Foidy
Foidy (iné názvy feldšpatoidy, zástupcovia živcov) sú skupina silikátových minerálov zo skupiny tektosilikátov. Vznikajú kryštalizáciou z taveniny namiesto živcov pri nedostatku SiO2.[1] V horninách sa zvyčajne nevyskytujú spoločne s kremeňom. Oproti živcom majú nižší obsah SiO2, vyšší obsah alkálií ako Na, K a Li[2]. Medzi hlavných predstaviteľov foidov patria leucit a nefelín. Komplexené foidy zo skupiny sodalitu predstavujú hlavne sodalit, nosean, haüyn. Menej časté sú petalit, kankrinit a kalsilit. Vyskytujú sa iba v niektorých typoch alkalických vyvretých hornín, ako sú nefelinické syenity, fonolit, tefrit alebo niektoré lamprofýry.
Z tavenín nenasýtených na SiO2 kryštalizuje hlavne nefelín, sodalit a kalsilit. Pri zvýšenom PH2O sa objavuje analcím, ktorý je bežným minerálom post-magmatickej hydrotermálnej aktivity. Leucit však môže kryštalizovať aj z SiO2 nenasýtenej aj nasýtenej taveniny.[3]
Referencie upraviť
- ↑ PETRÁNEK, Jan. Foidy, On-line geolgoická encyklopedie [online]. Praha: Česká geologická služba, 2007, [cit. 2015-12-26]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ Gill, R., 2010, Igneous Rocks and Processes. A Practical Guide. Willey-Blackwell, Chichester, s. 292-293
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Foidy
