Peru
Peru (špa. Perú, keču. Piruw, ajmar. Piruw), dlhý tvar Peruánska republika (špa. República del Perú), je štát na západnom pobreží Južnej Ameriky. Hraničí s Ekvádorom a Kolumbiou na severe, Brazíliou na východe, Bolíviou na juhovýchode a s Čile na juhu. Západné brehy obmýva Tichý oceán.
Peruánska republika | |||||
| |||||
Národné motto: Firme y feliz por la unión (Pevný a štastný pre úniu) | |||||
Štátna hymna: Somos libres, seámoslo siempre | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | República del Peru | ||||
• krátky | Peru | ||||
Hlavné mesto | Lima 12°2′ j.š. 77°1′ z.d. | ||||
Najväčšie mesto | Lima | ||||
Úradné jazyky | španielčina, kečuánčina, ajmarčina
| ||||
Štátne zriadenie prezident viceprezident predseda vlády |
prezidentská republika Dina Boluarte vacant Gustavo Adrianzén | ||||
Vznik | 28. júla 1821 vyhlásená nezávislosť od Španielska | ||||
Susedia | Ekvádor, Kolumbia, Brazília, Bolívia, Čile | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
1 285 216 km² (19.) 5 220 km² (0,41 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2023) • sčítanie (2017) • hustota (2023) |
33 788 589 (46.) 31 237 385 23/km² (?.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 228,944 mld. $ (41.) 14 252 $ (85.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2017) | 0,750 (89.) – vysoký | ||||
Mena | sol (S/.) PEN () | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-5) (UTC) | ||||
Medzinárodný kód | PER | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | PER | ||||
Internetová doména | .pe | ||||
Smerové telefónne číslo | +51 | ||||
Gramotnosť: 93 % |
Súradnice: 9°24′J 76°00′Z / 9,4°J 76°Z
Územie Peru osídľovali jedna z najstarších svetových kultúr Norte Chico a neskôr Inkská ríša, najväčší štát predkolumbovskej Ameriky. Toto územie podrobilo v 16. storočí Španielske impérium a založilo Vicekráľovstvo Peru, pod ktoré patrila väčšina jeho juhoamerických kolónií. Po získaní nezávislosti v roku 1821 prešlo Peru obdobiami politických nepokojov, finančných kríz ako aj fázami stability a hospodárskeho rastu.
Peru je republika so zastupiteľskou demokraciou rozdelená do 25 regiónov (regiones). Jej geografia sa mení od vyprahnutých planín pri tichooceánskom pobreží po vrchy Ánd a Amazonský tropický prales. Je to rozvojová krajina so stredným indexom ľudského rozvoja a asi 40 % úrovňou chudoby. Medzi hlavné hospodárske činnosti patrí poľnohospodárstvo, rybolov, banský priemysel a výroba tovarov ako napr. textil.
V Peru je žije približne 28 miliónov obyvateľov rôznych národností, vrátane pôvodných obyvateľov Peru, Európanov, Afričanov a Ázijcov. Hoci je španielčina hlavným jazykom, veľa Peruáncov hovorí kečuánčinou alebo inými domorodými jazykmi. Táto zmes kultúrnych tradícií má za dôsledok veľkú rozmanitosť v oblastiach umenia, literatúry, hudby a kuchyne.
Etymológia
upraviťSlovo Peru je odvodené od mena miestneho vládcu Birú, ktorý žil začiatkom 16. storočia blízko zátoky San Miguel v Paname.[1] Keď španielski prieskumníci navštívili jeho ovládané územia v roku 1522, nachádzali sa na najjužnejšej časti Európanom vtedy známeho Nového sveta.[2] Preto, keď Francisco Pizarro preskúmal južnejšie územia, tak boli označené ako Birú alebo Peru.[3] Španielska koruna udelila v roku 1529 tomuto menu legálny status s Capitulación de Toledo, ktorá označila Inkskú ríšu ako provinciu Peru.[4] Pod španielskou vládou dostala meno vicekráľovstvo Peru, ktoré sa po peruánskej vojne o nezávislosť stalo Peruánskou republikou.
Dejiny
upraviťNajstaršie dôkazy ľudskej činnosti na tomto území sa datujú približne do roku 11 000 pred Kr.[5] Najstaršia známa peruánska kultúra, Norte Chico, prekvitala v rokoch 3000 až 1800 pred Kr. pozdĺž tichého oceánu.[6] Ako ďalšie sa rozvíjali Čavínska, Parakaská, Močická, Nasca, Vari, a Čimú archeologické kultúry. V 15. storočí sa Inkovia zoskupili do silného štátu a počas storočia sformovali najväčšiu ríšu v predkolumbovskej Amerike.[7] Andské kultúry boli poľnohospodárske a využívali zavlažovanie a terasovanie; dôležitým bol rybolov a hospodárenie s ťavovitými. Keďže tieto kultúry nemali pojem o trhu alebo peniazoch, ich spolupráca sa spoliehala na obojstrannosť a prerozdeľovanie.[8]
Administratívne členenie
upraviťÚzemie Peru je rozdelené na 24 departmentov (nazývaných aj regióny). Tieto departmenty sa ďalej delia na provincie, ktoré sa skladajú z okresov. Celkovo je krajina rozdelená na 195 provincií a 1 833 okresov.[9]
Provincia Lima nie je súčasťou iného administratívneho celku.
Geografia
upraviťSvojou rozlohou 1 285 220 km2 je Peru 20. najväčšou krajinou sveta (po Mongolsku). Rozlohou je porovnateľné s Čadom, a približne dvakrát také veľké ako štát USA Texas. Obyvateľstvo viac než 27 miliónov ľudí hovorí španielsky, kečuánsky, ajmarsky a inými domorodými jazykmi.
Východné Peru pozostáva prevažne z vlhkých tropických džunglí Amazonského dažďového pralesa, najväčšieho na svete. Na juhu pozdĺž hranice s Bolíviou leží jazero Titicaca — najvyššie položené splavné jazero na svete. Náhorná plošina Altiplano je suché údolie rozprestierajúce sa na úpätí Ánd v juhovýchodnom Peru. Pozdĺž hranice s Čile sa rozprestiera najsuchšia púšť na svete Atacama.
Pobrežie Pacifiku je domovom veľkého množstva druhov rýb. Púšť Sechura leží v severozápadnom Peru pozdĺž pobrežia.
Hlavnými riekami Peru sú Ucayali, Marañón, Amazon (ktorá je vytvorená sútokom Marañón a Ucayali), Putumayo, Pastaza, Napo, Jurua a Purus.
Zemepisné oblasti
upraviťKeď prišli Španieli, politické dôvody ich prinútili rozdeliť Peru na tri hlavné oblasti:
- pobrežnú, ohraničovanú Pacifikom
- vysočinu, ležiacu na Andskej náhornej plošine
- džungľu, ležiacu v Amazonskej panve
Tieto názvy sú v Peru stále zaužívané.
Ale Javier Pulgar Vidal zemepisec, ktorý študoval biológiu a zemepis Peru dlhší čas, navrhol vytvorenie ôsmich prírodných oblastí. V roku 1941 na treťom Valnom zhromaždení Pan-American Institute of Geography and History schválili jeho návrh. Týchto osem oblastí je:
Mestá
upraviťVýznamnejšie mestá:
Slováci, ktorí tu pôsobili
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 83.
- ↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 84.
- ↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 86.
- ↑ Raúl Porras Barrenechea, El nombre del Perú, p. 87.
- ↑ Tom Dillehay et al, "The first settlers", s. 20.
- ↑ Jonathan Haas et al, "Dating the Late Archaic occupation of the Norte Chico region in Peru", s. 1021.
- ↑ Terence D'Altroy, The Incas, s. 2–3.
- ↑ Enrique Mayer, The articulated peasant, s. 47–68.
- ↑ Sistema Nacional de Estadística [online]. [Cit. 2007-03-23]. Dostupné online. Archivované 2007-03-21 z originálu.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 245 – 246.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 243.
Iné projekty
upraviť