Pegmatit v širšom zmysle je označenie hypoabysálnych, alebo žilných magmatických hornín s dobre vyvinutými (veľkými) kryštálmi, ktoré tvoria žily, hniezda alebo šošovkovité telesá nachádzajúce sa v blízkosti alebo priamo vnútri intruzívnych telies. Často vznikajú v úzkej spätosti s aplitmi[1].

Pegmatit
Kremeň a albit v pegmatite na okraji granitoidnej horniny, možno dobre pozorovať rozdielnu zrnitosť oboch hornín
Kremeň a albit v pegmatite na okraji granitoidnej horniny, možno dobre pozorovať rozdielnu zrnitosť oboch hornín
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, živce, muskovit
Akcesóriezirkón, beryl
Vlastnosti
Textúrazrnitá, miestami písmenková

Pegmatity môžu byť ekonomicky zaujímavé pre obsah živcov, muskovitu, flogopitu, kremeňa, drahých kameňov a minerálov vzácnych prvkov (uránu, tória, nióbu, wolfrámu) a vzácnych zemín (lítium, berýlium).

Podľa dnešných predpokladov vznikajú kryštalizáciou zvyškovej taveniny obohatenej o nekompatibilné a prchavé komponenty, ktoré neboli pohltené do kryštálových mriežok skôr kryštalizujúcich minerálov. Na rozdiel od minulosti sa predpokladá, že táto kryštalizácia prebiehala pomerne rýchlo.[2] Po tom čo v hlbinnej intrúzii vykryštalizuje asi 2/3 až 3/4 taveniny, dochádza v dôsledku zmenšenia jej objemu pri tuhnutí k vzniku trhlín, ktoré sú okamžite vypĺňané zvyškovou taveninou. Takto vzniknuté žilné telesá sú tvorené pegmatitmi. Tento princíp je v zásade rovnaký pre kyslé i bázické magmy.

V minulosti sa predpokladalo, že časť pegmatitov môže vznikať i metasomatózou - zatláčaním iných hornín pôsobením metamorfných fluíd, alebo hydrotermálne a inak.

Pegmatity najčastejšie vznikajú v spätosti s granitoidnými horninami, vtedy sú označované ako žulové pegmatity. Väčšinou, pokiaľ ich neoznačíme inak sa pod pojmom pegmatit synonymne myslí žulový pegmatit[3].

Existujú aj iné typy pegmatitov, z ktorých najbežnejšie sú viazené na alkalické horniny, sú to hlavne pegmatity nefelinických syenitov - syenitové pegmatity. Ich výskyty sú známe najmä z Karelo-kolskej pegmatitovej oblasti, kde sú predmetom intenzívnej ťažby, pre svoj obsah prvkov vzácnych zemín a apatitu. Menej časté pegmatity sú odvodené od dioritov alebo gabrier[4].

Referencie upraviť

  1. http://www.geology.cz - On-line geologická encyklopedie (Online) prístup 13.4.2009
  2. Simmons, S., 2007: Pegmatite Genesis: Recent Advances and Areas for Future Research. Granitic Pegmatites: The State of the Art – International Symposium. 06th – 12th May 2007, Porto, Portugal, 4 s.
  3. Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  4. http://www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 14.4.2009