Otvoriť hlavné menu

FunkcieUpraviť

  • mechanická funkcia - upevňuje rastlinu v pôde
  • vyživovacia funkcia - vyživuje rastlinu čerpaním vody z pôdy, v ktorej sú anorganické látky
  • metabolická funkcia - chemicky sa tu upravujú minerálne látky a syntetizujú rastové látky
  • vodivá funkcia - rozvoz látok pomocou cievnych zväzkov
  • zásobná funkcia - zásobuje rastlinu
  • rozmnožovacia funkcia - nepohlavné rozmnožovanie

Ak korene vykonávajú aj inú funkciu, ktorej sa prispôsobili tvarom a stavbou, nazývame ich metamorfované korene (metamorfózy koreňov).

Metamorfózy koreňovUpraviť

Tvary koreňaUpraviť

  • niťovitý koreň-napr.mak
  • valcovitý koreň-napr.chren
  • kužeľovitý koreň-napr.mrkva,petržlen
  • vretenovitý koreň-napr. georgina
  • repovitý koreň-napr.repa
  • srdcovitý koreň-napr.
  • kolovitý koreň-napr. jedľa, dub, bôbovité

Koreňové sústavyUpraviť

Alorízia (pravá koreňová sústava)Upraviť

 
Alorízia

Hlavný koreň po celý život rastliny pretrváva, mohutne sa vyvíja a rozkonáruje, bočné korene neprerastajú hlavný koreň. Takouto koreňovou sústavou sa vyznačujú nahosemenné rastliny a väčšina dvojklíčnolistových rastlín.

Homorízia (nepravá koreňová sústava)Upraviť

 
Homorízia

Ak hlavný koreň zakrpatie a je nahradený vedľajšími koreňmi, tvoria sa tzv. zväzkovité korene. Sú to napr. papraďorasty, jednoklíčnolistové rastliny.

Anatómia koreňaUpraviť

Stavba vegetačného koreňaUpraviť

Tvoria ho meristematické bunky a rozlišujeme na ňom 3 oblasti (zóny):

  • meristematická oblasť (pásmo tvorby buniek) - bunky sa tu intenzívne delia
  • predlžovacia oblasť (rastové pásmo) - bunky sa zväčšujú a rastú v smere pozdĺžnej osi (rast koreňa)
  • Diferenciačná oblasť - bunky sa tu špecializujú na vykonávanie funkcií

Koreňová čiapočka (kalyptra)Upraviť

Chráni koreňový vrchol. Umožňuje prenikanie koreňa medzi častice vylučovaním polysacharidového slizu. Koreňová čiapočka sa podiela aj na regulácii pozitívne geotropického rastu koreňa tj. v smere zemskej tiaže. Nachádza sa tu zvláštny útvar - stĺpik (columella), v ktorom je umiestnený statolitový aparát (presýpací škrob), ktorý podmieňuje rast koreňa v smere zemskej tiaže.

Prvotná stavba koreňaUpraviť

Koreňová pokožka (rizoderma)Upraviť

Tvoria ju tenkostenné bunky usporiadané v jednej vrstve bez kutikuly a prieduchov. Vychádzajú z nej koreňové vlásky (rhiziny), ktoré zväčšujú sací povrch koreňa.

Prvotná koreňová kôra (cortex)Upraviť

Tvorená je živými parenchymatickými bunkami a môže obsahovať sklerenchým, aj kolenchým. Má tri vrstvy:

  • vonkajšia vrstva (exoderma) - po odumretí pokožky preberá funkciu krycieho pletiva
  • stredná vrstva (mezoderma) - tvoria ju parenchymatické bunky
  • vnútorná vrstva (endoderma) - zreteľne oddeľuje vodivé pletivá od kôry

Stredný valec (stele)Upraviť

Tvorený jednou alebo niekoľkými vrstvami parenchymatických pletív - pericyklom. V priebehu vývoja sa z neho vytvárajú bočné korene. Nachádzajú sa tu cievne radiálne zväzky a vo vnútri môže byť stržeň a stržňové lúče.

Druhotná stavba koreňaUpraviť

Nachádza sa len u tých rastlín, u ktorých kambium produkuje druhotné drevo a lyko.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Koreň
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koreň (botanika)