Rádioterapia

Rádioterapia alebo ožarovanie je liečenie ochorení ľudského organizmu pomocou ionizačného žiarenia. Používa sa hlavne pri liečbe onkologických ochorení. Základným princípom rádioterapie je ožarovanie karcinómu pomocou rádioaktívneho žiarenia , ktoré pôsobí cielenie najmä v oblasti kde je karcinóm a čo najmenej v okolitých zdravých tkanivách. Rozlišujeme dva základné typy rádioterapie:

  • ožarovanie externým lúčom - luč žiarenie pôsobí zo zdroja žiarenia umiestneného mimo tela pacienta
  • brachyterapiu - zdroj žiarenia je lokálne umiestnený v tkanivách pacienta v oblasti karcinómu

Každý z týchto typov je vhodný s výhodami pre iné typy karcinómov.

Prvými zariadeniami v teleterapii boli v dobe medzi svetovými vojnami výkonné rontengky, ku ktorým sa privádzalo vysoké urýchľovacie napätie až v MV. Podľa použitého napätia sa označovali tieto ožarovacie systémy ako ortovoltážne alebo megavoltážne terapie (synonymum).

V 50. rokoch boli zostrojené prvé ožarovače pre hĺbkové ožarovanie. Veľké množstvo rádioaktívnej látky (kobalt-60, cézium-137) bolo uzavreté v dokonalo tienenom obale a pre ožarovanie sa automaticky vysúvalo do ožarovacieho tubusu. Kobaltové ožarovače sa ešte v niektorých krajinách používajú (lacné a účinné), céziové ožarovače už vôbec. Rádioaktívny kobalt sa využíva aj v Leksellovom gama-noži.

V dnešnej dobe je kľúčovým zariadením pre teleterapiu urýchľovač.

Externé odkazyUpraviť

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • ISBN-13‎: ‎978-80-210-8984-6 V. Mornstein