Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Pôda pozri Pôda (rozlišovacia stránka).

Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu. Skladá sa z neživej zložky, ktorou sú častice ílu, hliny, piesku, kamienky, pôdna vlhkosť, vzduch, odumreté časti rastlín a živočíchov (tvoriace humus), živou zložkou (tzv. edafón) sú korene rastlín, mikroorganizmy a drobné živočíchy. 1 cm pôdy vznikne za 100 rokov. Základnou vlastnosťou pôdy je schopnosť poskytovať živiny rastlinám, t. j. má produkčnú funkciu.

Členenie pôdnych horizontov

Pôda je ľubovoľný trojrozmerný výrez z najvrchnejšej časti pedosféry obsahujúci materskú horninu (substrát)

Faktory, ktoré ovplyvňujú vlastnosti pôdy sú:

  1. horniny
  2. klimatické činitele
  3. geografické činitele (nadmorská výška, sklon reliéfu a pod.)
  4. rastliny a živočíchy (tvorba humusu)
  5. podzemné a povodňové vodstvo (celoročne, alebo často zmáčané pôdy)
  6. človek (hnojenie, zavlažovanie, odlesňovanie)

V slovenskej legislatíve je pôda definovaná ako prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín[1]. Poľnohospodárska pôda je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty[1].

Využitie pôdy upraviť

Zloženie pôdy upraviť

Pôda pozostáva z viacerých zložiek. 50% tvorí voda a pôdny roztok a 50% tvorí minerálny organický podiel. Na vytváraní pevnej časti pôdnej hmoty sa zúčastňuje minerálny podiel a organický podiel. Minerálnu zložku tvoria úlomky vyvretých, usadených a premenených hornín. Organickú zložku (1-5% pôdy) tvoria živé rastliny a živočíšne organizmy a neživá organická hmota. Navzájom sa obmieňajú.

Delenie pôd upraviť

Pôdy možno rozdeliť podľa rôznych kritérií. Podľa podmienok vzniku, zväčša určeného materskou horninou, na ktorej vzniká, je charakteristická svojim pôdnym profilom, zloženým z viacerých horizontov. Rozlišujú sa tak tieto pôdne typy:

Podľa prevládajúcich pevných častíc a celkovej textúry sa pôdy rozdeľujú na tieto pôdne druhy[2]:

 
Zrnitostná skupina Pôdne druhy (triedy) Zastúpenie určujúcich zrnitostných frakcií
Ľahká Piesočnatá 85 % a viac piesok; prach a 1.5 násobok ílu neprevyšuje 15 %
Hlinitopiesočnatá 85-90 % piesok, prach a 1.5 násobok ílu nie je menší ako 15 % alebo 70-85 % piesok, prach a dvojnásobok ílu neprevyšuje 30 %
Stredná Piesočnatohlinitá 20 % a menej íl; prach a dvojnásobok ílu presahuje 30 % a 52 %

a viac piesok alebo < 7 % íl, < 50 % prach, 43-52 % piesok

Hlinitá 7-27 % íl, 28-50 % prach a < 52 % piesok
Prachovitohlinitá 50 % a viac prach a 12-27 % íl, alebo 50-80 % prach a < 12 % íl
Prachovitá 80 % a viac prach a < 12 % íl
Piesočnatoílovito-hlinitá 20-35 % íl, < 28 % prach a 45 % a viac piesok
Ílovitohlinitá 27-40 % íl a 20-45 % piesok
Prachovitoílovito-hlinitá 27-40 % íl a < 20 % piesok
Ťažká Piesočnatoílovitá 35 % a viac íl a 45 % a viac piesok
Prachovitoílovitá 40 % a viac íl a 40 % a viac prach
Ílovitá 40 % a viac íl, < 45 % piesok a < 40 % prach

Pôdotvorné činitele upraviť

Refererencie upraviť

  1. a b Zákon č. 220/2004 Z. z. Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy -
  2. Fulajtár, E., 2006: Fyzikálne vlastnosti pôdy. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 141 s.

Iné projekty upraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o pôda
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému pôda