Rožteky (lat. Anthocerotophyta) sú pravdepodobne najstaršie a najprimitívnejšie oddelenie suchozemských rastlín, ktoré priamo nadväzuje na riasových predkov. Patria do vývojovej vetvy machorasty.

Rožteky
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Anthocerotophyta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
životný cyklus rožtekov

Pôvodne bol tento taxón považovaný za triedu, alebo bol zaradený k pečeňovkám. V každej bunke (okrem jediného tropického rodu Megaceros) je prítomný len jeden chloroplast s jediným pyrenoidom, podobne ako u rias. Ich telom je stielka. Rovnako ako u ostatných machorastov sa v ich životnom cykle striedajú pohlavná generácia (gametofyt) s nepohlavnou generáciou (sporofyt). Tento cyklus nazývame rodozmena. Samčie pohlavné orgány gametangiá vznikajú exogénne a potom sa vnárajú do stielky. Samičie zase vznikajú endogénne. Celkovo je známych viac ako 100 druhov v 6 (prípadne až 12) rodoch a sú rozšírené po celom svete.

Stavba tela

upraviť

Majú lupeňovitú alebo ružicovitú stielku podobnú stielkam niektorých pečeňoviek. Prvoklík je u nich silne redukovaný. Na spodnej, resp. vrchnej strane gametoforu sa môžu nachádzať primitívne prieduchy. Gametofor niekedy obsahuje dutinky, ktoré sú vyplnené slizom a vo vnútri ktorých sa nahcádzajú sinice rodu Nostoc.

Pohlavná generácia (sporofyt) má stielku tvorenú nohou a výtrusnicou. V mladosti je sporofyt chránený obalom, ktorý vzniká na gametofore. Rastom sa tento obal postupne trhá a na báze zostáva ako valcovitá štruktúra. Vo vnútri výtrusnice sa nachádza stredový stĺpik (columela), vzácnejšie je redukovaný alebo úplne chýba. Stena výstrusnice obsahuje asimilačné pletivo, takže je schopná fotosyntézy a sporofyt je tak do určitej miery nezávislý od gametofytu. Niekedy sa na stene výtrusnice nachádzajú aj pravé prieduchy.

Výtrusnica dozrieva postupne a po dozretí obyčajne puká na dve chlopne.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rožteky
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rožteky

Externé odkazy

upraviť