Otvoriť hlavné menu
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Hmyz pozri Hmyz (rozlišovacia stránka).

Hmyz (zriedkavé názvy: ektognátny hmyz, ektognáty; mimo taxonómie aj: insekty; lat. Insecta, Ectognatha, Amyocerata[1]) je taxón (najčastejšie hodnotený ako trieda) šesťnôžiek (Hexapoda).

Hmyz
Common blue damselfly02.jpg
Austrolestes annulosus
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Insecta
Synonymá
ektognáty
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Obsah

TerminológiaUpraviť

Názov Ectognatha má okrem významu, v ktorom je použitý v tomto článku (teda Ectognatha = Archaeognatha + Zygentoma + Pterygota), ešte druhý, užší význam: Ectognatha = Archaeognatha + Zygentoma (t.j. Ectognatha sú len švehly v širšom zmysle, lat. Thysanura v širšom zmysle). Tento druhý význam slova Ectognatha je síce dnes zriedkavý, ale z formálneho taxonomického hľadiska je správnejší než prvý význam. [2][3] Pozri aj nižšie kapitolu Systematika.

Aj názov hmyz (Insecta) a insekty má viacero významov - pozri hmyz (rozlišovacia stránka).

PočetnosťUpraviť

Hmyz zahŕňa vyše milióna opísaných druhov – viac než zostatok živočíšnej ríše. Odhaduje sa, že ďalšie státisíce druhov ešte čakajú na svoje objavenie a opis.

EtymológiaUpraviť

Latinské meno hmyzu Insecta je množné číslo slova insectum, ktoré znamená vrezané/narezané (zviera). Vzniklo na základe rozdelenia tela hmyzu na hlavu (vznikla zo šiestich telových článkov), hruď (vznikla z troch telových článkov) a bruško (z 11 viditeľných článkov a na konci môže mať cerkusy alebo iné prívesky).

AnatómiaUpraviť

Pozri aj charakteristiku v článku šesťnôžky.

Hmyz je jedinou skupinou článkonožcov, ktorá môže mať vyvinuté aj krídla. Celé telo aj s končatinami je pokryté kutikulou s chitínom.

Telo je zložené z troch častí: hlava, hruď a bruško:

  • Na hlave hmyzu sa nachádza 1 alebo 2 páry očí, hryzadlá (mandibuly), 2 páry čeľustí (maxily) a 1 pár tykadiel: Hmyz má na hlave vždy 1 pár zložených očí, zložených z niekoľko málo až z niekoľko 10 000 ommatídií; okrem toho sú niekedy prítomné aj jednoduché oči (ocelli), sú však iba akcesorickým zrakovým orgánom. Mandibuly a maxily sú dikondylné – pripojené k ektoskeletu hlavy dvoma kĺbovými plôškami, a nikdy nie sú vtiahnuteľné dovnútra hlavy. Druhý pár maxíl až na niekoľko výnimočných prípadov vždy zrastá v labium (po slovensky spodný pysk, spodná pera). Oba páry maxíl majú prívesky – hmatadlá (palpi) so senzorickou funkciou. Ústne orgány sú primárne hryzavé, u mnohých skupín však prekonávajú ďalekosiahlu modifikáciu a vznikajú z nich ústne orgány cicavého (Lepidoptera), bodavocicavého (väčšina Paraneoptera) alebo lízavého typu (Brachycera). Tykadlá majú svaly len v bazálnom článku (scaphus), v druhom článku je pedicelový (Johnstonov) orgán. Tykadlá sa udržujú v potrebnej polohe len napätím intersegmentálnych blán a turgorom hemolymfy. [4]
  • Hruď sa skladá z 3 mohutne vyvinutých somitov (predohruď (protothorax), stredohruď (mesothorax) a zadohruď (metathorax)), ktoré môžu zrastať v takmer jednoliaty útvar. Na každom somite je 1 pár primárne kráčavých nôh (dokopy má celé telo teda 6 nôh), ktoré môžu by tiež rôzne modifikované (plávacie, uchopovacie, skákacie, hrabavé nohy a pod.). Noha je zložená z panvičky (coxa), predpanvičky (trochanter), stehna (femur), holene (tibia) a chodidla (tarsus) s pazúrikmi. S výnimkou Archaegnatha a Zygentoma sú na chrbtovej strane stredohrudi a zadohrudi dva páry primárne blanitých krídel, z ktorých 1. pár býva u mnohých skupín čiastočne až silno chitinizovaný a premenený na polokrovky alebo krovky. Krídla sú kutikulárne duplikatúry vystužené modifikovanými vzdušnicami – nie sú to končatiny. [4]
  • Bruško sa skladá najviac z 12 somitov, no u vývojovo vyšších skupín hmyzu je tendencia k znižovaniu počtu bruškových somitov na 9 – 10, no i na menej. Bruškové končatiny sú redukované a nikdy nemajú podobu nôh. Často však z nich vznikajú pomocné kopulačné prívesky samcov (tzv. paramery), umiestnené po bokoch penisu obyčajne v propygidiu. Samotná inseminácia sa však uskutočuje penisom, len veľmi zriedka je penis redukovaný (Odonata) a inseminácia prebieha modifikovanými končatinami, ktoré však nie sú na konci, ale na začiatku bruška. [4]

Tráviaca sústava: Tráviaca sústava sa skladá z ústnej dutiny, hltanu, pažeráka, žalúdka (žľaznatého alebo žuvacieho), čreva a análneho otvoru.

Dýchacia sústava: Hmyz dýcha vzdušnicami (tracheami). Vzdušnice sú sústavou rozvetvených rúrok spevnených chitínom, ktoré zasahujú do všetkých tkanív a rozvádzajú do nich vzdušný kyslík. Vďaka tomu svaly hmyzu nemusia pracovať na kyslíkový dlh.

Cievna sústava: Majú otvorenú cievnu sústavu s rúrkovitým srdcom, v ktorej prúdi hemolymfa (zmes krvi a lymfy). Ich krv je bezfarebná, pretože neobsahuje dýchacie farbivá (hemoglobín a hemocyanín) pretože krv nerozvádza kyslík ani oxid uhličitý.

Nervová sústava je rebríčková a tvorí ju: veľký mozgový uzol, nadhltanový uzol, podhltanový uzol a niekoľko malých uzlov v brušku.

Vylučovacia sústava: Vylučujú cez Malpigiho žľazy.

VýskytUpraviť

Hojnosť hmyzu je daná viacerými faktormi: ide o malé živočíchy, takže môžu obsadzovať mikrohabitaty, ktoré sú pre iné živočíchy nedostupné. Vo vhodných podmienkach sa veľmi rýchlo rozmnožujú – takto reagujú na vzrast ponuky potravy. Napríklad jeden pár chrobákov druhu Callosobruchus maculatus (zrniarka škvrnitá) je teoreticky schopný v priebehu 432 dní vyprodukovať toľko potomstva, že by zabralo všetok priestor na Zemi. Reálne sa to nedeje, pretože ponuka potravy je limitovaná a okrem toho existuje vnútrodruhová aj medzidruhová konkurencia.

Životné cyklyUpraviť

Hmyz začína svoj život ako vajíčko, z ktorého sa vyvíja buď priamo, alebo prostredníctvom larvy. Po vyliahnutí nasleduje niekoľko spôsobov dospievania a to prostredníctvom niekoľkých zvliekaní (hmyz s nedokonalou premenou), alebo kompletnou prestavbou celého tela (hmyz s dokonalou premenou). Dĺžka jednotlivých štádií medzi druhmi značne varíruje. Napríklad severoamerické cikády rodu Magicicada potrebujú 17 rokov, aby dosiahli dospelého štádia, zatiaľ čo muchy z čeľade vrtivkovité (Tephritidae) dospievajú za necelé dva týždne. Keď jedince dosiahnu pohlavnú zrelosť, pomocou sexuálnych pachov a zvukov nájdu partnera.

Význam hmyzuUpraviť

Hmyz delíme podľa významu pre človeka na 4 skupiny:

  1. Úžitkový hmyz - hmyz, ktorého produkty človek využíva (med, vosk, propolis, žihadlá, včelia materská kašička, hodváb, karmín = košenila, šelak).
  2. Užitočný hmyz - opeľovanie, rozširovanie rastlín, regulácia stavu škodcov, likvidácia uhynutých organizmov, ovplyvňovanie kvality pôdy, využitie hmyzu k bioindikácii znečistenia vôd.
  3. Škodlivý hmyz - parazity živočíchov a človeka, škodcovia rastlín a potravín, prenášače rôznych infekčných chorôb (malária, žltá zimnica, Japonská encefalitída, mor a pod.).
  4. Indiferentný hmyz - ostatný hmyz, ktorý nie je pre človeka ani užitočný, ani škodlivý. Patrí sem viac ako 99% druhov hmyzu.

SystematikaUpraviť

V súčasnosti sa používa obyčajne nasledovný systém (znak "/" oddeľuje synonymá)[5][6][7][8][9]:

trieda hmyz/ektognáty (Insecta/Ectognatha):

Poznámky:

  • Niektoré staršie systémy namiesto vyššie použitého delenia Ectognatha na Archaeognatha a Dicondylia (=Zygenatoma+Pterygota) používajú delenie na Thysanura [III] (=Archaeognatha+Zygentoma) a Pterygota, pričom takto definované Thysanura má v literatúre veľký počet latinských aj slovenských synoným: švehly [v širšom zmysle]/šupinušky(Thysanura [III]/Triplura ) = bezkrídlovce/(?)bezkrídlatce/bezkrídly hmyz/hmyz bezkrídly (Apterygota) [v najužšom zmysle] = ektognáty (Ectognatha) [v užšom zmysle] (ďalšie synonymá sú uvedené tu:[2])
  • Podrobnejšie o variantoch systematiky Ectognatha pozri aj v článku šesťnôžky.

ReferencieUpraviť

  1. NOMINA CIRCUMSCRIBENTIA INSECTORUM - Amyocerata [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2018-04-20]. Dostupné online.
  2. a b NOMINA CIRCUMSCRIBENTIA INSECTORUM - Ectognatha [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2018-04-24]. Dostupné online.
  3. GIBB, Timothy J.; OSETO, Christian. Arthropod Collection and Identification (Laboratory and Field Techniques). [s.l.] : Academic Press, 2010. 336 s. Dostupné online. ISBN 978-0-08-091925-6. S. 121.
  4. a b c PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
  5. KJER, K. M., SIMON, Ch. et al. Progress, pitfalls and parallel universes: a history of insect phylogenetics. In: Journal of the Royal Society Interface. August 2016, Volume 13, issue 121 (najmä Fig. 5) dostupné online
  6. TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava : Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2018-06-21]. S. 24. Dostupné online.
  7. Mikko's Phylogeny Archive [online]. helsinki.fi, [cit. 2018-04-24]. Dostupné online.
  8. NOMINA CIRCUMSCRIBENTIA INSECTORUM [online]. insecta.bio.spbu.ru, [cit. 2018-04-24]. Dostupné online.
  9. Zdroje slovenských názvov a poznámok pozri v článku šesťnôžky.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hmyz
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hmyz

Externé odkazyUpraviť