Mor (pestis)

Mor je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Yersinia pestis. Medzi symptómy patrí horúčka, slabosť a bolesť hlavy. Ochorenie sa prejaví jeden až sedem dní po kontakte. Existujú tri formy moru, z ktorých každá postihuje inú časť tela a spôsobuje súvisiace príznaky.

• pľúcny mor infikuje pľúca, spôsobuje dýchavičnosť, kašeľ a bolesť hrudníka;
• bubonický mor postihuje lymfatické uzliny a spôsobuje ich opuch;
• septický mor infikuje krv a môže spôsobiť sčernenie a odumretie tkanív.

Bubonické a septické formy sa vo všeobecnosti šíria uhryznutím blchami alebo manipuláciou s infikovaným zvieraťom, zatiaľ čo pľúcny mor sa vo všeobecnosti šíri medzi ľuďmi vzduchom prostredníctvom kvapôčkovej nákazy. Diagnostikuje sa zvyčajne nálezom baktérie v tekutine z lymfatických uzlín, krvi alebo hlienu.

Osoby s vysokým rizikom môžu byť očkované. Tí, ktorí boli v kontakte s pľúcnym morom, môžu byť liečení preventívnymi liekmi. Po infikovaní prebieha liečba antibiotikami a symptomatickou terapiou. Medzi bežne používané antibiotiká patrí kombinácia gentamicínu a fluorochinolónu. Riziko úmrtia pri liečbe je asi 10 %, zatiaľ čo bez nej je asi 70 %.

Celosvetovo je hlásených asi 600 prípadov ročne. V roku 2017 medzi krajiny s najväčším počtom prípadov patrila Konžská demokratická republika, Madagaskar a Peru. V Spojených štátoch sa infekcie občas vyskytujú vo vidieckych oblastiach, kde sa predpokladá, že baktérie cirkulujú medzi hlodavcami. Historicky sa mor vyskytoval vo veľkých epidémiách, pričom najznámejšia bola čierna smrť v 14. storočí, ktorá mala za následok viac ako 50 miliónov úmrtí.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mor (pestis)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Plague (disease) na anglickej Wikipédii.