Wikipédia

Smrekovec opadavý

Smrekovec opadavý (iné názvy pozri nižšie; lat. Larix decidua; staršie Larix europaea, Larix larix, Pinus larix, Abies larix) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je známy ihlicami, ktoré na rozdiel od väčšiny ostatných ihličnanov, mení každý rok podobne ako listnaté dreviny, čiže opadávajú.

Smrekovec opadavý
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Larix decidua
Mill., 1768
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Názvy upraviť

Súčasný názov tohto druhu znie smrekovec opadavý.

Ďalšie názvy sú - staršie: smrek červený[1][2], červený smrek opadavý[3], červený smrek obyčajný[4]; zastarano: červený smrek europejský[5], jedľa modrín[6][7], sosna modrín (sosna-modrín)[8][2], májik[9]; hovorovo alebo zastarano: červený smrek[10][11]; ľudovo alebo skrátene: smrekovec[12][13]; ľudovo [na strednom Slovensku] alebo zastarano: smrek[14][15][16], zastarano drieň[17]; ľudovo alebo knižne zastarano: modrín[18][19][7]; ľudovo: modreň, verpán, velpán, verban, lerpán, lerpám, lerbán, erpan, ferpán, merpán[20], modrec[7], derec[8][7], brín[8][21], sosna[7].

Opis upraviť

Smrekovec opadavý môže dorásť do výšky 50 m, priemer kmeňa je okolo 1 m. Koruna je v mladosti úzko kužeľovitá, neskôr je nepravidelná. Kôru má smrekovec v mladosti hladkú a žltohnedú, neskôr pozdĺžne rozpraská na borku. Má tenké hnedasto žlté výhonky, ktoré sú na povrchu hladké. Púčiky majú vajcovito-guľatý tvar. Ihlice na starších jedincoch vyrastajú v brachyblastoch, na mladších jednoročných výhonkoch obrastajú konár špirálovite. Sú mäkké, svetlozelené a každý rok opadávajú. Pred opadnutím zožltnú. Samčie kvety sú drobné a žlté. Samičie majú karmínovočervenú, alebo zelenú farbu a sú vzpriamené. Kvitne v apríli. Šišky majú v čase zrelosti približne 1,2 až 3,5 cm. Ich tvar je valcovitý až kužeľovitý. Semená sú 3 až 4 mm dlhé, lesklé, svetlohnedé a majú hnedasté krídelko. Dozrievajú koncom septembra a zo šišiek sa uvoľňujú v nasledujúcom roku. Klíčivosť je 33 %. Začína rodiť v 10 – 15 roku, v horách je to o niečo neskôr. Najintenzívnejší rast prebieha okolo 20. roku a trvá do 100. roku.

Rozšírenie upraviť

Čo sa týka rozšírenia, zaberá významný disjunktívny areál s centrom v Alpách a Karpatoch. Najčastejšie sa vyskytuje v zmiešaných lesoch s bukom, jedľou, smrekom, prípadne borovicou. Podľa nárokov na svetlo je svetlomilný a jeho nároky na pôdnu a vzdušnú vlhkosť sú stredné. Na pôdu je náročný. Má rád skeletnaté pôdy, dobre rastie aj na vápencoch a dolomitoch.

Jeho výskyt v Tatrách je vo výške okolo 1 200 – 1 600 m n. m. a jeho zákrpky vystupujú až do výšky 1 920 m n. m. Rastie od 4 až po 8 vegetačný lesný stupeň (LVS).

Galéria upraviť

  •  
    Jesenný vzhľad smrekovcov po zožltnutí ihličia
  •  
    Detail konárika s mladým ihličím
  •  
    Šiška smrekovca
  •  
    Les smrekovca opadavého v rakúskych Alpách

Referencie upraviť

  1. ↑ NOVACKÝ, J. M. Botanika pre VI. a VII. triedu slov. gymnázií...1943. S. 136
  2. ↑ a b Dom a škola (vychovatels̕ký časopis pre rodičov a učitelov). [s.l.] : tlačou kníhtlačiarne K. Salvu, 1890. 784 s. Dostupné online. S. 31.
  3. ↑ Jazyková poradňa. [s.l.] : Slovenské pedagogické nakl., 1957. 286 s. S. 61.
  4. ↑ PAŠEK, Vladislav. Vošky našich lesných drevín (Homoptera-Aphidoidea). [s.l.] : Slovenská akadémia vied, 1954. 319 s. S. 245.
  5. ↑ Časopis Museálnej slovenskej spoločnosti. [s.l.] : Tlačou kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku, 1904. 540 s. S. 74.
  6. ↑ Programm des k.k. katholischen Gymnasiums in Neusohl. [s.l.] : Besztercebanya, Machold, 1853. 52 s. Dostupné online. S. 13.
  7. ↑ a b c d e REUSS, G. Května Slovenska...1853. S. 393
  8. ↑ a b c VÁVRA, Ján. Naše medonosné rastliny. [s.l.] : Nákladom krajinského ústredia spolkov včelárskych na Slovensku, 1935. 53 s. S. 43.
  9. ↑ Muzeálna slovenská spoločnost̕. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft). [s.l.] : Muzeálna slovenska spoločnosť., 1904. 522 s. Dostupné online. S. 45.
  10. ↑ PISÁRČIKOVÁ, Mária, et al. Synonymický slovník slovenčiny. 3. nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2004. 998 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0801-8.
  11. ↑ smrek. In: Historický slovník slovenského jazyka
  12. ↑ BUFFA, F. Odvodené slová a ich viacslovené paralely v slovenských nárečiach. In: Slovenská reč 1. 1979. S. 17
  13. ↑ BYSTRICKÝ, Ján. Príroda Tatranského národného parku. [s.l.] : Osveta, 1956. 317 s. Dostupné online. S. 158.
  14. ↑ Matica Slovenská (Turčiansky Svätý Martin). Letopis Matice Slovenskéj. [s.l.] : Matica, 1871. 96 s. Dostupné online. S. 22.
  15. ↑ MAJTÁNOVÁ, M. Názvy liečivých rastlín v oravskom lekárskom rukopise z roku 1760. In: Čs. terminologický časopis. 4 1964. S. 115
  16. ↑ smrek. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  17. ↑ drieň. In: Historický slovník slovenského jazyka
  18. ↑ modrín. In: Slovník slovenských nárečí
  19. ↑ modrín. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  20. ↑ lerpán; modrín. In: Slovník slovenských nárečí
  21. ↑ RIPKA, Ivor. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí. [s.l.] : Veda, 1981. 336 s. S. 53.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Smrekovec_opadavý&oldid=7672566“