Kvet (po latinsky anthos, flos) je orgán rastlín (papradí a všetkých zložitejších rastlín) v podobe skrátenej stonky (letorastu), na ktorej je prisadnutý súbor premenených (cudzím slovom metamorfovaných) listov slúžiacich na pohlavné rozmnožovanie. V užšom zmysle sa o kvete hovorí len u krytosemenných rastlín.

Zobrazenie kvetu: 1 – kvetná stopka, 2 – kvetné lôžko, 3 – kvetný obal, 4 – tyčinky, 5 – piestik
Passiflora caerulea L

Kvety obsahujú rastlinné reprodukčné orgány, ktorých konečnou funkciou je produkcia semien, ktoré predstavujú nasledujúcu generáciu týchto rastlín. Spomínané „premenené listy“ sú listy počas evolúcie premenené tak, aby mohli účelne a efektívne plniť svoju funkciu.

Súbor kvetov na spoločnej stonke sa nazýva súkvetie. Grafické znázornenie stavby kvetu je kvetný diagram.

Najmenší kvet má Wolffia (asi 0,5 mm), najväčší Rafflesia (až 1 meter veľký). Zo stredoeurópskych druhov má najväčší kvet asi lekno (až vyše 10 cm).

Funkcie kvetu upraviť

  • opelenie – je zaistené umiestnením kvetov na stonke ich farebnosťou alebo stavbou
  • ochrana – chráni rozmnožovacie ústroje a v nich pohlavné bunky
  • vývoj – zabezpečuje vývoj semena
  • oživenie – oplodnenie iného telesa

Časti upraviť

 
Stavba kvetu

Druhy kvetov upraviť

 
Kvety (v niektorých prípadoch združené do súkvetí)

Podľa zoskupení:

Podľa pohlavia:

Podľa umiestnenia kvetných častí na kvetnom lôžku:

Druhy rastlín s jednopohlavnými kvetmi upraviť

  • jednodomá rastlina = samčí jednopohlavný kvet aj samičí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi
  • dvojdomá rastlina = samčí jednopohlavný kvet je na jednom jedincovi, samičí na inom jedincovi (borievka, vŕby)

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kvet
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kvet