Otvoriť hlavné menu

Gabro je bázická hrubozrnná vyvretá hornina, hlbinný ekvivalent bazaltu. Tvorí významné objemy hornín najmä oceánskej zemskej kôry, vzniká pri bazaltovom magmatizme stredooceánskych chrbtov. Gabro je blízke dioritu, od ktorého sa líši obsahom tmavých minerálov.

Gabro
Gabro
Gabro
Zloženie
Hlavné minerálybázický plagioklas (labradorit - bytownit), pyroxény (prevažne augit, ale aj hyperstén) v menšej miere amfibol, biotit, olivín
Akcesórieortoklas, foidy, magnetit, ilmenit, apatit, granát
Vlastnosti
Textúravšesmerne zrnitá
Farbatmavosivá, čierna
Hustota2,9 - 3,1 kg/dm3

Termín gabro pochádza z pomenovania lokality v Toskánsku, kde bol ťažený, doslova znamená hladký či holý. Pôvodne tento názov používali florentskí kamenári. V petrografii ho použil prvýkrát v roku 1810 von Buch[1].

Obsah

KlasifikáciaUpraviť

Gabro v užšom zmysle slova obsahuje iba bázický plagioklas a ortopyroxény. Do skupiny gabra však patria aj ďalšie horniny, ktoré nie je vždy možné na prvý pohľad rozlíšiť[2]:

Gabro je hlbinným ekvivalentom bazaltu. Subvulkanickými ekvivalentami gabra sú gabrové porfýry. Lamprofyrickými horninami gabrového zloženia sú camptonit a monchiquit.

Petrologický opisUpraviť

 
Pohľad na gabro v polarizačnom mikroskope, skrížené nikoly. Hlavné mienrály: plagioklas, klinopyroxén a olivín.

Gabro je pevná, zelenavá až tmavá hornina obsahujúca bázický plagioklas, pyroxén a v menšej miere amfibol a olivín. Olivín na povrchu často podlieha premenám na minerály serpentínovej skupiny. Gabro má zvyčajne hrubozrnnú textúru, v ktorej dosahujú kryštály veľkosť nad 1 mm. Ekvivalenty gabra s menšími kryštálmi sú označované ako diabáz. V anglickej literatúre existuje aj hovorové označenie microgabbro. Gabro môže v extrémnych prípadoch mať kryštály pegmatitickej veľkosti, obzvlášť niektoré pyroxénovo-plagioklasové kumuláty, ktorých kryštály však zvyknú mať ihlicovitý habitus.

Zo skupiny pyroxénov bývjú najčastejšie zastúpené klinopyroxény (augit), ale hornina často obsahuje aj menšie množstvo ortopyroxénov (hyperstén). V prípade, že je množstvo ortopyroxénu podstatne vyššie než obsah klinopyroxénu, hornina je označovaná ako norit. V prípade, že bola magma oddelená od taveniny presýtenej na kremík, môže sa v gabre vyskytovať aj nezanedbateľný podiel (nad 10%) kremeňa, takéto sa zvykne označovať ako kremité gabro. Essexit naopak reprezentuje gabro, ktorého materská magma mala nízky objem kremíka, čo malo za následok kryštalizáciu foidov, obvykle nefelínu. V gabrách sa môže nachádzať aj nízky obsah, obvykle len niekoľko percent oxidov železa, chrómu a titánu ako je magnetit, ilmenit, pyrotín, titanomagnetit prípadne aj chromit. Z akcesorických minerálov býva často zastúpený spinel, apatit, granát, titanit, rutil, ortit a vzácne aj zirkón.

VýskytUpraviť

Gabro môže tvoriť masívy, lopolity[3] rovnorodé intrúzie alebo byť súčasťou zvrstvených intrúzií ako kumulát, vytvorený usadzovaním pyroxénu a plagioklasu v tavenine. Kumulátové gabro by sa malo správne označovať ako pyroxénovo-plagioklasový ortokumulát.

Horniny gabrovej povahy sú dôležitou súčasťou oceánskej kôry a vyskytujú sa často v exhumovaných ofiolitových komplexoch ako časť ich vrstiev izotrópnych (masívnych) a páskovaných gabier. Dlhé pásy gabrových intrúzií sa nachádzajú okolo zaniknutých predrifotových zón, v blízkosti okrajov riftu.

Vo sveteUpraviť

 
Cuillin, Isle of Skye v Škótsku tvorí obnažený gabrový masív

V Severnej Amerike sú významné lokality v Kanade. Najväčším gabrovým masívom je teleso s povrchom okolo 6100 km² v Minnesote v USA. Masívy tvorené gabrom sa v Európe nachádzajú v oblasti Baltského štítu v Nórsku a Rusku na polostrove Kola. V Rusku je známy ich výskyt aj z Uralu. Nachádza sa tiež na Ukrajine, zakaukazských krajinách, Škótsku a Francúzsku.

Amfibolické gabro možno v Česku nájsť v stredočeskom plutóne pri Březnicou, Kamýku nad Vltavou a Benešove. Ďalšie miesta výskytu sú v poběžovickom bázickom masíve. Z pyroxenicko-amfibolických a amfibolicko-pyroxenických gabier sú známe z lokality Pecerady severne od Benešova. Tieto gabrá obsahujú najbežnejší amfibol - hornblend a z pyroxénov salit, malé množstvo kremeňa a K-živca. Ďalšie oblasti výskytu sú v ranskom a brnenskom masíve. Z ranského a kdyňského masívu sú známe pyroxenické gabrá s augitom, ktoré možno nájsť ďalej na Špičáku pri Deštnom v Orlických horách a pri Týnci nad Labem. Olivinické gabrá sa vyskytujú v ranskom, kdyňskom a poběžovickom masíve. Vzácnejšie sú výskyty hyperitov Kralovice, Bystřice nad Pernštejnem a olivinických hyperitov Moravské Budějovice a poběžovický masív, odkiaľ sú známe aj nority[3][2].

SlovenskoUpraviť

V Západných Karpatoch možno gabro nájsť v Malých Karpatoch, okolo Perneku, v Spišsko-gemerskom rudohorí pri Jelšave, Dobšinej, Gelnici[4].

PoužitieUpraviť

 
Rezanie blokov gabra v kameňolome v Nórsku

Gabro často obsahuje významný podiel chrómu, niklu, kobaltu, zlata, striebra, platiny a sulfidov medi, v prípade ekonomickej akumulácie sa preto povrchovo ťaží ako ruda.

Niektoré odrody gabra sa používajú ako obkladový kameň pod označením čierny granit. Veľmi populárne je pri výrobe náhrobných kameňov. Je obyčajne veľmi húževnaté a jeho opracovávanie je v porovananí s inými horninami náročnejšie. Podrvené sa používa ako súčasť ťažkých betónov[5].

ReferencieUpraviť

  1. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, 3.6.2009. Dostupné online.
  2. a b Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  3. a b Gabro [online]. geology.cz, 4.7.2008. Dostupné online.
  4. Gabro [online]. mineraly.sk, 4.7.2008. Dostupné online.
  5. Gabro [online]. petrol.sci.muni.cz, 4.7.2008. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému gabrá
  •   Wikislovník ponúka heslo gabrá.