Rift (predtým v slovenčine nazývaný brázda, prielom, priekopová priepadlina, hlbinný pokles) je seizmicky a vulkanicky aktívna priekopová štruktúra (zóna) v zemskej kôre, charakterizovaná poruchami poklesového charakteru[1]. Riftové zóny dosahujú dĺžku niekoľko stoviek až tisícov kilometrov a šírkou od niekoľko km do stoviek kilometrov. Súbor riftov sa nazýva riftová zóna.

Rift/graben vznikajúci pri činnosti poklesových zlomov

Slovenské termíny brázda, prielom, hlbinný pokles sú síce synonymami termínu rift resp. graben, ale len v širšom zmysle, pre pomenovanie zlomami ohraničenej depresie zemského povrchu. V užšom zmysle je rift, resp. priekopová priepadlina špecifický prípad poklesnutej štruktúry, sprevádzanej vyšším tepelným tokom, stenčenou kôrou a sopečnou aktivitou.

Termín rift, používaný v súčasnosti aj u nás, zaviedol nemecký petrograf a geológ H. Cloos (1855 – 1951) v roku 1939. H. Cloos najskôr definoval rifty ako poklesy vzniknuté rozťahovaním kôry v oblastiach veľkých elevácií a v osových zónach hlbokých depresií. Dnes sa riftom pripisuje aj štruktúrny význam a ich vznik sa dáva do súvislosti so zmenami v kôre. Jeho poklesávaním môže dôjsť k výraznému stenčeniu a kontinentálnej kôry, čo môže mať za následok jej kolaps a vznik novej oceánskej kôry a oceánu. Vznik riftov sa preto označuje ako rifting, alebo extenzia kôry. Rift, ktorého vývoj sa zastavil sa označuje ako aulakogén.

Riftové zóny predstavujú oslabené zóny v zemskej kôre, na ktorých sa oddeľujú od seba pevninské bloky a systémom zlomov v zemskej kôre môže vystupovať na povrch magma. Osové časti oceánskych chrbtov sú teiž označované ako rifty, ale väčšinou sa pod týmto termínom chápu rifty na kontinentoch. Oceánske a kontinentálne rifty sú na seba často napojené. Celková dÍžka svetových riftov sa odhaduje na 60 000 km.

Delenie upraviť

  • vnútrooceánske – nachádzajú sa na dne oceánov (napr. Severoatlantický chrbát)
  • medzipevninské – stred riftového údolia má už oceánsku štruktúru, ale na okrajoch je zachovaná pevninská štruktúra
  • pevninské – sú stále uprostred pevninského bloku a majú pevninskú, aj keď čiastočne zmenenú kôru (ako príklad môžu slúžiť riftové zóny, ktoré prebiehajú severnou a západnou Európou, tvoriace reťaz prelomov, riftových údolí, lineárnych štruktúr a lineárne usporiadaných bazaltových efúzií a intrúzií)

Petrológia oceánskej riftovej zóny upraviť

V stavbe oceánskeho riftu sa dajú vyčleniť (podobne ako v stavbe oceánskej kôry) dve rozdielne zóny – vrchná zóna je tvorená hlbokomorskými sedimentami a vyvretými bazaltami s xenolitmi olivínov a plagioklasov, pochádzajúcich zo serpentinizovaných peridotitov spodnej zóny. Ďalšími horninami, podieľajúcimi sa na stavbe spodnej zóny, môžu byť metamorfované bázické a ultrabázické horniny a/alebo amfibolity.

Referencie upraviť

  1. Olsen, K.H., Morgan, P., 2006, Introduction: Progress in understanding continental rifts. in: Olsen, K.H, Continental rifts: evolution, structure, tectonics. Developments in Geotectonics, 25, Elsevier, Amsterdam, s. 3-26

Literatúra upraviť

  • W. G. Melson, G. Thompson: Petrology of a Transform Fault Zone and Adjacent Ridge Segments, in Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Series A, Mathematical and Physical Sciences, Vol. 268, No. 1192

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému rifty