Nahosemenné rastliny

Nahosemenné rastliny alebo nahosemenné[1] (lat. Gymnospermae, [ako oddelenie] Gymnosperm(at)ophyta, [ako pododdelenie] Gymnosperm(at)ophytina; staršie: borovicorasty (Pinophyta, Coniferophyta) v najširšom zmysle) sú veľký taxón (tradične nadoddelenie či oddelenie či pododdelenie) semenných rastlín.

Nahosemenné rastliny
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Gymnospermae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Prirodzenosť taxónu upraviť

Do začiatku 21. storočia sa istú dobu väčšinou uvádzalo, že nahosemenné rastliny nie sú monofyletický taxón (ale sú buď parafyletický alebo polyfyletický, a teda neprirodzený, taxón) a vo viacerých systémoch sa preto dokonca namiesto nahosemenných rastlín uvádzali len ich jednotlivé časti (oddelenia) ako samostatné taxóny. Novšie sa ale uvádza, že ide o monofyletický taxón.

Znaky nahosemmených rastlín upraviť

Rozmnožovacie orgány nahosemenných rastlín vznikli evolučnou premenou listov a rozlišujeme ich na samčie (mikrosporofyly) a samičie (megasporofyly).

Mikrosporofyly (tyčinky) nahosemenných rastlín sú zoskupené do šištíc (strobily) a môžeme ich považovať za jednopohlavný kvet. Tyčinky sa skladajú z nitky a mikrosporangia (peľnice). Z peľnice sa uvoľňujú mikrospóry (t. j. peľ).

Makrosporofyly sa skladajú zo sterilných šupín, ktoré môžu byť rozlíšené na podporné a semenné. Megaspórou je vajíčko (ovulum), ktoré je v čase zrelosti viacbunkové. Skladá sa z vlastnej vajcovej bunky (oosféra), pomocných buniek (archegóniá) a vyživovacieho pletiva (primárny endosperm).

Vajíčka sú pri nahosemenných rastlinách uložené viac-menej voľne na semenných šupinách, preto tieto rastliny označujeme ako "nahosemenné".

Systematika upraviť

Tradičný systém / systém používaný v tejto wikipédii upraviť

nahosemenné rastliny (=borovicorasty v širšom zmysle):

  • oddelenie †lyginodendrorasty / semenné paprade (Lyginodendrophyta)
  • niekoľko vyhynutých radov (napr. †bernetiotvaré (Bernettiales) )
  • oddelenie cykasorasty (Cycadophyta)
  • oddelenie †benetitorasty (Bennettitophyta / Cycadeoideophyta) - niekedy zaraďované ako súčasť cykasorastov
  • borovicorasty v užšom zmysle:
  • oddelenie lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta) - novšie často zaraďované dovnútra (prípadne vedľa) borovicorastov alebo ako sesterská skupina všetkých semenných rastlín, tradične zaraďované niekde vedľa benetitorastov

Pozri aj sčasti podrobnejšiu verziu uvedenú v článku borovicorasty.

Systém podľa Mičieta et al. 2018 upraviť

nahosemenné rastliny (Gymnospermae) [ide o vetvu triedy semenné rastliny (Spermatopsida)][2]:

Poznámky:

-To, čo sa v tomto systéme označuje všeobecným označením „vetva“ je v skutočnosti (teda formálne a u iných autorov) podtrieda (lebo koncovka –idae je koncovka podtriedy); iba „vetva“ Coniferae je u iných autorov (väčšinou) trieda.
-Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom má u iných autorov názov Phyllospermae. Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom má u iných autorov názov Stachyspermae. [3]
-O hlavných použitých zdrojoch svojho systému autori uvádzajú najmä toto: „Fylogenetický systém recentných...nahosemenných rastlín je adaptovaný podľa ...autorov Christenhusz et al. (2011a...), s niekoľkými úpravami podľa autorov Lu et al. (2014) a Wu, Chaw (2014)“...„Stále [sa] presadzuje ustálená koncepcia, ktorá považuje nahosemenné rastliny za parafyletickú skupinu (Kenrick, Crane 1997; Novikoff, Barabasz-Krasny 2015; Pelletier 2016)….[Systémy s parafyletickými nahosemennými rastlinami však] nemožno akceptovať po zverejnení najnovších molekulárnych poznatkov (Lu et al. 2014; Wu, Chaw 2014), ktoré uvádzajú krytosemenné rastliny...a nahosemenné rastliny...ako dve monofyletické vetvy. Preto sme sa vrátili k pôvodnej koncepcii (Kräusel, Weyland 1929; Alvin et al. 1967), ktorá považuje skupinu Gymnospermophyta ...za monofyletickú. Klasifikáciu vyhynutých radov a tried sme prevzali od Anderson et al. (2007) a systematické postavenie jednotlivých tried (vetiev) podľa koncepcií autorov Sahni (1920), Sporne (1965) a Bierhorst (1971).“ (k poslednej vete porovnaj aj napr. [4])

Zdroje upraviť

  1. BARANEC, T. et al. Systematická botanika. 2001
  2. MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6.
  3. Objective Botany. [s.l.] : Krishna Prakashan Media. 1436 s. Dostupné online.
  4. Chhaya Biswas, B. M. Johri. The Gymnosperms. 1997 S. 20, 21 [1]