rešpekt a môže byť veľmi nebezpečný. V takejto situácii sa odporúča agresívna obrana ako v boji o holý život.[70] Účinný môže byť tiež špeciálny sprej proti medveďom, ktorý potláča jeho agresivitu.[71] Štúdia amerických a kanadských vedcov zistila, že sprej proti medveďom je pri zastavovaní agresívneho správania dokonca oveľa účinnejší ako strelná zbraň, a to v 92 % skúmaných prípadov v porovnaní so 67 % prípadov so zbraňou.[72]

Globálne štatistiky od roku 2000 do roku 2015 upraviť

Ukončenie legálneho a rozsiahleho prenasledovania, prísne ochranné opatrenia a reintrodukcia umožnili obnovu a rozšírenie populácie medveďa hnedého v mnohých oblastiach. K roku 2019 počet medveďov hnedých na celom svete presahuje 200 000, z ktorých väčšina žije v Rusku a Severnej Amerike. V Rumunsku žije najväčšia európska populácia.[49]

V rokoch 2000 až 2015 bolo zdokumentovaných a podrobne zanalyzovaných celkovo 664 incidentov v Severnej Amerike (183 prípadov), Európe (291 prípadov) a na východe Zeme (190 prípadov). V rámci Európy sa najviac útokov odohralo v Rumunsku – 131 (45 %), na Slovensku – 54, vo Švédsku – 28 a vo Fínsku – 17. V Severnej Amerike sa najviac útokov odohralo na Aljaške – 51, v Britskej Kolumbii – 42, vo Wyomingu – 29, v Montane – 25 a Alberte – 18. Na východe Zeme bolo podrobne zdokumentovaných a analyzovaných 111 útokov v Rusku, 54 v Turecku a 25 v Iráne.[49]

Z údajov vyplýva, že v posledných desaťročiach došlo k celosvetovému nárastu počtu útokov, čo je pravdepodobne spôsobené viacerými faktormi, ale najmä nárastom počtu medveďov a ľudí, čo vedie k väčšiemu prekrývaniu biotopov (t. j. strate životného prostredia medveďov) a k nárastu rekreačných aktivít. K väčšine incidentov došlo v lete (48 %), počas dňa (73 %) a najmä pri stretnutiach se samicami s mláďatami (47 %). Napadnuté boli prakticky len dospelé osoby (99 %) a najmä muži (88 %). V 63 % prípadov bola osoba v čase útoku sama. Smrťou človeka sa skončilo 14,3 % incidentov, najmenej v Európe (6,6 %) a najviac vo východných štátoch (32 %).[49]

Najtragickejšie prípady upraviť

 
Socha medveďa v porovnaní s prilbou (vpravo dole)

Útoky medveďa hnedého na ostrove Hokkaido v roku 1915 upraviť

V Japonsku sa medveď hnedý neslávne preslávil tým, že v decembri 1915 v meste Tomamae na ostrove Hokkaido uskutočnil najhoršiu sériu útokov nielen v japonskej histórii, keď v priebehu jedného týždňa, čo sa prebudil zo zimného spánku a očividne veľmi hladný, zabil najmenej sedem ľudí a zranil ďalších troch (zväčša ženy a deti), kým ho nakoniec vypátrali a zastrelili. Meral 2,7 m a vážil 340 kg. Japonský ostrov Hokkaido je domovom mohutného poddruhu medveďa hnedého, medveďa japonského (Ursus arctos lasiotus), ktorý môže dorásť do rovnakej veľkosti ako kodiak, medveď kamčatský alebo medveď grizly.[73][74]

Noc grizlyov v lete 1967 upraviť

Počas jednej tragickej noci v lete 1967 grizly zabili dve mladé ženy pri dvoch samostatných útokoch v národnom parku Glacier v Montane. Dve 19-ročné ženy, zamestnankyne dvoch chát v parku, sa 12. augusta vybrali s priateľmi na nočnú túru. Netušili však, že v blízkosti chát a kempov sa nachádzajú grizly, ktoré prilákala ochota turistov hodiť im niečo na zjedenie, alebo jedlo, ktoré tam nechali neopatrní táborníci. V 60. rokoch minulého storočia neboli v amerických národných parkoch odpadkové koše chránené proti medveďom a existovalo len málo iných bezpečnostných opatrení, ktoré by upozorňovali návštevníkov na prítomnosť týchto šeliem. Dve obete, Julie Helgesonová a Michele Koonsová, spali pod šírym nebom a netušili, že na ich táborisko čoskoro zaútočia hladné a agresívne grizly.[73][75]

 
Medveď grizly

Helgesonovú a jej priateľa zobudil v skorých ranných hodinách veľký grizly, ktorý oňuchával ich spacie vaky. Snažili sa hrať mŕtvych, ale medveď do nich zaťal zuby a pazúry, a nakoniec uchopil Helgesonovú a odvliekol ju preč. Ak je medveď hladný a zvyknutý na ľudí, v takom prípade ho nehybnosť človeka nezastaví. Pátracia skupina ju našla o niekoľko hodín neskôr s ťažkými zraneniami. Zomrela skôr, ako záchranársky vrtuľník dorazil do nemocnice. Jej priateľ prežil.[73][75]

Tábor Koonsovej napadol grizly v okamihu, keď si s priateľmi varila večeru. V domnení, že zviera sa už nasýtilo a nebude ich viac ohrozovať, sa presunuli na pláž, kde strávili noc. Medveď sa však v skorých ranných hodinách vrátil. Zatiaľ čo ostatným sa podarilo zobudiť včas a vyškriabať sa na neďaleké stromy, Koonsovú stihol uchopiť, načo ju brutálne napadol a zaživa jej odhryzol ruku. Svojim zraneniam podľahla na mieste skôr, ako prišla pomoc.[73][75]

Hrozné útoky, ktoré opísal Jack Olsen vo svojej knihe Night of the Grizzlies („Noc grizlyov) z roku 1969, viedli k rozsiahlym zmenám v prístupe k medveďom v národných parkoch USA. Táboriská a stezky, na ktorých bola zaznamenaná aktivita medveďov, boli uzavreté, a v súčasnosti je prísne zakázané kŕmiť miestne zvieratá alebo ponechávať akékoľvek odpadky.[73][75]

Timothy Treadwell, 2003 upraviť

Ekológ a nadšený ochranca zvierat Timothy Treadwell (Timothy William Dexter) sa preslávil ako „priateľ“ medveďov grizly v aljašskom národnom parku Katmai, kde zdokumentoval svoj prekvapivo blízky vzťah s týmito majestátnymi a obávanými zvieratami. Trinásť rokov trávil Treadwell každú jar a leto v tamojšej divočine a natáčal sa pri hravých až riskantných interakciách s divokými grizlymi. Niektorí odborníci ho často kritizovali za jeho antropomorfné zaobchádzanie s divokými zvieratami, no Treadwell ich názory alebo odporúčania napriek tomu úplne ignoroval. Jeho láska alebo skôr posadnutosť medveďmi ho však priviedla k desivému koncu. Dňa 5. októbra 2003 Treadwella a jeho priateľku Amie Huguenardovú, ktorá ho v posledných rokoch sprevádzala, v ich tábore roztrhal a takmer zjedol starší a vyhladovaný medveď grizly, ktorého pravdepodobne pozorovali a natočili na video len niekoľko dní predtým. Hrôzostrašný útok bol zachytený na kameru, ale keďže bola nasadená krytka objektívu, zachoval sa len zvuk. Režisér Werner Herzog, ktorý v roku 2005 na Treadwellovu pamiatku natočil dokumentárny film Grizzly Man, je jedným z mála ľudí, ktorí znepokojujúce zvuky počuli. Keď sa tak stalo, Herzog navrhol, aby sa nahrávka zničila.[73][76]

Poddruhy upraviť

 
Utekajúci medveď hnedý. Skandinavisk Dyrepark, Dánsko.

Rozoznávame viacero poddruhov alebo rás medveďa hnedého. Stále však prebiehajú diskusie o ich systematickom postavení, keďže skôr ako o poddruhy môže ísť o veľkostné odchýlky, spôsobené inou potravou.

Medveď hnedý (Ursus arctos):[77][78][79][80][81]

Ochrana upraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5 000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[82]

Medveď hnedý je druh európskeho významu,[82] ktorý sa vyskytuje v 66 územiach európskeho významu,[83] kde z celkové odhadovaného počtu žije 500 – 800 jedincov.[15]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II)[84] a smernici o biotopoch (Príloha II a IV).

Medveďa hnedého ohrozujú tri významné faktory, nadmerný výrub v zmiešaných a ihličnatých lesoch, vyrušovanie a nediferencovaný regulačný lov.[14] K zmene jeho prirodzeného správania vedie prikrmovanie a to aj prikrmovanie kopytníkov.[85]

Referencie upraviť

  1. a b c IUCN Red list 2021.1. Prístup 27. júna 2021.
  2. a b c KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Medveď hnedý - Ursus arctos, s. 485 - 491.
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab Kolektiv autorů. Medvědi. Praha: International Masters Publisher AB, 2008. 194 s. ISBN 978-80-87208-53-3. Kapitola Medvěd hnědý brtník (str. 104–119), Medvěd grizzly (str. 120–135), Medvěd kodiak (str. 136–152). (po česky)
  4. HISSA, Raimo; SIEKKINEN, Juha; HOHTOLA, Esa. Seasonal patterns in the physiology of the European brown bear (Ursus arctos arctos) in Finland. Comparative Biochemistry and Physiology Part A: Physiology, 1994-11, roč. 109, čís. 3, s. 781–791. Dostupné online [cit. 2023-06-23]. DOI10.1016/0300-9629(94)90222-4. (po anglicky)
  5. MCLELLAN, B.N.. Implications of a high-energy and low-protein diet on the body composition, fitness, and competitive abilities of black ( Ursus americanus ) and grizzly ( Ursus arctos ) bears. Canadian Journal of Zoology, 2011-06, roč. 89, čís. 6, s. 546–558. Dostupné online [cit. 2023-06-23]. ISSN 0008-4301. DOI10.1139/z11-026. (po anglicky)
  6. a b c d JIRIK, Kate. LibGuides: Brown Bear (Ursus arctos) Fact Sheet: Physical Characteristics [online]. San Diego Zoo Wildlife Alliance, [cit. 2023-06-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w REICHHOLF, Josef, et al. Průvodce přírodou, Savci. Praha: Ikar, 1996. Kapitola Medvěd hnědý (Ursus arctos), s. 138–140. (po česky)
  8. a b c d e f g h i j k l m BOUCHNER, Miroslav. Kapesní atlas savců. Praha: Státní zemědělské nakladatelství (SZN), 1982. 196 s. Kapitola Medvěd brtník (Ursus arctos), s. 130–131. (po česky)
  9. a b c d e f g h i j k l m n o DEWEY, Tanya; BALLENGER, Liz. Ursus arctos (brown bear) [online]. Animal Diversity Web (University of Michigan), [cit. 2023-06-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. KOŘÍNEK, Milan; PRUDKÝ, Libor. Profil taxonu: medvěd syrský (Ursus arctos syriacus) [online]. BioLib: Biological library, [cit. 2023-06-23]. Dostupné online. (po česky)
  11. a b MCLELLAN, B.N.; PROCTOR, M.F.; HUBER, D.. Brown Bear [online]. The IUCN Red List of Threatened Species, 2017, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. CHAPRON, Guillaume; KACZENSKY, Petra; LINNELL, John D. C.. Recovery of large carnivores in Europe’s modern human-dominated landscapes. Science, 2014-12-19, roč. 346, čís. 6216, s. 1517–1519. Dostupné online [cit. 2023-06-27]. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.1257553. (po anglicky)
  13. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  14. a b KRIŠTOFÍK, Ján. Atlas druhov európskeho významu pre územia NATURA 2000 na Slovensku. 1. slov. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 520 s. ISBN 978-80-556-0220-2. Kapitola Cicavce, Ursus arctos, s. 510 - 511. (SK, EN)
  15. a b c Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (En)
  16. https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  17. Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (En)
  18. a b c Štátna ochrana prírody SR zverejnila štúdiu početnosti medveďov [online]. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (MŽP SR), 2023-07-18, [cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
  19. a b c Monitoring veľkých šeliem [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOPSR), 2022-08-22, [cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
  20. Počet medvědů na Slovensku se nejspíš výrazně nezměnil. Dokazuje to genetický výzkum [online]. Šelmy.cz (Přírodovědecká fakulta UK), 2022-08-22, [cit. 2023-07-18]. Dostupné online. (po česky)
  21. a b MAREK, Lukáš. Útoků na lidi bude přibývat. Medvědi nemají kam jít, říká slovenský zoolog [online]. Seznam Zprávy (Seznam.cz), 2021-07-07, [cit. 2023-07-19]. Dostupné online. (po česky)
  22. VARGOVÁ, Jana. Medveď sem, medveď tam. Koľko ich na Slovensku naozaj je? Môže ich byť tisíc aj osemkrát viac [online]. Pravda.sk, 2022-08-27, [cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
  23. KLÉZL, Tomáš; NOVÁK, Štefan. Medvědí krize na Slovensku: Nedá se tu pohybovat, musíme je střílet, řekl ministr [online]. Aktuálně.cz (Economia, a.s.), 2024-03-18, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online. (po česky)
  24. KLINKA, D R; REIMCHEN, T E. Nocturnal and diurnal foraging behaviour of brown bears ( Ursus arctos ) on a salmon stream in coastal British Columbia. Canadian Journal of Zoology, 2002-08-01, roč. 80, čís. 8, s. 1317–1322. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. ISSN 0008-4301. DOI10.1139/z02-123. (po anglicky)
  25. KACZENSKY, P.; HUBER, D.; KNAUER, F.. Activity patterns of brown bears ( Ursus arctos ) in Slovenia and Croatia. Journal of Zoology, 2006-08, roč. 269, čís. 4, s. 474–485. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. ISSN 0952-8369. DOI10.1111/j.1469-7998.2006.00114.x. (po anglicky)
  26. MOE, T.F.; KINDBERG, J.; JANSSON, I.. Importance of diel behaviour when studying habitat selection: examples from female Scandinavian brown bears (Ursus arctos). Canadian Journal of Zoology, 2007-04, roč. 85, čís. 4, s. 518–525. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. ISSN 0008-4301. DOI10.1139/Z07-034. (po anglicky)
  27. KINGSLEY, M. C. S.; NAGY, J. A.; RUSSELL, R. H.. Patterns of Weight Gain and Loss for Grizzly Bears in Northern Canada. Bears: Their Biology and Management, 1983, roč. 5, s. 174. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. DOI10.2307/3872535. (po anglicky)
  28. FARLEY, Sean D.; ROBBINS, Charles T.. Lactation, hibernation, and mass dynamics of American black bears and grizzly bears. Canadian Journal of Zoology, 1995-12-01, roč. 73, čís. 12, s. 2216–2222. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. ISSN 0008-4301. DOI10.1139/z95-262. (po anglicky)
  29. EVANS, Alina L.; SAHLÉN, Veronica; STØEN, Ole-Gunnar. Capture, Anesthesia, and Disturbance of Free-Ranging Brown Bears (Ursus arctos) during Hibernation. PLoS ONE, 2012-07-16, roč. 7, čís. 7, s. e40520. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. ISSN 1932-6203. DOI10.1371/journal.pone.0040520. (po anglicky)
  30. EGBERT, Allan L.; STOKES, Allen W.; EGBERT, Allen L.. The Social Behaviour of Brown Bears on an Alaskan Salmon Stream. Bears: Their Biology and Management, 1976, roč. 3, s. 41. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. DOI10.2307/3872753. (po anglicky)
  31. SANDELL, Mikael. The Mating Tactics and Spacing Patterns of Solitary Carnivores. Boston, MA : Springer US, 1989. DOI: 10.1007/978-1-4613-0855-3_7. Dostupné online. ISBN 978-1-4612-8204-4. DOI:10.1007/978-1-4613-0855-3_7 S. 164–182. (po anglicky)
  32. GAU, Robert J.; MCLOUGHLIN, Philip D.; CASE, Ray. Movements of Subadult Male Grizzly Bears, Ursus arctos, in the Central Canadian Arctic. The Canadian Field-Naturalist, 2004-04-01, roč. 118, čís. 2, s. 239. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. ISSN 0008-3550. DOI10.22621/cfn.v118i2.920. (po anglicky)
  33. a b DAHLE, Bjørn; SWENSON, Jon E.. Seasonal range size in relation to reproductive strategies in brown bears Ursus arctos. The Journal of Animal Ecology, 2003-07, roč. 72, čís. 4, s. 660–667. PMID: 30893970. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. ISSN 1365-2656. DOI10.1046/j.1365-2656.2003.00737.x. (po anglicky)
  34. a b EGBERT, Allan L.. The Social Behavior of Brown Bears at McNeil River, Alaska. Utah State University, 1978. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. DOI10.26076/2055-8A45. (po anglicky)
  35. a b c BELLEMAIN, Eva; SWENSON, Jon E.; TABERLET, Pierre. Mating Strategies in Relation to Sexually Selected Infanticide in a Non-Social Carnivore: the Brown Bear.. Ethology, 2006-03, roč. 112, čís. 3, s. 238–246. Dostupné online [cit. 2023-06-20]. ISSN 0179-1613. DOI10.1111/j.1439-0310.2006.01152.x. (po anglicky)
  36. POP, Ioan Mihai; BERECZKY, Leonardo; CHIRIAC, Silviu. Movement ecology of brown bears (Ursus arctos) in the Romanian Eastern Carpathians. Nature Conservation, 2018-04-17, roč. 26, s. 15–31. Dostupné online [cit. 2023-06-22]. ISSN 1314-3301. DOI10.3897/natureconservation.26.22955. (po anglicky)
  37. a b TROYER, Willard A.. Into Brown Bear Country. China : University of Alaska Press, 2005. ISBN 978-1-889963-72-3. S. 69. (po anglicky)
  38. a b MENJIVAR, Angie. Yes, Brown Bears Can Climb Trees! 3 Facts to Know about These Agile Climbers [online]. A-Z Animals, 2023-03-24, [cit. 2023-06-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. RANDELL, Beverley. Brown Bears. New Zealand : Nelson Thornes, 1997. ISBN 978-1-86961-101-9. S. 14. (po anglicky)
  40. a b How Fast Can A Grizzly Bear Run? [online]. Yellowstone Bear World, [cit. 2023-06-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  41. a b CARPENTER, Tom. Bear Hunting. Minnesota : Abdo Publishing, 2015. ISBN 978-1-62969-897-7. S. 14. (po anglicky)
  42. Medvěd hnědý: Potrava [online]. velkeselmy.cz, Česky svaz ochránců přírody (ČSOP), [cit. 2023-06-27]. Dostupné online. (po česky)
  43. Medvěd hnědý: Potrava [online]. Šelmy.cz, Hnutí DUHA, [cit. 2023-06-27]. Dostupné online.
  44. PROCHÁZKA, Martin. Medvěd hnědý: Setkání s největší šelmou našich krajů [online]. 100+1 zahraniční zajímavost, Extra Publishing, s. r. o, 2023-02-24, [cit. 2023-06-27]. Dostupné online. (po česky)
  45. SCHULMAN, Mark. Beware of bear: Return of the brown bear to Switzerland [online]. World Wide Fund For Nature (WWF), 2005-11-24, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  46. Bear family [online]. Parks Canada Agency, Government of Canada, 2020-11-12, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. CLAYBOURNE, Anna. Deadly Animals. New York : Gareth Stevens Publishing LLLP, 2017. ISBN 978-1-4824-5014-9. S. 33. (po anglicky)
  48. BARNES, J. Lou. The Secret Lives of Brown Bears. Milwaukee : Gareth Stevens Publishing LLLP, 2007. ISBN 978-0-8368-7655-0. S. 9. (po anglicky)
  49. a b c d BOMBIERI, G.; NAVES, J.; PENTERIANI, V.. Brown bear attacks on humans: a worldwide perspective. Scientific Reports, 2019-06-12, roč. 9, čís. 1, s. 8573. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 2045-2322. DOI10.1038/s41598-019-44341-w. (po anglicky)
  50. KANIUT, Larry. Alaska Bear Tales. Alaska : Alaska Northwest Publishing Company, 1983. ISBN 978-0-88240-232-1. S. 11. (po anglicky)
  51. CRAIGHEAD, J. J.; HORNOCKER, M. G.; CRAIGHEAD Jr, F. C. (1969). Reproductive biology of young female grizzly bears. J. Reprod. Fertil. Suppl. 6: S. 447–475. (po anglicky)
  52. STEYAERT, Sam M. J. G.; ENDRESTØL, Anders; HACKLÄNDER, Klaus. The mating system of the brown bear Ursus arctos: Brown bear mating system. Mammal Review, 2012-01, roč. 42, čís. 1, s. 12–34. Dostupné online [cit. 2023-06-20]. DOI10.1111/j.1365-2907.2011.00184.x. (po anglicky)
  53. MÖRNER, Torsten; ERIKSSON, Hanna; BRÖJER, Caroline. Diseases and mortality in free-ranging brown bear (Ursus arctos), gray wolf (Canis lupus), and wolverine (Gulo gulo) in Sweden. Journal of Wildlife Diseases, 2005-04, roč. 41, čís. 2, s. 298–303. Dostupné online [cit. 2023-06-20]. ISSN 0090-3558. DOI10.7589/0090-3558-41.2.298. (po anglicky)
  54. STEYAERT, S. M. J. G.; LECLERC, M.; PELLETIER, F.. Human shields mediate sexual conflict in a top predator. Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences, 2016-06-29, roč. 283, čís. 1833, s. 20160906. Dostupné online [cit. 2023-06-30]. ISSN 0962-8452. DOI10.1098/rspb.2016.0906. (po anglicky)
  55. KISTCHINSKI, A. A.. Life History of the Brown Bear (Ursus arctos L.) in North-East Siberia. Bears: Their Biology and Management, 1972, roč. 2, s. 67. Dostupné online [cit. 2023-06-25]. DOI10.2307/3872570. (po anglicky)
  56. SMITH, Tom S.; HERRERO, Steven. A Century of Bear-Human Conflict in Alaska [online]. USGS, 2009-08-14, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online. Archivované 2009-08-14 z originálu. (po anglicky)
  57. a b Medvede na Slovensku: Otázky a odpovede [online]. Slovak Wildlife Society, [cit. 2023-06-27]. Dostupné online.
  58. JANSKÝ, Bohumír. Bajkal - perla Sibiře. [s.l.] : Panorama, 1989. ISBN 978-80-7038-072-7. S. 140. (po česky)
  59. Medvěd hnědý [online]. Kdelovit.cz, [cit. 2023-06-28]. Dostupné online. (po česky)
  60. PEACOCK, Doug. Grizzly Years: In Search of the American Wilderness. New York : Henry Holt and Company, 2011. ISBN 978-1-4299-3347-6. S. 127. (po anglicky)
  61. FISHER, W. A.. What If I Get Between a Black Bear Mother and Her Cubs? [online]. North American Bear Center, 2008-01-12, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  62. Why are grizzly bears more aggressive than our black bears? [online]. Collegian Inc., 2004-04-27, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online. Archivované 2005-03-09 z originálu. (po anglicky)
  63. MEDRED, Craig. Alaska bear attack: NOLS kids did a 'phenomenal job' [online]. Anchorage Daily News, 2011-07-27, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  64. a b c Medvede na Slovensku: Vyhnite sa problémom [online]. Slovak Wildlife Society, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online.
  65. CARDALL, Taylor Y.; ROSEN, Peter. Grizzly bear attack. The Journal of Emergency Medicine, 2003-04, roč. 24, čís. 3, s. 331–333. Dostupné online [cit. 2023-06-25]. DOI10.1016/S0736-4679(03)00004-0. (po anglicky)
  66. How Aggressive are Grizzly Bears? [online]. Yellowstone Bear World, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  67. How Strong Are Grizzly Bears? (Compared) [online]. Wildlife Informer, 2022-07-19, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  68. a b c Medvede na Slovensku: Mýtus a skutočnosť [online]. Slovak Wildlife Society, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online.
  69. BARTOŠOVÁ, Michaela. VIDEO: Drama na Aljašce. Medvěd se rozběhl proti skupině turistů, průvodce si rychle poradil [online]. FTV Prima spol. s r.o., 2023-06-29, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po česky)
  70. a b Medvede na Slovensku: Čo robiť pri stretnutí? [online]. Slovak Wildlife Society, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online.
  71. Medvede na Slovensku: Príhody [online]. Slovak Wildlife Society, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online.
  72. FISHER, W. A.. Spray More Effective Than Guns Against Bears: Study [online]. North American Bear Center, 2008-10-14, [cit. 2023-06-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  73. a b c d e f ROOS, Dave. 5 of History's Deadliest Bear Attacks [online]. A&E Television Networks, 2021-05-18 (aktualizácia: 2023-05-18), [cit. 2023-07-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  74. DICKMAN, Amy J.; HAZZAH, Leela. Money, Myths and Man-Eaters: Complexities of Human–Wildlife Conflict. Cham : Springer International Publishing, 2016. Dostupné online. ISBN 978-3-319-22245-5. DOI:10.1007/978-3-319-22246-2_16. S. 339–356. (po anglicky)
  75. a b c d KRUPKA, Jaroslav. Hrůzná noc medvědů grizzly: Smrtící útoky v Montaně navždy změnily národní park. Deník.cz, 2022-08-13. Dostupné online [cit. 2023-07-02]. (po česky)
  76. Grizzly Man (2005) [online]. Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2023-07-02]. Dostupné online. (po česky)
  77. Mammal Species of the World [online]. Bucknell Univesity, [cit. 2017-02-24]. Dostupné online.
  78. LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 62.
  79. Zviera. Bratislava : Ikar, 2002. 623 s. ISBN 80-551-0375-5. S. 192.
  80. BRYL, Marek; MATYÁŠTÍK, Tomáš. Carnivora - Šelmy - Carnivores [online]. savci.upol.cz, rev. 2001-08-22, [cit. 2017-02-24]. Dostupné online.
  81. HAARAMO, Mikko. Ursidae [online]. REV. 2016-03-16, [cit. 2017-02-24]. Dostupné online.
  82. a b Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  83. Lokality Natura 2000 druhu medveď hnedý [online]. sopsr.sk, [cit. 2021-06-27]. Dostupné online.
  84. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
  85. Supplementary ungulate feeding affects movement behavior of brown bears, Nuria Selva, Claire S.Teitelbaum, Agnieszka Sergiel,Tomasz Zwijacz-Kozica, Filip Zi ̨eba, Katarzyna Bojarska,Thomas Mueller [online]. sciencedirect.com, [cit. 2021-10-13]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o medveď
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medveď hnedý
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Medveď hnedý

Externé odkazy upraviť