Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov). V závislosti od autora je najčastejšie spravidla hodnotený ako ríša či nadskupina (resp. v niektorých textoch môže ísť len o voľné, súhrnné označenie taxónov). Ak sa rastliny chápu ako ríša, označujú sa niekedy aj ako rastlinná ríša (ríša rastlín) (lat. regnum vegetabile).

rastliny
Diversity of plants image version 5.png
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Plantae
Haeckel, 1866
Synonymá
Vegetabilia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Definícia rastlín (čiže názor na to, čo do rastlín patrí) sa líši podľa autora; najmä tradičných definícií rastlín bolo pomerne veľa - podrobnosti pozri nižšie v kapitole Definícia. V moderných čisto fylogenetických systémoch sú rastliny (Plantae) spravidla definované:

DefiníciaUpraviť

Trochu zjednodušene možno povedať, že rastliny v závislosti od autora môžu byť definované ako:

Nasleduje prehľad rovnakých definícií ako sú uvedené vyššie, ale tentokrát primárne z hľadiska konkrétnych taxónov, ktoré sú do rastlín zahrnuté. Možné definície rastlín teda sú (definície sú zoradené od najužšej po najširšiu, ich poradie nie je celkom zhodné s poradím vyššie uvedených definícií):

V súčasných čisto fylogenetických systémoch sa používajú vyššie uvedené prvé tri definície (a), b) alebo c)) a z nich najčastejšie definície a) alebo c). V ostatnej a staršej literatúre sa však možno stretnúť s ľubovoľnou z vyššie uvedených definícií.

Poznámky::

(1) Zelené riasy sa v tejto kapitole chápu v širšom zmysle, čiže vrátane taxónu Charophyta.
(2) Hubové organizmy = vlastné huby + pseudohuby (Pseudofungi) + slizovky + lišajníky.
(3) Táto definícia rastlín sa používa v systémoch pracujúcich s taxónom protisty (Protista). Protisty spravidla zahŕňajú jednobunkové organizmy okrem väčšiny jednobunkových hubových organizmov. Vzhľadom na to, viacero skupín rias zahŕňa jedno- aj mnohobunkové druhy, jednotliví autori sa rozchádzajú v tom, ktoré konkrétne taxóny rias patria pod protisty a ktoré pod rastliny. Napríklad Whittacker 1969 do takto definovaných rastlín konkrétne zaraďoval: suchozemské rastliny + zelené riasy + červené riasy + hnedé riasy (hubové organizmy uňho tvoria samostatný taxón).
(4) Prokaryotmi sa tu myslia baktérie (v užšom zmysle ), sinice a archeóny (Archaea).

Zdroje tejto kapitoly: [2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20][21][22][23][24][25][26]

Základné deleniaUpraviť

Podľa vývinového stupňaUpraviť

rastliny:

alebo

rastliny:

alebo

rastliny:

Podrobnosti pozri dole v kapitole Systematika.

Podľa dĺžky životaUpraviť

  • jednoročné (v tom istom roku vyklíčia, zakvitnú, prinesú plody a semená a odumrú), napr. hrach
  • dvojročné (v prvom roku vytvoria korene a listové ružice, v druhom roku kvitnú a po dozretí plodov a semien odumrú), napr. mrkva
  • viacročné (niekoľko rokov majú len listové ružice a posledný rok kvitnú a celé odumrú, keď plody dozrejú), napr. agáva americká
  • trváce (každoročne kvitnú a majú plody, žijú mnoho rokov):

Najdlhovekejšou nie len rastlinou, ale vôbec živým organizmom je borovica ostitá (Pinus aristata) z Bielych vrchov v Kalifornii. Najstarší exemplár má 4600 rokov.

Podľa kultivovanosti a úžitkovostiUpraviť

Kultivovanosť:

Úžitkovosť:

Základná charakteristikaUpraviť

Charakteristika rastlín závisí od toho, ktorá konkrétna definícia rastlín sa použije.

Pre skoro všetky definície rastlín platí, že patria medzi eukaryoty. Z toho vyplýva, že ich bunky majú jadro obklopené jadrovou membránou a ďalšie znaky typické pre eukaryoty, napr. bunkové organely.

VýživaUpraviť

 
Nezelená parazitická rastlina hniezdovka hlístová

Rastliny (podľa väčšiny definícií rastlín) sú autotrofné. Autotrofný spôsob výživy znamená, že svoje organické látky budujú prostredníctvom fotosyntézy (=fotoautotrofia) alebo chemosyntézy (=chemoautotrofia; existuje len u baktérií) pomocou energie slnečného svetla alebo exotermnej premeny prijatej energie z oxidu uhličitého a vody (v menšej miere aj z rôznych minerálnych látok).

Ak sú rastliny fotoautotrofné, znamená to, že sa u nich sa vyskytuje organela chloroplast, v ktorej prebieha fotosyntéza. Možno poznamenať, že aj ak sú rastliny autotrofné, vo výžive sú samostatné len do určitej miery, pretože veľa z nich rastie v médiu (napríklad v pôde), na ktorého tvorbe sa podieľajú iné skupiny organizmov.

Heterotrofne (t.j. saprofyticky, paraziticky alebo symbioticky) sa živia huby a niektoré prokaryoty (pokiaľ, pravda, sú tieto taxóny vôbec zahrnuté do definície rastlín). Niektoré rastliny podľa užších definícií rastlín (čiže podľa definícií nezahŕňajúcich huby a prokaryoty) sa môžu tiež živiť heterotrofne (buď sa živia heterotrofne aj autotrofne alebo im orgány pre autotrofiu v priebehu vývoja takmer zanikli); konkrétne sa môžu živiť paraziticky (výživu získavajú z iných živých organizmov) alebo symbioticky (živia sa vzájomne), saprofytické typické (t.j. napr. cievnaté) rastliny neexistujú (staršie sa mylne uvádzalo, že existujú).

Charakteristika zelených rastlínUpraviť

Keďže zelené rastliny získavajú energiu fotosyntézou zo slnečného svetla, nepotrebujú byť (na rozdiel od živočíchov) pohyblivé. Ďalším dôsledkom je, že na rozdiel od zvierat majú tzv. otvorený tvar, čiže sa snažia vytvoriť postupne ako rastú čo najväčší povrch na zachytenie čo najväčšieho množstva slnečnej energie, kým živočíchy majú tzv. uzavretý tvar, čiže sa snažia vytvoriť priehlbiny svojho povrchu, aby vytvorili väčšie vnútorné priestory pre reakcie, a od určitého veku prestanú rásť. Otvorený tvar rastlín spôsobuje aj nutnosť ochrany buniek silnými bunkovými stenami a existencia veľmi odlišného oporného pletiva rastlín. Iným rozdielom voči živočíchom je menšia vyvinutosť špecifických orgánov na vnímanie vzruchov (zmyslových orgánov), pretože nie je potrebná koordinácia výkonov rôznych pletivových oblastí.

Bunky rastlín sú menej funkčne diferencované, pretože preprava látok neprebieha v humorálnej obehovej sústave a pretože rastliny sú upevnené na jednom stanovisku. Vo všeobecnosti majú rastliny oproti živočíchom vyššiu regeneračnú schopnosť poškodených častí tela. Podobne ako väčšina živočíchov a ostatné ríše živých organizmov rastliny nemajú stálu teplotu tela.

Rastlina sa skladá z vody (2 – 98 %, najmenej jej je v semenách a výtrusoch) a sušiny (najmä škrob, tuky, cukry, bielkoviny, celulóza).

Stavba bunkyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rastlinná bunka

Základná stavebná jednotka rastliny je bunka. Pri skoro všetkých definíciách rastlín (pozri vyššie) patria rastliny pod eukaryoty, čiže ich bunky sú vždy len eukaryotické bunky. Nasledujúci text sa zaoberá len eukaryotickými rastlinnými bunkami.

Tvar a rozmery bunky sú rôzne. Bunky bývajú spravidla mikroskopické, ale v extrémnych prípadoch môžu nadobúdať dĺžku rádovo v centimetroch (napr. jednobunková riasa Acetobularia meria až 5 cm, niektoré sklerenchymatické vlákna až 7,5 cm). Extrémom sú bunky lykových vlákien, ktoré dosahujú dĺžku až 30 cm.

Rastlinná bunka je na rozdiel od živočíšnej bunky (t.j. bunky mnohobunkových živočíchov) alebo bunky prvokov obklopená bunkovou stenou. Tá obsahuje celulózu a spevňuje bunku. Bunková stena chýba len u pohlavných buniek. Pod bunkovou stenou sa nachádza cytoplazmatická membrána, nazývaná u rastlín tiež plazmalema. Vnútro bunky vypĺňa cytoplazma (cytosol). Bunkové jadro obsahuje genetickú informáciu vo forme chromozómov. Dospelá rastlinná bunka obsahuje ešte aj jadierko, vakuoly, plastidy (chloroplasty, chromoplasty, leukoplasty) a mitochondrie. Chloroplasty a mitochondrie majú vlastnú DNA (uzavretú do kruhu podobne ako baktérie, z ktorých sa pravdepodobne vyvinuli) a rozmnožujú sa nezávisle od jadra.

Skupina buniek rovnakého pôvodu, funkcie a niekedy aj tvaru sa u rastlín nazýva pletivo. U živočíchov sa podobné skupiny buniek nazývajú tkanivá. Bunky pletiva sú pospájané tzv. plazmodezmami, ktoré umožňujú ich vzájomnú komunikáciu. Pletivá vytvárajú, podobne ako u živočíchov, orgány.

Stavba telaUpraviť

 
Dozrievajúce výtrusnice, časti rastliny, v ktorých sa tvoria výtrusy (spóry) – útvary na rozmnožovanie nekvitnúcich rastlín
 
Mladé šišky smreka pichľavého (Picea pungens) sú nepravé plody

Stavba rastlinného tela je rozličná a veľmi závisí od prostredia, ktoré rastlina obýva. Vodné rastliny napríklad nepotrebujú takú pevnú oporu tela ako suchozemské, na druhej strane však často majú adaptácie na znížené množstvo svetla, ktoré je pre vodné prostredie charakteristické. Suchozemské rastliny zase často obsahujú spevňovacie pletivá (kolenchým, sklerenchým), ktoré im dodávajú pevnosť a umožňujú rast do výšky. V suchozemskom prostredí sa vyvinuli aj druhy s najmohutnejšou a najpevnejšou stonkou – stromy.

Najcharakteristickejšími orgánmi u rastlín sú asimilačné orgány, ktoré majú zelenú farbu a v ktorých prebieha fotosyntéza. U suchozemských rastlín je to najčastejšie list, ktorý môže mať rôzny tvar a vnútornú stavbu. Rastliny z čeľade borovicovité majú napríklad listy pozmenené na ihlice. Niekedy list stráca pôvodnú asimilačnú funkciu (a s ňou aj zelenú farbu) a preberá iné funkcie, pričom asimiláciu musia zabezpečiť iné orgány. Príkladom sú kaktusy, ktorých listy sú pozmenené na tŕne a zabezpečujú obranu; rastlina namiesto listov používa na fotosyntézu svoju zdužinatenú stonku.

Niektoré jednoduchšie rastliny, najmä riasy, asimilujú celým povrchom tela. Machorasty už môžu mať na fotosyntetickú asimiláciu vyčlenené samostatné orgány – palístky (fyloidy), ktoré tvarom a funkciou pripomínajú listy vyšších rastlín. U cievnatých rastlín sa už vytvára list, ako samostatný asimilačný orgán, ale vo väčšine prípadov si asimilačnú schopnosť zachováva aj stonka.

Dôležitým orgánom, ktorý ale pozorujeme len u vyšších rastlín, je koreň. Jeho hlavnou úlohou je nasávať vodu spolu s rozpustenými živinami z pôdy. Koreň tiež upevňuje rastlinu v substráte (najčastejšie v pôde). Korene však môžu byť takisto pozmenené na vykonávanie mnohých iných funkcií (zásobné orgány, dýchacie orgány…). U machorastov úlohu plní úlohu koreňa tzv. paskorienok (rizoid). Riasy korene nemajú, ale môžu mať orgány, ktoré im slúžia na prichytenie o podklad.

Na pohlavné rozmnožovanie rastlín slúžia generatívne orgány. U semenných rastlín sú to kvety, z ktorých sa po oplodnení vyvíjajú plody. Stielkaté rastliny a výtrusné cievnaté rastliny nikdy nekvitnú, ale rozmnožujú sa výtrusmi. Veľká regeneračná schopnosť umožňuje široké rozšírenie nepohlavného rozmnožovania, napríklad úlomkami rôznych častí tela, ktoré sa dostanú do vhodného prostredia (kúsky stielky, listov, stonky, koreňov…) alebo tvorbou špecializovaných orgánov pre nepohlavné rozmnožovanie: hľúz, poplazov a iných.

Spolužitie s inými organizmamiUpraviť

Rastliny predstavujú vďaka svojej schopnosti vyrábať organické látky z anorganických najsamostatnejšiu ríšu živých organizmov. Aj ony sú však závislé od existencie množstva ďalších organizmov. Sú to najmä pôdne baktérie a prvoky, ktoré dotvárajú vhodné chemické zloženie pôdy, z ktorej rastliny čerpajú prevažnú časť živín. Vznik a obnova pôdy je závislá aj od dekompozítorov (rozkladačov), organizmov schopných produkovať organický humus. Niektoré druhy rastlín žijú v tzv. mykoríznej symbióze s hubami, či už s mikroskopickými, alebo s druhmi vytvárajúcimi makroskopické plodnice (známy hríb dubový napríklad žije v mykoríznej symbióze s dubom).

O kvalitu pôdy sa starajú aj mnohé pôdne živočíchy, napríklad dážďovky. Sú druhy rastlín, ktoré sú závislé od živočíchov aj potravinovo (mäsožravé rastliny), alebo potrebujú živočíšne druhy na prenos pohlavných buniek (opeľovače), či na rozširovanie svojich semien a plodov (zoochória).

Fyziologické procesyUpraviť

 
Rastlinné bunky pod mikroskopom s dobre viditeľnými chloroplastmi

FotosyntézaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fotosyntéza

Fotosyntéza rastlín je proces premeny vstupných látok, vody a oxidu uhličitého, na glukózu a molekulárny kyslík. Prebieha len za prítomnosti slnečného svetla vo fotosyntetických farbivách. Fotosyntetické farbivá sú špeciálnym spôsobom usporiadané v membránach, v tylakoidoch chloroplastov, a dodávajú elektróny so silno záporným potenciálom (-0,6 V) do fotochemických centrál spojených s multienzýmovými komplexmi. V týchto centrálach sa tvorí chemicky viazaná energia (ATP) a redukované pyridinukleotidy, pričom zároveň vznikajú protónové gradienty. Pri fotosyntéze sa vytvárajú organické látky, ktoré spotrebúvajú pri svojej výžive heterotrofné organizmy. Z chemického hľadiska sa fotosyntéza vyjadruje všeobecnou rovnicou:

12 H2O + 6 CO2 → C6H12O6 + 6 O2+ 6 H2O

DýchanieUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Respirácia

Ďalším dôležitým procesom je dýchanie (disimilácia, respirácia), čiže rozklad zložitých organických látok na jednoduchšie (obyčajne na oxid uhličitý a vodu), pričom ubúda rastline energia a hmotnosť. Dýchanie rastlín je spoločný proces s inými organizmami. Na rozdiel od živočíchov však rastlina nepotrebuje vykonávať dýchacie pohyby ani rozvádzať dýchacie plyny krvným obehom. Kyslík sa do rastlinného tela dostáva priamo pokožkou, prieduchmi a lenticelami. Energiu uvoľnenú pri dýchaní rastlina využíva na rôzne fyziologické a biochemické pochody, napríklad pri syntéze sacharidov, bielkovín, pri príjme a transporte živín, pri raste a pod. Dýchanie je vlastne systém oxidoredukčných reakcií, ktoré uvoľňujú energiu z predýchavaného substrátu. Nie všetka energia vytvorená dýchaním sa však využije – časť odchádza do priestoru ako teplo. Využiteľná časť sa viaže do prechodných produktov, ktoré slúžia ako substrát pre tvorbu protoplazmy.

Dýchanie a fotosyntéza prebiehajú vo svetle súčasne, v tme rastlina len dýcha. Pri mladších rastlinách prevažuje fotosyntéza, pri starších dýchanie. Dýchanie je intenzívnejšie pri mechanickom poškodení rastliny.

TranspiráciaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Transpirácia

Transpirácia je výdaj vody vo forme vodnej pary rastlinou do prostredia. Je to fyziologický proces prebiehajúci v každej živej suchozemskej rastline. Uskutočňuje sa v dôsledku poklesu vodného potenciálu medzi transpirujúcim povrchom a priľahlou vrstvou vzduchu. Intenzita transpirácie závisí od množstva vonkajších a vnútorných podmienok (vek rastliny, druh, obsah vody v bunkách a iné). Najintenzívnejšie transpirujú listy. Ak faktory okolitého prostredia (veľká vlhkosť vzduchu) neumožňujú, aby prebiehala transpirácia, rastlina prejde na výdaj vody v kvapalnom skupenstve: gutáciu. Transpirovaná voda sa v rastline nahrádza vodou prijatou koreňmi.

VýznamUpraviť

Rastliny (a riasy) majú nezastupiteľný význam v každom ekosystéme, pretože sú hlavnými producentami organickej hmoty. Takmer všetky živočíchy sú na ne odkázané a to nielen výživou, ale aj kvôli tvorbe kyslíka, ktorého fotosyntetizujúce rastliny za optimálnych podmienok vyrábajú väčšie množstvá, než sami predýchajú. Tento zvyšný kyslík môžu využívať na dýchanie nefotosyntetizujúce baktérie, prvoky, huby a živočíchy.

Okrem tvorby kyslíka je význam rastlín pre človeka veľmi široký a rôznorodý. Rôzne časti rastlinných tiel sa používajú napríklad ako potraviny (ovocie, zelenina, zemiaky, špenát…), ako suroviny na výrobu potravín (obilniny, cukrová repa…), krmoviny (kukurica, ďatelina, trávy…), suroviny pre textilný (ľan, konope…) a drevárenský (dreviny) priemysel, suroviny na výrobu liečiv, kozmetických prípravkov a na dekoračné účely.

SystematikaUpraviť

Rozsah taxónuUpraviť

Text tejto kapitoly sa sčasti prelína s textom vyššie uvedenej kapitoly "Definícia" (pozri vyššie), v ktorej sú uvedené konkrétne vymedzenia rastlín vyskytujúce sa v literatúre.

Taxón rastliny je veľmi starý, mal ho (vtedy pod lat. názvom Vegetabilia) vo svojom systéme napríklad už Linné v 18. stor.

Pokiaľ ide o tradičné definície rastlín, možno pozorovať (ako vidno aj v kapitole Definícia) tieto problematické body:

  • Predovšetkým nebolo jasné, či sa pod rastliny majú zaradiť aj huby (resp. hubové organizmy), keďže ide o heterotrofné organizmy a rastliny by podľa väčšiny definícií mali byť autotrofné. Niekedy sa teda huby uvádzali v rámci rastlín, inokedy ako samostatná ríša. Dnes už každopádne vieme, že sú huby príbuznejšie živočíchom než rastlinám, preto z čisto vývojového hľadiska už nie je dôvod zaraďovať huby pod rastliny.
  • V súvislosti s hubami boli problematické aj lišajníky. Zaraďovali sa obyčajne pod rastliny buď v rámci húb alebo ako samostatný taxón na rovnakej úrovni ako huby. Dnes sa lišajníky zaraďujú do húb; nie však už ako samostatný taxón, ale porozdeľované na rôznych miestach systému húb.
  • Na nižšom stupni vývoja (baktérie, rastlinné bičíkovce a pod.) je rozdiel medzi rastlinou a živočíchom neexistujúci alebo malý (nehovoriac o tom, že tradične bolo vždy otázne už to, aký je presne rozdiel medzi rastlinou a živočíchom).
  • Niektorí autori do rastlín zaraďovali aj sinice (cyanobaktérie), keďže ide o autotrofné organizmy. Alternatívne sa zaraďovali (a dnes sa zaraďujú) pod baktérie. Pri siniciach je zaujímavé aj to, že chloroplasty rastlín pravdepodobne vznikli endosymbiózou siníc, sinice teda prispeli k vývoju rastlín.
  • Niektorí autori do rastlín zahŕňali všetky riasy, iní len ich (rôzne vymedzenú) časť, ďalší riasy do rastlín nezahŕňali vôbec.
  • Niekedy, najmä v starších textoch, sa do rastlín (takpovediac „nasilu“) zaraďovali aj vírusy, o ktorých však nie je ani len isté, či sú to živé organizmy.

V súčasnosti v odborných textoch prevláda (takmer čisto) fylogenetická definícia a klasifikácia rastlín (aj iných organizmov). Fylogenetická znamená (zjednodušene povedané), že je založená na tom, ako jednotlivé rastliny postupne „zo seba“ vývojovo vznikali. Podľa tohto prístupu sú v súčasnosti prípustné pre rastliny len prvé tri definície (t.j. a), b) alebo c) ) z vyššie uvedenej kapitoly Definícia. Z týchto troch možností v súčasnosti v literatúre prevládajú tieto dve možnosti:

  • možnosť a), t.j. iný názov pre suchozemské rastliny (lat. Embryophyta)
  • možnosť c), t.j. rastliny sú obyčajne definované ako súhrnné označenie pre suchozemské rastliny (Embryophyta), zelené riasy, červené riasy, glaukofyty, prípadne aj Cryptista a Picozoa, a od roku 2019 aj Rhodelphidia; takýto taxón sa nazýva po slovensky rastliny, po latinsky Archaeplastida alebo Plantae, a pokiaľ má vôbec priradenú taxonomickú úroveň, tak je ňou spravidla buď ríša alebo nadskupina (angl. supergroup).

Možnosť b) sa dnes zvykne skôr označovať ako zelené rastliny (lat. Viridiplantae, Chlorobionta alebo Chloroplastida).

Ak sa však systematika chápe ako kompromis medzi fylogenézou, tradíciou a praktickou použiteľnosťou, možno použiť aj niektorú z tradičných definícií, čiže do rastlín zaradiť aj vyššie uvedené sporné taxóny (huby, riasy atď.). [27]

Vnútorná systematikaUpraviť

VšeobecnostiUpraviť

Na úvod treba poznamenať, že priradenie taxonomických úrovní jednotlivým taxónom rastlín vždy bolo a stále je sporné, čiže sporné je, ktoré taxóny sú oddelenia, triedy a podobne. Viacerí autori (preto) dnes uvádzajú systém rastlín bez uvedenia taxonomických úrovní.

Tradičný systémUpraviť

Tradične sa rastliny na najvyššej úrovni delia na nižšie rastliny (stielkaté rastliny) a vyššie rastliny (telómové rastliny, cievnaté rastliny); nižšie rastliny by mali byť vývojovo jednoduchšie a vyššie rastliny vývojovo zložitejšie. Detaily tohto rozdelenia však boli vždy sporné; spornosť spočívala najmä v tom, čo (ne)zaradiť na začiatok nižších raslín a v tom, že nebolo jasné, či machorasty zaradiť pod nižšie alebo pod vyššie rastliny. Základný systém teda vyzeral takto:

rastliny (Plantae):

Iná možnosť delenia je:
rastliny (Plantae):


Iná možnosť delenia je:
rastliny:

  • necievnaté rastliny (Atracheophyta) = výtrusné necievnaté rastliny (pozri vyššie)
  • cievnaté rastliny (Tracheophyta) = výtrusné cievnaté rastliny + semenné rastliny (pozri vyššie)

[29]

Súčasný fylogenetický systémUpraviť

Základná podoba súčasného (takmer čisto) fylogenetického systému rastlín (stav 2020) je takáto:

rastliny [podľa vyššie uvedenej definície c)] (Archaeplastida/ Plantae):

  • ?Cryptista -POZNÁMKA: 1. T.j. kryptomonády (Cryptophyta) a príbuzné taxóny. 2. Podľa Adl et al. 2019 je veľmi pravdepodobné, že sem Cryptista patrí. Alternatívne sa Cryptista zaraďujú ako taxón s neistým postavením (incertae sedis) v rámci taxónu Diaphoretickes.
  • ?Picozoa/Picobiliphyta -POZNÁMKA: Tento taxón je incertae sedis v rámci Diaphoretickes.
  • nepomenovaný taxón:
  • glaukofyty[31] (Glaucophyta)
  • zelené rastliny (Viridiplantae/ Chlorobionta / Chloroplastida)/ rastliny (Plantae) [podľa vyššie uvedenej definície b)] -POZNÁMKA: Taxóny nižšie označené hviezdičkou (*) sa často alternatívne spolu uvádzajú ako taxón Charophyta v tradičnom zmysle[32] (ktorý - ako vidno - nie je monofyletický). Charophyta v kladistickom zmysle (pozri napr. Adl et al. 2019) je iný názov pre Streptophyta.
    • nepomenovaný taxón* -POZNÁMKA: Tento taxón sa alternatívne zaraďuje na začiatok taxónu Streptophyta.
    • zelené riasy (Chlorophyta) v užšom zmysle -POZNÁMKA: 1. Zelené riasy (Chlorophyta) v širšom, tradičnom zmysle zahŕňajú aj Charophyta v tradičnom zmysle (t.j. taxóny tu označené hviezdičkou) a prípadne aj glaukofyty. 2. Adl et al. 2005 (ale nie Adl et al. 2012 a 2019) uvádzal namiesto taxónu Chlorophyta v užšom zmysle tieto tri taxóny: Chlorophyta v najužšom zmysle, Chlorodendrales a Prasinophytae.
    • Streptophyta v širšom zmysle / Streptophytina v širšom zmysle/ Charophyta v kladistickom zmysle -POZNÁMKA: Streptophyta v užšom zmysle/ Streptophytina v najužšom zmysle znamená len chary + suchozemské rastliny (Donedávna sa v systémoch považovali za sesterský taxón suchozemských rastlín chary, najnovšie prevažuje stanovisko, že sesterským taxónom suchozemských rasltín sú spájavky).
      • prípadne taxón Mesostigmatophyceae+Chlorokybophyceae+Spirotaenia* (pozri vyššie)
      • rod Streptofilum*
      • Klebsormidiophyceae*
      • Phragmoplastophyta/Streptophytina v užšom zmysle
        • chary (Charophyceae)*
        • Coleochaetophyceae*
        • spájavky* (Zygnematophyceae/Conjugatophyceae) -POZNÁMKA: Vrátane taxónu Mesotaeniaceae.
        • suchozemské rastliny (Embryophyta/ Embryopsida/ Equisetopsida v širšom zmysle)/ vyššie rastliny v najširšom zmysle (Cormobionta)/ rastliny (Plantae) [podľa vyššie uvedenej definície a)]
          • machorasty (Bryophyta v najširšom zmysle/ Bryomorpha) -POZNÁMKA: 1. Podľa niektorých (dnes už neprevládajúcich) názorov je toto parafyletický taxón. 2. Vzťahy medzi jednotlivými taxónmi machorastov (rožteky, pečeňovky, machy) sú extrémne sporné. 3. Niektorí autori majú machorasty (Bryophyta) v širšom zmysle = Bryophyta v najširšom zmysle okrem rožtekov, pričom rožteky sú potom sesterský taxón takto definovaných machorastov. 4. Iné staršie členenie machorastov pozri vyššie v tradičnom systéme.
          • Polysporangiophyta / cievnaté rastliny (Tracheophyta) v širšom zmysle / Pan-Tracheophyta
            • Langiophytopsida/Langiophytophyta -POZNÁMKA: 1. Sem patria napr. rody † Horneophyton a Aglaophyton. 2. Tento taxón sa alternatívne zaraďuje pod papraďovité rastliny a tradične (?sčasti) patril pod rýniové rastliny. 3. Tento taxón je možno parafyletický. 4. Tento taxón zahŕňa aj to, čo je u niektorých autorov taxón †prvocievnaté rastliny (†Protracheophyta), ktorý sa chápe buď ako úplné synonymum taxónu Langiophytopsida alebo ako menší (takmer alebo úplne) hypotetický taxón (zahŕňajúci o.i. napr. rod †Torticaulis, inak patriaci do taxónu Langiophytopsida), a ktorý je incertae sedis v systéme (zaraďuje sa buď pod machorasty alebo pod cievnaté rastliny [v širšom alebo užšom zmysle] a niekedy špecificky pod rýniové rastliny).
            • cievnaté rastliny (Tracheophyta) v užšom zmysle/ vyššie rastliny (Cormobionta) v širšom zmysle -POZNÁMKA: 1. Všetky cievnaté rastliny bez semenných rastlín sa označujú aj ako výtrusné cievnaté rastliny (Pteridophytina/ Polypodiopsida v najširšom zmysle) (starší názov: papraďorasty v najširšom zmysle - Pteridophyta). 2. Všetky cievnaté rastliny bez rýniových rastlín sa označujú aj ako Eutracheophyta.
              • plavúňovité rastliny (Lycopodiopsida)/ plavúňorasty (Lycopodiophyta) -POZNÁMKA: V česko-slovenských textoch sa istý čas zvykol (v rámci Pteridophyta) od plavúňorastov oddeľovať ako samostatný taxón taxón †Psygmophyllophytina/Psygmophyllopsida (pozri aj napr. [28])
              • zosterofyly (Zosterophyllidae/Zosterophyllopsida) -POZNÁMKA: 1. Incertae sedis v rámci cievnatých rastlín (zaraďované pod papraďovité rastliny alebo niekde k plavúňovitým rastlinám), staršie zaraďované pod rýniové rastliny. 2. Tento taxón je parafyletický. 3. Tento taxón zahŕňa aj taxón †drepanofykotvaré (Drepanophycales; = čeľade †Drepanophycaceae a †Asteroxylaceae) alternatívne zaraďovaný pod plavúne.
              • rýniové rastliny/ rýniorasty v širšom zmysle (Rhyniophyta v širšom zmysle) -POZNÁMKA: 1.Incertae sedis v rámci cievnatých rastlín (zaraďované pod papraďovité rastliny alebo na začiatok výtrusných cievnatých rastlín [prípadne priamo vedľa plavúňovitých rastlín]), staršie zaraďované na začiatok suchozemských rastlín pred machorasty (občas dokonca presnejšie chápané ako taxón, z ktorého sa vyvinuli všetky ostatné suchozemské rastliny). 2. Tento taxón je parafyletický.
                • rýnie (Rhyniopsida/Rhyniiidae/Paratracheophyta)/ rýniorasty v užšom zmysle (Rhyniophyta v užšom zmysle)
                • prípadne učité ďalšie taxóny (napr. zosterofyly, trimerofyty), ktoré sa dnes obyčajne zaraďujú inde (pozri vyššie a nižšie) -POZNÁMKA: Rýniové rastliny definované tak, že obsahujú taxóny rýnie, zosterofyly, trimerofyty a prípadne aj prvocievnaté rastliny (a občas aj prútovkotvaré, čo je mimochodom recentný taxón) sa označujú (najmä staršie) aj ako prapapraďorasty/psilofyty (Psilophyta/Psilophytatae/Psilophytopsida/[bez prútovkotvarých aj:] Psilophytales)[33][34][35][36][37]
              • Euphyllophyta/Euphyllophytina
                • papraďovité rastliny (Polypodiopsida v najširšom zmysle/ Moniliformopses)/ papraďorasty v najširšom zmysle (Polypodiophyta v najširšom zmysle/ Monilophyta)
                  • trimerofyty (Trimerophytae) -POZNÁMKA: Tento taxón sa niekedy zaraďuje pod rýniové rastliny.
                  • prasličky (Equisetidae/ Equisetopsida v užšom zmysle/Equisetatae/Articulatae)/ prasličkorasty (Equisetophyta/Sphenopsida/Sphenophytina)
                  • kladoxylopsidy/prvosladiče (Cladoxylopsidae/Cladoxylopsida/Cladoxylales) -POZNÁMKA: 1. Tento taxón sa alternatívne zaraďuje pod prasličky alebo pod sladiče v širšom zmysle. 2. Tento taxón je parafyletický.
                  • sladiče v širšom zmysle/paprade v širšom zmysle (Polypodiopsida v širšom zmysle / Polypodiidae v najširšom zmysle/ Filicopsida v širšom zmysle/ Filicatae/ Filices)/ sladičotvaré A (Filicales A)/ papraďorasty v širšom zmysle/sladičorasty v širšom zmysle (Polypodiophyta širšom zmysle/ Filicophyta/ Filicophytina)-POZNÁMKA: Tradične sa tento taxón (vtedy vrátane kladoxylopsidov a papraďovitých stromov v užšom zmysle, a bez prútovkotvarých) delil inak, a to na: (a) †prvopaprade/prvosladičové (Protopteridiidae/Primofilicidae/Primofilices), t.j. dolu uvedené Progymnospermae v užšom zmysle (prípadne bez Archaeopteridales) + kladoxylopsidy + jarmy (?+Stauropteridae); (b) hrubovýtrusnicové paprade/eurosporangiátne paprade (Eusporangiidae/Eusporangiatae), t.j. dolu uvedené hadivkotvaré + maratie (prípadne + Archaeopteridales), pričom treba poznamenať, že de-facto (teda mimo taxonómie) sú hrubovýtrusnicovými (eurosporangiátnymi) "papraďmi" (presnejšie: papraďovitými rastlinami) aj prútovkorasty, prasličkorasty a (niektoré) rýniorasty; (c) tenkovýtrusnicové paprade/leptosporangiátne paprade (Leptosporangiidae/Leptosporangiatae/Filicidae), t.j. dolu uvedené sladiče v užšom zmysle, pričom niekedy sa ako štvrtý taxón sladičov v širšom zmysle uvádzali osmundy (Osmundidae/Protoleptosporangiopsida - pozri aj nižšie) oddelene od tenkovýtrusných papradí.
                    • hadivky v širšom zmysle/jazykové v širšom zmysle (Ophioglossidae v širšom zmysle/ Psilotopsida v širšom zmysle)
                      • prútovkotvaré/prútovky (Psilotales/Psilotidae/Psilotopsida v užšom zmysle) - POZNÁMKA: 1. Tento taxón sa v minulosti radil pod rýniové rastliny alebo pod plavúňorasty alebo ako samostatný taxón v rámci sladičov v širšom zmysle (napr. ako Psilotidae) alebo ako samostatný veľký taxón prútovkorasty/psiloty/psilotofyty (Psilotophyta), ktorý nepatril pod sladiče v širšom zmysle. 2. Pozor na zámenu s vyššie uvedenými psilofytmi.
                      • hadivkotvaré/jazykotvaré/hadivky v užšom zmysle/jazykové v užšom zmysle (Ophioglossales/ Ophioglossopsida/ Ophiglossidae v užšom zmysle)
                    • jadrové papraďovité rastliny
                      • maratie (Marattidae / Marattiopsida v užšom zmysle) / maratiotvaré (Marattiales) -POZNÁMKA: Marattiopsida v širšom zmysle zahŕňa aj Zygopteridales a Stauropteridales.
                      • Stauropteridales -POZNÁMKA: Alternatívne zaraďované pod Coenopteridae.
                      • jarmy (Coenopteridae)/ jarmotvaré v širšom zmysle (Coenopteridales)
                        • Botryopteridales -POZNÁMKA: Alternatívne zaraďované pod Stauropteridales alebo pod tradičné Filicales.
                        • rakofytotvaré (Rhacophytales)/ rakofyty (Rhacophytidae) -POZNÁMKA: Alternatívne zaraďované pod jarmotvaré.
                        • jarmotvaré v užšom zmysle (Zygopteridales)
                      • sladiče v užšom zmysle/paprade v užšom zmysle/ sladičové v širšom zmysle (Polypodiidae v širšom zmysle/ Polypodiopsida v užšom zmysle/ Filocopsida v užšom zmysle)/ sladičotvaré B (Polypodiales A /Filicales B)/ papraďorasty v užšom zmysle/sladičorasty v užšom zmysle (Polypodiophyta v užšom zmysle)/ tenkovýtrusnicové paprade v širšom zmysle/leptosporangiátne paprade v širšom zmysle (Leptosporangiidae v širšom zmysle/Leptosporangiatae v širšom zmysle) -POZNÁMKA: 1. V tomto taxóne je zahrnutý aj taxón osmundotvaré (Osmundales), staršie niekedy zaraďovaný vedľa tohto taxónu. 2. Termíny tenkovýtrusnicové paprade/leptosporangiátne paprade (Leptosporangiidae/Leptosporangiatae) v užšom zmysle nezahŕňajú osmundy (osmundotvaré), keďže osmundy prísne vzaté nie sú tenkovýtrusnicové (leptosporangiátne) paprade, ale len prvotenkovýtrusnicové (protoleptosporangiátne) paprade. 3. Sladičové v užšom zmysle (Polypodiidae v užšom zmysle)/ sladičotvaré C (Filicales C/Polypodiales B) sú sladiče v užšom zmysle okrem osmundotvarých a salvíniotvarých v širšom zmysle (=marsileovité a salvíniovité). 4. sladičotvaré D (Filicales D) (napr. Taylor and Taylor 2009) sú sladičové v užšom zmysle okrem sladičotvarých v modernom ponínamí, čiže v ponímaní podľa PPGI (čiže okrem sladičotvarých E (Polypodiales C/Filicales E) - pozri dole). 5. Sladičotvaré F (Polypodiales D/(?) Filicales F) sú v niektorých starších systémoch rad, ktorý zahŕňa v podstate čeľaď sladičovité (Polypodiaceae); ide teda len o malú časť radu sladičotvaré E. 6. Papraďotvaré nie je synonymum výrazu sladičotvaré, ale v niektorých starších systémoch názov radu (s latinskými názvom Aspidiales alebo Dryopteridales), ktorý zahŕňa čeľade papraďovité (Dryopteridaceae), papradníkovité (Thelypteridiaceae), slezinníkovité (Aspleniaceae) a papradkovité (Athyriaceae); ide teda len o malú časť radu sladičotvaré E.
                • Radiatopses
                  • rod †Pertica -POZNÁMKA: Alternatívne zaraďovaný ako sesterský taxón semenných rastlín alebo do taxónu trimerofyty.
                  • drevinorasty (Lignophyta)
                    • papraďovité stromy v širšom zmysle /prvosemenné rastliny v širšom zmysle (Progymnospermae v širšom zmysle /Progymnospermopsida v širšom zmysle) -POZNÁMKA: Tento taxón je možno parafyletický.
                      • papraďovité stromy v užšom zmysle /prvosemenné rastliny v užšom zmysle (Progymnospermae v užšom zmysle /Progymnospermopsida v užšom zmysle) -POZNÁMKA: Alternatívne zaraďované pod papraďovité rastliny (staršie pod prvopaprade, neskôr najmä vedľa maratií) alebo ako sesterský taxón semenných papradí alebo pod semenné paprade.
                      • Noeggerathiopsida -POZNÁMKA: Alternatívne zaraďované pod papraďovité rastliny (ako sesterský taxón prasličkorastov a papraďorastov (Filicopsida)), staršie zaraďované pod cykasy alebo pod prasličkorasty alebo pod papraďorasty .
                    • semenné rastliny (Spermatophyta/Spermatopsida)/ vyššie rastliny v užšom zmysle
                      • nahosemenné rastliny (Gymnospermae) / borovicorasty v najširšom zmysle (Pinophyta v najširšom zmysle) -POZNÁMKA: 1. Tento taxón je možno parafyletický (v posledných rokoch sa ale skôr uvádza, že je monofyletický). 2. Detaily vnútorného členenia nahosemenných rastlín sú sporné.
                        • ... (pozri v článku nahosemenné rastliny)
                      • krytosemenné rastliny (Angiospermae)/ magnóliorasty (Magnoliophyta) -POZNÁMKA: Ak sú nahosemenné rastliny parafyletické, tak krytosemenné rastliny patria pod nahosemenné rastliny (konkrétne sú tam možno sesterskou skupinou taxónu Acrogymnospermae).
                        • ... (pozri v článku krytosemenné rastliny)


Poznámky:

-Znak "/" oddeľuje úplné synonymá.
-Nie sú tu uvedené všetky možné významy výrazov rastliny (pozri hore kapitolu Definícia), vyššie rastliny (pozri vyššie rastliny), cievnaté rastliny (pozri cievnaté rastliny) a výtrusné cievnaté rastliny (pozri výtrusné cievnaté rastliny).

Zdroje vyššie uvedeného systému (pokiaľ hore nie je uvedené inak) sú: [25][38][39][40][2][41][42][43][44][45][46][47][48][49][50][51][52][53][54][55][56][57][58][59][60][61][62][63][64][65][66], pričom zdroje pre poznámky o starších názvoch a systémoch uvedené vo vyššie uvedenom systéme sú (aj): [4][67][68][69][70][7][71][72][73]


Nasledujú ukážky konkrétnych systematík:

Systematika podľa Miečieta et al. 2018Upraviť

[74]

Systematika používaná v slovenskej wikipédiiUpraviť

Podrobnosti pozri pod Systém živých organizmov

Stará slovenská širšia systematika (nie čisto fylogenetická)Upraviť

Pre názornosť tu zahŕňame aj všetky hlavné sporné skupiny organizmov, vrátane húb

(Poznámka: text kurzívou nie je (tu) chápaný ako taxonomická jednotka).

(*) často ako „triedy“ združované do oddelenia papraďorasty (Pteridophyta)
(**) nahosemenné sú často chápané ako oddelenia, Cycadophytina/Coniferophytina potom ako pododdelenia a oddelenia pod nimi potom ako triedy (všetko s patričnými zmenami koncovky v latinčine); oddelenie borovicorasty v niektorých systémoch neexistuje (iba triedy v ňom pod pododdelením Coniferophytina).
(***) krytosemenné sú často chápané ako oddelenie (magnóliorasty potom neexistujú), jednoklíčnolistové/dvojklíčnolistové potom ako triedy a ďalšie stupne sa patrične posúvajú (všetko s patričnými zmenami koncovky v slovenčine aj latinčine)

Užšia systematika (skoro výlučne fylogenetická)Upraviť

Podľa nemeckej wikipédieUpraviť

2. a 3. podríša tvoria tzv. suchozemské rastliny (Embryophyta)

Podľa anglickej wikipédieUpraviť

Podľa tejto stránkyUpraviť

Huby tvoria zvláštnu ríšu.

Podľa Cavaliera-Smitha 1981/2004Upraviť

Toto delenie je jedno z najnovších (genetické analýzy) a autor explicitne upozorňuje, že by sa na horných úrovniach už nebude meniť. Huby tvoria samostatnú ríšu v rámci eukaryotov, takisto Chromista (kryptomonády, goniomonády, rôznobičíkaté riasy (vrátane rozsievok) a Haptophyta).

Ríša rastliny (Plantae):

ReferencieUpraviť

  1. Pozri zdroje uvedené v kapitolách Definícia a Súčasný fylogenetický systém.
  2. a b TIRJAKOVÁ, Eva; VĎAČNÝ, Peter; KOCIAN, Ľudovít. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov [online]. Bratislava : Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, 2015, [cit. 2015-12-17]. S. 3, 8. Dostupné online.
  3. TIRJAKOVÁ, E. Protistológia, 2010 [1]
  4. a b rastlina. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1982, S. 508-509
  5. Z našej prírody - rastliny, horniny, minerály, skameneliny. Bratislava: Prírody. 1984, S. 15-16
  6. BOLEČEK, Peter. Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. 1. vyd. Nitra : Enigma, 2010. 406 s. ISBN 978-80-89132-95-9. S. 79-107.
  7. a b LENOCHOVÁ, Mária; NEČAS, Oldřich; DVOŘÁK, František; VILČEK, František; BOHÁČ, Ivan. Biológia pre 1. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 211 s. ISBN 80-08-02318-X.
  8. BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0.
  9. Systém živej prírody 2006 [2]
  10. rostliny. In: Malá československá encyklopedie V. 1987. S. 371
  11. nižšie rastliny; vyššie rastliny; cievnaté rastliny. In: Pyramída
  12. Pflanzen. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 2/ Me – Z. 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00074-6. S. 670-671
  13. Pflanzen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  14. WHITTAKER, R. H. New concepts of kingdoms or organisms. Science 163 (3863) 1969: 150–160. [3]
  15. WHITTAKER, R. H., MARGULIS, L. Protist classification and the kingdoms of organisms. Biosystems 1978 10, 3–18.
  16. PARKER, S. P. (ed.). Synopsis and classification of living organisms. 2 vols. McGraw-Hill, New York, 1982
  17. BENTON 1993 [4]
  18. CAVALIER-SMITH, T.. A revised six-kingdom system of life. In: Biol. Rev. 73 1998: 203-266
  19. TAYLOR, Thomas N.; TAYLOR, Edith L.; KRINGS, Michael. Paleobotany (The Biology and Evolution of Fossil Plants). [s.l.] : Academic Press, 2009. 1230 s. ISBN 978-0-12-373972-8.
  20. KADEREIT, Joachim W.; KÖRNER, Christian; KOST, Benedikt; SONNEWALD, Uwe. Strasburger − Lehrbuch der Pflanzenwissenschaften. [s.l.] : Springer Berlin Heidelberg, 2014. 919 s. ISBN 978-3-642-54434-7.
  21. [5]
  22. RUGGIERO, M. A. et al. A Higher Level Classification of All Living Organisms. In: PLoS ONE 10(4) 2015
  23. SIMPSON, A. G. B., The real ‘kingdoms’ of eukaryotes. In: Magazine Volume 14, ISSUE 17, PR693-R696, September 07, 2004 [6]
  24. ADL, S.M. The New Higher Level Classification of Eukaryotes with Emphasis on the Taxonomy of Protists. Journal of Eukaryotic Microbiology, 2005 52: 399-451. doi:10.1111/j.1550-7408.2005.00053.x
  25. a b ADL, S.M. et al. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. In: J. Eukaryot. Microbiol. 2019, 66: 4-119. doi:10.1111/jeu.12691
  26. Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. [7]. prístup: 10.9.2020
  27. Zdroje tejto kapitoly sú rovnaké ako sú uvedneé v kapitole Definícia.
  28. LARKUM, Anthony W. D.; DOUGLAS, S.; RAVEN, John A.. Photosynthesis in Algae. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 480 s. ISBN 978-94-007-1038-2. S. 98.
  29. Zdroje tejto kapitoly sú rovnaké ako sú uvedené v kapitole Definícia
  30. GAWRYLUK, Ryan M. R. et al. Non-photosynthetic predators are sisters to red algae. Nature [online]. Springer Nature Limited, 17. červenec 2019. Svazek 572, čís. 7768, s. 240-243.
  31. Doklad pre slovenský názov: [8] S. 10
  32. Taxonomy Browser [online]. algaebase.org, [cit. 2020-09-15]. Dostupné online.
  33. prapapraďorasty. In: Malá encyklopédia biológie 1975
  34. Urfarne. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  35. BOLEČEK, Peter. Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. 1. vyd. Nitra : Enigma, 2010. 406 s. ISBN 978-80-89132-95-9.
  36. Urfarne. In: STÖCKER, F. W. et al. Biologie Band 2, Leipzig: VEB Brockhaus, S. 924
  37. VERLIK, Jaroslav. Biologie [online]. ostrava.educanet.cz, [cit. 2020-09-14]. Dostupné online.
  38. Adl, S.M.; Simpson, A.G.B.; Lane, C.E.; Lukeš, J.; Bass, D.; Bowser, S.S.; Brown, M.W.; Burki, F.; Dunthorn, M.; Hampl, V.; Heiss, A.; Hoppenrath, M.; Lara, E.; le Gall, L.; Lynn, D.H.; McManus, H.; Mitchell, E.A.D.; Mozley-Stanridge, S.E.; Parfrey, L.W.; Pawlowski, J.; Rueckert, S.; Shadwick, L.; Schoch, C.L.; Smirnov, A.; Spiegel, F.W. (September 2012), "The Revised Classification of Eukaryotes", Journal of Eukaryotic Microbiology, 59 (5): 429–514, doi:10.1111/j.1550-7408.2012.00644.x
  39. Adl, Sina & Simpson, Alastair & Farmer, Mark & Andersen, Robert & Anderson, O. & Barta, John & Bowser, Samuel & Brugerolle, Guy & Fensome, Robert & Fredericq, Suzanne & James, Timothy & Karpov, Sergei & Kugrens, Paul & Krug, John & Lane, Christopher & Lewis, Louise & Lodge, Deborah & Lynn, Denis & Mann, David & Taylor, Max. (2005). The New Higher Level Classification of Eukaryotes with Emphasis on the Taxonomy of Protists. The Journal of eukaryotic microbiology. 52. 399-451. 10.1111/j.1550-7408.2005.00053.x.
  40. Lewis L.A.; McCourt R.M. (October 2004). "Green algae and the origin of land plants". American Journal of Botany. 91 (10): 1535–1556.
  41. Gitzendanner, M. A., Soltis, P. S., Wong, G. K.‐S., Ruhfel, B. R., and Soltis, D. E.. 2018. Plastid phylogenomic analysis of green plants: A billion years of evolutionary history. American Journal of Botany 105( 3): 291– 301. [9],[10]
  42. NCBI taxonomy (Viridiplantae atď.) [online]. misuse.ncbi.nlm.nih.gov, [cit. 2020-09-16]. Dostupné online.
  43. Donoghue, Philip & Paps, Jordi. (2020). Plant Evolution: Assembling Land Plants. Current Biology. 30. R81-R83. [11]
  44. Mikhailyuk T, Lukešová A, Glaser K, Holzinger A, Obwegeser S, Nyporko S, Friedl T, Karsten U. New Taxa of Streptophyte Algae (Streptophyta) from Terrestrial Habitats Revealed Using an Integrative Approach. Protist. 2018 Jul;169(3):406-431. doi: 10.1016/j.protis.2018.03.002. Epub 2018 Mar 20. PMID: 29860113; PMCID: PMC6071840. [12]
  45. SSU rDNA phylogeny of eukaryotes Phylogeny inferred from 111 taxa and 1,252 sites ... (in: Lax, Gordon & Eglit, Yana & Eme, Laura & Bertrand, Erin & Roger, Andrew & Simpson, Alastair. (2018). Hemimastigophora is a novel supra-kingdom-level lineage of eukaryotes. Nature. 564. 10.1038/s41586-018-0708-8. ) [online]. researchgate.net, 2018-12-01, [cit. 2020-09-16]. Dostupné online.
  46. Lemieux C, Otis C, Turmel M. Comparative Chloroplast Genome Analyses of Streptophyte Green Algae Uncover Major Structural Alterations in the Klebsormidiophyceae, Coleochaetophyceae and Zygnematophyceae. Front Plant Sci. 2016 May 24;7:697. doi: 10.3389/fpls.2016.00697. PMID: 27252715; PMCID: PMC4877394. [13]
  47. HARRISON, C. J., MORRIS, J. L. The origin and early evolution of vascular plant shoots and leaves. In: Philosophical Transactions of the Royal Society B - Biological Sciences. 18. 12. 2017 [14]
  48. MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. (Obsah knihy je dostupný online [15])
  49. HRABOVSKÝ et al.: FYLOGENÉZA A SYSTÉM VYŠŠÍCH RASTLÍN - materiály pre študentov odboru Systematická biológia 2017 [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  50. HRABOVSKÝ et al.: PROPOSAL OF SLOVAK NAMES FOR PHYLOGENETIC CLASSIFICATION OF LYCOPODIOPHYTES, MONILOPHYTES AND GYMNOSPERMS. In: Acta Botanica Universitatis Comenianae Vol. 51, 2016 [16]
  51. PPG I (2016), A community‐derived classification for extant lycophytes and ferns. Jnl of Sytematics Evolution, 54: 563-603 [17]
  52. POLYPODIOPSIDA –PAPRAĎOVITÉ RASTLINY 2020 [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, [cit. 2020-09-11]. Dostupné online.
  53. Novikoff A., Barabasz-Krasny B. 2015. System of Embryophytes. In: Novikoff A., Barabasz-Krasny B. Modern Plant Systematics: 23-63. Liga-Pres, Lviv, Ukraine. [18]
  54. Novikov, A., Barabaš-Krasny B. Sučasna systematyka roslin... [Modern Plant Systematics...] - Ľvov: Liga-Pres, 2015. [19]
  55. Hao, Shougang & Xue, Jinzhuang. (2013). The Early Devonian Posongchong Flora of Yunnan - A Contribution to an Understanding of the Evolution and Early Diversification of Vascular Plants. [20] S. 43-46
  56. BOT2 - Rhyniophyta [online]. cbg.zcu.cz, [cit. 2020-09-12]. Dostupné online.
  57. Homosporous Land Plants [online]. mobot.org, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
  58. Main Tree [online]. mobot.org, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
  59. GEOL 331 Principles of Paleontology [online]. geol.umd.edu, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
  60. George R. McGhee Jr.. When the Invasion of Land Failed (The Legacy of the Devonian Extinctions). [s.l.] : Columbia University Press, 2013. 336 s. Dostupné online. ISBN 978-0-231-53636-3. S. 28-29.
  61. CANTINO, P. D. Towards a phylogenetic nomenclature of Tracheophyta .In: Taxon January 2007 [21]
  62. Tracheophyta [online]. palaeos.com, [cit. 2020-09-13]. Dostupné online.
  63. biologie.fu-berlin.de, [cit. 2020-09-15]. Dostupné online.
  64. KNIE, N. et al. Horsetails are the sister group to all other monilophytes and Marattiales are sister to leptosporangiate ferns. In: Molecular Phylogenetics and Evolution 2015 [22]
  65. Ran, J.-H., T.-T. Shen, M.-M. Wang, and X.-Q. Wang. 2018. Phylogenomics resolves the deep phylogeny of seed plants and indicates partial convergent or homoplastic evolution between Gnetales and angiosperms. Proc. R. Soc. B. 285(1881):20181012.[23]
  66. Pressestelle Ruhr-Universität Bochum - Online-Redaktion. Evolution und BiodiversitÄt der Pflanzen [online]. ruhr-uni-bochum.de, [cit. 2020-09-15]. Dostupné online.
  67. Prehľad taxónov vyšších rastlín [24]
  68. rýniorasty. In: Pyramída
  69. BOLEČEK, Peter. Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. 1. vyd. Nitra : Enigma, 2010. 406 s. ISBN 978-80-89132-95-9.
  70. Systém živej prírody 2008 [25]
  71. HROUDA, L. Botanika cévnatých rostlin. [26]
  72. MARK W. CHASE, JAMES L. REVEAL, A phylogenetic classification of the land plants to accompany APG III, Botanical Journal of the Linnean Society, Volume 161, Issue 2, October 2009, Pages 122–127, https://doi.org/10.1111/j.1095-8339.2009.01002.x.
  73. Crane, P.R., Herendeen, P. and Friis, E.M. (2004), Fossils and plant phylogeny . Am. J. Bot., 91: 1683-1699. [27]
  74. Mičieta, K., Zahradníková, E., Hrabovský, M., Ščevková, J. (2018), "Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín" (recenzovaná vysokoškolská učebnica), Vydavateľstvo UK: Bratislava

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o rastlina
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rastliny
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rastliny