Puškvorec obyčajný

Puškvorec obyčajný (lat. Acorus calamus) je bylina z čeľade puškvorcovité (lat. Acoraceae). Niektoré staršie taxonomické systémy radia puškvorec do čeľade áronovité (lat. Araceae).

puškvorec obyčajný
Acorus calamus 002.JPG
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Acorus calamus
Carl Linné, 1753
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Gatunek trujący.svg

Puškvorec je tiež tradičným korením a používa sa aj ako potravinový doplnok (supplement). Neexistujú však žiadne vedecké štúdie, ktoré by potvrdili jeho bezpečnosť alebo liečivé účinky, navyše požitý puškvorec môže byť jedovatý a mať karcinogénne účinky. Z týchto dôvodov je jeho komerčné použitie v Spojených štátoch zakázané.[1]

OpisUpraviť

  • Puškvorec obyčajný je trváca bylina dorastajúca do výšky až 200 cm. Na báze vyrastá z až 3 cm hrubého plazivého podzemku. Celá rastlina je charakteristická svojou nápadnou aromatickou vôňou, ktorá sa zvýrazní po rozlomení podzemku.[2]
  • Stonka je trojhranná.
  • Listy sú striedavé, dvojradovo usporiadané, prisadnuté, na báze s listovými pošvami. Čepele majú mečovitý tvar, sú dlhé 50 až 125 cm a 0,7 – 2 cm široké, na okraji niekedy trochu zvlnené.[2]
  • Kvety sú usporiadané do kvetenstva, ktoré tvorí mnohokvetý valcovitý šúľok (spadix), ktorá sa smerom k vrcholu zužuje. Spočiatku je zelený, neskôr hnedne, dorastá do dĺžky 5 – 9 cm. Je síce vrcholový, ale vyzerá ako bočný, pretože jeho podporný listeň pôsobí dojmom pokračovania stonky. Je 20 – 90 cm dlhý a na prvý pohľad skôr pripomína list.
  • Kvety sú veľmi drobné, usporiadané v spadixe do skrutkovice. Okvetie je zelenkavé, zložené zo 6 okvetných lístkov v 2 praslenoch (3 + 3). Tyčiniek je 6, v 2 praslenoch (3 + 3). Gyneceum je zložené z 3 plodolistov, je synkarpné, semenník je vrchný.
  • Na našom území kvitne najčastejšie v júni až júli.
  • Plody sa nevytvárajú, je to sterilný triploid.[3] Blízko príbuzné druhy, ktoré však u nás nerastú, napr. Acorus americanus, vytvárajú červené bobule.
 
Detail kvetenstva

BiotopUpraviť

Puškvorec obyčajný je mokraďová rastlina, najčastejšie rastie na brehoch stojatých a pomaly tečúcich vôd.[2] Môže vytvárať monodominantné porasty radené do asociácie Acoretum calami. Na našom území sa objavil v 16. storočí.

Areál rozšíreniaUpraviť

Pochádza z Ázie. Pôvodný areál zahŕňal Indiu, centrálnu Áziu a pravdepodobne východnú Európu.[2] V súčasnej dobe rastie po celej Európe, v Ázii, Severnej Amerike a ďalších oblastiach. V Ázii a Severnej Amerike rastú ďalšie blízko príbuzné druhy, tvoriace plody.

PoužitieUpraviť

Hoci sa stáročia používal v ľudovom liečiteľstve na liečbu tráviacich ťažkostí a bolesti, neexistujú žiadne vedecké štúdie, ktoré by potvrdili jeho bezpečnosť alebo účinky, navyše požitý puškvorec môže byť jedovatý. Tieto závery viedli k zákazu jeho komerčného použitia (či už samotnej rastliny alebo extraktov z nej) v Spojených štátoch.[1] Užitie vyšších dávok môže vyvolať halucinácie a karcinogénne účinky.[2]

Medicína založená na dôkazochUpraviť

Z vedeckého hľadiska niektoré preklinické štúdie naznačovali jeho pozitívny vplyv na liečbu neuropatickej bolesti. Ukázalo sa však že aj veľmi nízke dávkovanie môže spôsobiť poškodenie orgánov a stimulovať vznik nádorov tráviacej trubice. Príčinou je obsah účinnej látky β-azarónu, ktorá je jedovatá a karcinogénna.[4] Významný antidepresívny, analgetický a neuroprotektívny účinok sa nepotvrdil.[4] Štúdie na zvieratách ukázali slabší krátkodobý kardioprotektívny účinok s významnými negatívnymi dopadmi pri dlhodobejšom podávaní.[5][6] Antialergické účinky sú slabé.[7] Vzhľadom k prítomnosti karcinogénneho β-azarónu sa užívanie rastliny ani extraktov z nej, najmä dlhodobé, neodporúča.[4]

Alternatívna medicínaUpraviť

Podzemok sa využíva ako prírodný insekticíd a zložka parfumov. Tradične sa používa v ájurvédskej a čínskej medicíne na liečbu nespavosti, depresie, neuróz, epilepsie, schizofrénie a ďalších, dominantne neurologických chorôb.[4]

V ľudovom liečiteľstve sa používa podzemok (Rhizoma calami aromatici). Aplikoval sa hlavne pri žalúdočných problémoch, pretože údajne podporuje látkovú výmenu, pôsobí priaznivo na tvorbu tráviacich štiav, má upokojujúci účinok na kŕčovité bolesti a pôsobí aj dezinfekčne a močopudne. V minulosti sa z koreňa vyrábal žalúdočný likér.

Puškvorec má údajne upokojujúci účinok a pôsobí antidepresívne, utlmuje astmatické záchvaty a verí sa, že má pozitívny účinok na stav zoslabnutých ľudí (v starobe, po chorobe, po operácii, ožarovaní, chemoterapii atď.), a aj výrazne protialergické pôsobenie. Používal sa aj vo forme kúpeľov proti reumatizmu, na ekzémy, na omývanie zle sa hojacich rán alebo ako celkovo posilňujúci prostriedok.

Zaužívané názvy produktov či extraktov z puškvorca v alternatívnej medicíne či rôznych krajinách: Sweet Flag, Golomi, Ugragandha, Vacha, Vekhanda, Bach, Calamus Oil.[8]

GastronómiaUpraviť

V gastronómii boli od stredoveku oddenky využívané na okorenenie sladkých pokrmov a kompótov v indickej a islamskej kuchyni. V Európe aj Amerike býval kandizovaný. Z veľmi mladých výhonkov možno pripraviť šalát na povzbudenie chuti (riziko otravy!).[9]

Obsahové látkyUpraviť

Obsahuje silice, ktoré sú tvorené radom mono- a seskviterpénov. Ďalej obsahuje horčiny, triesloviny, slizy, cukry, cholín, alfa a beta-azarón. Zložnie sa rôzni podľa toho, či sa jedná o alhoholový extrakt alebo olej. Hlavnou účinnou látkou je karcinogén β-azarón, ktorý účinkuje ako inhibítor acetylcholínesterázy a stimulátor GABAA receptorov.[10][11]

ReferencieUpraviť

  1. a b Calamus Uses, Benefits & Dosage – Drugs.com Herbal Database [online]. Drugs.com, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. a b c d e Sweet Flag (Acorus calamus) [online]. www.illinoiswildflowers.info, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
  3. Acorus in Flora of North America @ efloras.org [online]. www.efloras.org, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
  4. a b c d FRANK, Kurtis; PATEL, Kamal; LOPEZ, Gregory. Acorus calamus Research Analysis. examine.com, 2019-09-17. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. (po anglicky)
  5. SINGH, Bhulan Kumar; PILLAI, Krishna Kolappa; KOHLI, Kanchan. Isoproterenol-induced cardiomyopathy in rats: influence of Acorus calamus Linn.: A. calamus attenuates cardiomyopathy. Cardiovascular Toxicology, 2011-09, roč. 11, čís. 3, s. 263–271. PMID: 21695526. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. ISSN 1559-0259. DOI10.1007/s12012-011-9121-3.
  6. WIRATNO. Effectiveness and safety of botanical pesticides applied in black pepper (Piper nigrum) plantations. [online]. 2008, [cit. 2020-03-21]. Dostupné online.
  7. KIM, Dong-Young; LEE, Seung-Hwan; KIM, Wan-Jae. Inhibitory effects of Acorus calamus extracts on mast cell-dependent anaphylactic reactions using mast cell and mouse model. Journal of Ethnopharmacology, 2012-05-07, roč. 141, čís. 1, s. 526–529. PMID: 22366435. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. ISSN 1872-7573. DOI10.1016/j.jep.2012.01.043.
  8. List of Supplements on Examine.com [online]. Examine.com, [cit. 2020-03-26]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. KYBAL, Jan; KAPLICKÁ, Jiřina. Naše a cudzie korenia. Praha : Štátnej poľnohospodárskej nakladateľstvo, 1988. Kapitola Puškvorec obyčajný, s. 30.
  10. MUKHERJEE, Pulok Kumar; KUMAR, Venkatesan; MAL, Mainak. In vitro acetylcholinesterase inhibitory activity of the essential oil from Acorus calamus and its main constituents. Planta Medica, 2007-03, roč. 73, čís. 3, s. 283–285. PMID: 17286241. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. ISSN 0032-0943. DOI10.1055/s-2007-967114.
  11. ZAUGG, Janine; EICKMEIER, Eva; EBRAHIMI, Samad Nejad. Positive GABA(A) receptor modulators from Acorus calamus and structural analysis of (+)-dioxosarcoguaiacol by 1D and 2D NMR and molecular modeling. Journal of Natural Products, 2011-06-24, roč. 74, čís. 6, s. 1437–1443. PMID: 21563811 PMCID: PMC3199944. Dostupné online [cit. 2020-03-21]. ISSN 1520-6025. DOI10.1021/np200181d.

LiteratúraUpraviť

  • Květena České republiky. Ed. Jindřich Chrtek jun., Zdeněk Kaplan, Jitka Štěpánková. Diel 8. Praha : Academia, 2010. ISBN 978-80-200-1824-3. S. 274-276.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Puškvorec obecný na českej Wikipédii.