Borovicovité

Borovicovité (lat. Pinaceae)[1] alebo staršie jedľovité (lat. Abiaceae)[2][3] sú čeľaď z radu borovicotvaré (Pinales), pričom rad borovicotvaré v niektorých (najmä novších) systémoch často pozostáva len z tejto jednej čeľade, ale v iných systémoch zahŕňa ešte aj niektoré iné čeľade nahosemenných rastlín.

borovicovité
Strom roka borovica velke borove 01.jpg
Pinus sylvestris
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pinaceae
Lindley, 1836
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Existujú aj borovicovité v užšom zmysle a jedľovité v užšom zmysle - pozri kapitolu Systematika.

Borovicovité zahŕňajú niekoľko známych rodov, ktoré sú domácimi drevinami aj na Slovensku, napríklad borovica, jedľa a smrek. Borovicovité sú ihličnaté dreviny, ktoré majú aromatické drevo a ihličie, pretože obsahujú živicové kanáliky.

CharakteristikaUpraviť

VýskytUpraviť

Borovicovité rastú takmer výlučne na severnej pologuli. Vyskytujú sa vo všetkých oblastiach od subtrópov až po polárny kruh, od úrovne mora až po nadmorskú výšku 4 800 metrov.

VýznamUpraviť

Majú veľký ekologický význam, pretože ich semená sú zložkou potravy rôznych vtákov a hlodavcov. Často sa pestujú aj ako okrasné dreviny.

Stavba telaUpraviť

Sú charakteristické ihlicovytými listami, ktoré sú väčšinou neopadavé (výnimkou je rod smrekovec). Ihlice vyrastajú na skrátených konárikoch brachyblastoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch. Listy sú ihlicovité, u rodu borovica dlhé a hrotisté, u jedle kratšie, ploché a tupé. Ihlice sú na konároch usporiadané rôzne: niekedy v dvoch radoch, v polkruhu (rod jedľa), alebo obrastajú celý konárik (rod smrek).

Sú to jednodomé rastliny, každý jedinec tvorí aj samčie pohlavné bunky, aj samičie.

Vytvárajú stromovité, zriedkavo kríkovité formy so zdrevnatenou stonkou, ktorá druhotne hrubne. Dorastajú až do výšky 50 – 60 metrov (rod smrek). Centrálny kmeň je dominantný, rozkonáruje sa monopodiálne alebo v neskoršom veku niekedy nepravidelne. Na mladých rastlinách sú konáre často v praslenoch, čiže dookola kmeňa.

V kôre, v lyku, v dreve aj v listoch sú prítomné živicové kanáliky, ktoré často vyvolávajú silnú vôňu.

Patria medzi nahosemenné rastliny, čiže netvoria pravé kvety, ale útvary, ktoré sa nazývajú samčie a samičie šištice. Opelenie sa uskutoční za pomoci vetra. Samčie šištice majú špirálovito usporiadané mikrosporofyly. Ich peľové zrnká majú dva vzdušné vaky (chýbajú u rodov Larix a Pseudotsunga). Samičie šištice majú semenné šupiny usporiadané v špirále; tieto šištice po oplodnení zdrevnatejú a menia sa na šišky. Šišky sú nepravé plody, ktoré dozrievajú v priebehu 1-2 rokov. Šupiny šišiek sú väčšinou neopadavé, opadajú však napríklad u jedle. Šišky sú stojace alebo visiace. Niektoré rody majú v šiškách pomerne veľké podporné šupiny, ktoré môžu byť ešte dlhšie ako semenné šupiny, alebo naopak zakrpatené. Semená majú krídla, aby mohli byť rozširované vetrom.

Charakteristika jednotlivých podčeľadíUpraviť

 
smrekové šišky

Systém podčeľadí pozri v kapitole Systematika.

JedľovatéUpraviť

Táto podčeľaď obsahuje tieto recentné rody:

  • jedľa (Abies) s typickými vzpriamenými opadavými šiškami a sediacimi ihlicami, po opadnutí ktorých zostávajú konáriky hladké,
  • céder (Cedrus) so vzpriamenými rozpadavými šiškami a neopadavými ihlicami vyrastajúcimi vo zväzočkoch na brachyblastoch,
  • jedľovec (Tsuga) s malými nerozpadavými visiacimi šiškami a ihlicami s krátkymi stopkami usporiadané v dvoch radoch, na konci sú zašpicatenými, pričom časť ihlíc je vyvrátená a pritlačená ku konáriku,
  • pasmrekovec (Pseudolarix) s rozpadavými šiškami a opadavým ihličím,
  • jedľovček (Keteleeria) so vzpriamenými šiškami a špicatými ihlicami,
  • Nothotsuga s malými vzpriamenými šiškami, špicatými ihlicami a samčími šišticami v okolíkoch.

Semená druhov tejto podčeľade obsahujú živičnaté mechúriky. Najznámejšími druhmi sú jedľa biela (Abies alba), jedľa srienistá (Abies concolor), jedľa obrovská (Abies grandis) a céder atlaský (Cedrus atlantica).

SmrekovcovatéUpraviť

Táto podčeľaď obsahuje tri vzdialene príbuzné rody – smrekovec (Larix), duglaska (Pseudotsuga) a kataja (Cathaya). Šišky sú nerozpadaavé, u duglasky z nich trčia nápadné šupiny. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Ihličie smrekovca vyrastá vo zväzočkoch na skrátených konárikoch – brachyblastoch a na jeseň opadáva, ihličie duglasky pretrváva niekoľko rokov a vyznačuje sa stenčením, pripomínajúcim krátku stopku. Najznámejším predstaviteľom je smrekovec opadavý (Larix decidua).

SmrekovatéUpraviť

Táto podčeľaď obsahuje jediný rod smrek (Picea) Šišky sú visiace a nerozpadajú sa. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Ihlice sú štvorhranné, konáriky zostanú po odtrhnutí alebo opadaní ihlíc drsné. Známe druhy sú európsky smrek obyčajný (Picea abies) a severoamerický smrek pichľavý (Picea pungnes)

BorovicovatéUpraviť

Táto podčeľaď obsahuje jediný recentný rod borovica (Pinus), ktorý je však najbohatší na druhy v rámci celého radu Pinophyta, obsahuje približne 120 druhov rozšírených od subpolárnych oblastí až k rovníku. Rod Pinus sa ďalej delí na viacero podrodov a sekcií, podľa vzájomnej príbuznosti jednotlivých druhov, pričom sa zohľadňuje napríklad počet ihlíc vo zväzočku, ktorý môže byť buď 2, 3 alebo 5, a v jedinom výnimočnom prípade 1 (Pinus monophylla). Šišky sú nerozpadavé s veľkými hrubými semennými šupinami. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Na území Slovenska sú rozšírené druhy borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica limbová (Pinus cembra) a borovica horská, čiže kosodrevina (Pinus mugo), množstvo cudzokrajných druhov sa pestuje v parkoch a záhradách alebo sa vysádzajú do lesov, ako napríklad borovica čierna (Pinus nigra).

SystematikaUpraviť

čeľaď borovicovité (Pinaceae):

Poznámka: V niektorých starších systémoch boli vyššie uvedené rody (prípadne okrem fosílnych) síce rozdelené podobne ako hore na dve podčeľade - podčeľaď jedľovaté a podčeľaď borovicovaté (v širšom zmysle), ale jednotlivé rody boli do týchto podčeľadí sčasti zaradené inak než dnes. V niektorých starších textoch boli tieto dve podčeľade povýšené na čeľade, čiže sa namiesto čeľade borovicovité (Pinaceae)/jedľovité (Abietaceae) tak, ako je uvedená vyššie (čiže borovicovité v širšom zmysle alebo jedľovité v širšom zmysle), uvádzajú dve čeľade: čeľaď jedľovité (Abietaceae) v užšom zmysle a čeľaď borovicovité (Pinaceae) v užšom zmysle.

Zdroje kapitoly Systematika (pokiaľ vyššie nie je uvedené inak): [5][6][1][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19]

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť

  1. a b MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 83-85.
  2. [1]
  3. borovicovité. In: Malá encyklopédia biológie. 1975, S. 66
  4. HRABOVSKÝ, M. et al. Nové slovenské mená subtropických a tropických úžitkových rastlín. 2. Rody začínajúce sa písmenom D – L. 3, 2019 [2]
  5. System of Embryophytes [online]. phytomorphology.org, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  6. Pinaceae. In: Stevens, P. F. (2001 onwards). Angiosperm Phylogeny Website. Version 14, July 2017 [and more or less continuously updated since]." http://www.mobot.org/MOBOT/research/APweb/. prístup 12.2.2021
  7. Ran, Jin-Hua; Shen, Ting-Ting; Wu, Hui; Gong, Xun; Wang, Xiao-Quan (2018-12-01). "Phylogeny and evolutionary history of Pinaceae updated by transcriptomic analysis". Molecular Phylogenetics and Evolution. 129: 106–116. [3]
  8. H. N. Andrews. 1970. Index of Generic Names of Fossil Plants, 1820-1965. Geological Survey Bulletin 1-354 [A. Dunhill/B. Allen]. Reprodukovaný in: Fossilworks (prístup 12.2.2021)
  9. Burnett, Jamie & Fryer, Emma & Unger, Christa & Tomescu, Alexandru. (2016). Pinaceous Wood from the Lower Cretaceous (Barremian-Early Aptian) of California, USA; Lower Chickabally Member, Budden Canyon Formation. Ameghiniana. 53. 10.5710/AMGH.18.08.2016.2973.[4]
  10. ZHANG, Y. et al. Two New Species of Protocedroxylon Gothan (Pinaceae) from the Middle Jurassic of Eastern Inner Mongolia, NE China. In: Vol. 92 No. 5 pp.1685–1699 ACTA GEOLOGICA SINICA (English Edition) Oct. 2018 [5]
  11. TERADA, K., HANDA, K. FIRST REPORT OF FOSSIL WOOD FROM THE UPPER CRETACEOUSIZUMI GROUP IN AWAJI ISLAND, JAPAN. In: Memoir of the Fukui Prefecturel Dinosaur Museum 13: 17–23 (2014)[6]
  12. STEWART, Wilson Nichols; STEWART, Wilson N.; STEWART, Wilson M.; ROTHWELL, Gar W.. Paleobotany and the Evolution of Plants. [s.l.] : Cambridge University Press, 1993. 521 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-38294-6. S. 417.
  13. Long overdue extinction of the Protopinaceae [online]. sciencedirect.com, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  14. TAKEDA H. Systematic list of the economic plants of Japan. 1949. S. 14-15 [7]
  15. Abietaceae. In: iapt-taxon.org, [cit. 2021-02-12]. Dostupné online.
  16. HOLUBČÍK, M. Návrh slovenských názvov niektorých cudzokrajných drevín. In: Slovenské odborné názvoslovie 6, 1960 [8]
  17. ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. 1986
  18. jedľovité. In: Pyramída
  19. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín 2017 [9] S. 39