Zemská kôra

najvrchnejšia geologická vrstva Zeme

Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme. Rozdeľuje sa na pevninskú a oceánsku kôru. Pod ňou sa nachádza plášť, od ktorého je oddelená rozhraním – Mohorovičićovou diskontinuitou, kde sa radikálne menia fyzikálne charakteristiky. Menej výrazná diskontinuita (Conradova) oddeľuje granitovú a bazaltovú vrstvu kôry. Hmotnosť kôry je 2,8×1022 kg (z toho 21 % tvorí oceánska kôra a zvyšok kontinentálna), čo predstavuje 0,473 % celkovej hmotnosti Zeme.

     Zemská kôra

Kôra, spolu s vrchnou časťou plášťa tvorí pevnú vrstvu povrchu Zeme – litosféru, ktorá je rozlámaná na viacero platní, „plávajúcich“ na plastickej vrstve – astenosfére.

Pevninská kôra upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kontinentálna zemská kôra
 
Oceánska kôra – vek
     0-20 Ma
     20-65 Ma
     >65 Ma
Pevninská kôra – rozdelenie
     Prekambrické štíty
     Tabuľa
     Panvy
     Veľké vulkanické provincie
     Kontinentálny šelf

Pevninská kôra sa zvykne nazývať aj SiAl (podľa latinských názvov najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov kremíka a hliníka). Tvorená je prevažne alkalickými kremičitanmi a hlinitokremičitanmi. Z petrologického hľadiska ide prevažne o granity ich variácie. Na granitovom podklade sa nachádza hrubá pokrývka zvetralín a sedimentárnych hornín (pieskovcov, bridlíc, vápencov a dolomitov). Pod granitovou vrstvou sa obvykle vyskytuje ešte bazaltová vrstva.

Najstaršia pevninská kôra bola objavená v západnej Austrálii – 3,9 mld. rokov, centrálne časti Kanadského a Baltického štítu sú približne rovnako staré. Podstatná časť zemskej kôry sa vytvorila medzi 3,4 a 2,4 mld. rokov v archaiku. Väčšina časť týchto hornín je lokalizovaná v kratogénoch, hrubých okolo 70 km.

Oceánska kôra upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Oceánska zemská kôra

Oceánska kôra, na rozdiel od pevninskej je monotónnejšia, tvoria ju prevažne bazalty, na ktorých sa nachádza vrstva sedimentov. Pod bazaltami sú ich hlbinné ekvivalenty gabrá a ešte hlbšie aj peridotity. Nazýva sa aj SiMa (kremík a horčík). Je podstatne mladšia (najstaršie oceánske bazalty in situ majú okolo 200 mil. rokov). Má menšiu hrúbku, do 10 km (v stredooceánskych chrbtoch je jej hrúbka prakticky nulová) a mierne väčšiu hustotu.

Oceánska kôra sa neustále vytvára (v stredooceánskych chrbtoch) výstupom a utuhnutím magiem z hranice spodného plášťa. Vďaka tomuto sa morské dno pomaly rozširuje. Naopak, v subdukčných zónach oceánska kôra poklesáva naspäť do plášťa a zaniká. Tento proces, spolu s ďalšími fenoménmi popisuje teória platňovej tektoniky.

Zloženie upraviť

Chemické zloženie zemskej kôry
Celá kôra Pevninská kôra Oceánska kôra
Prvok Obsah (hm. %) Oxid Obsah (hm. %) Oxid Obsah (hm. %)
Kyslík 46,6 --- --- --- ---
Kremík 27,8 SiO2 59,1 SiO2 50,5
Hliník 8,1 Al2O3 15,8 Al2O3 15
Železo 5,0 FeO + Fe2O3 6,6 FeO + Fe2O3 10,5
Vápnik 3,6 CaO 6,4 CaO 11,5
Sodík 2,8 Na2O 3,2 Na2O 2,5
Draslík 2,6 K2O 1,88 K2O 0,1
Horčík 2,0 MgO 4,4 MgO 7,5
Ostatné 1,6 Ostatné 2,6 Ostatné 3,5

Pozri aj upraviť

Stavba Zeme
Geosféra Magnetosféra Exosféra Atmosféra
Ionosféra Termosféra
Mezosféra
Hydrosféra Stratosféra
Biosféra Troposféra
Pedosféra Litosféra Zemská kôra
Pevninská kôra
Oceánska kôra
Vrchný plášť Najvrchnejší plášť Zemský plášť
Astenosféra
Hranica vrchný-spodný plášť
Spodný plášť
Vonkajšie jadro Zemské jadro
Vnútorné jadro