Humus je zložitá zmes rezistentných hnedých a tmavo hnedých amorfných a koloidných organických látok charakteru kyselín, ktorá vzniká mikrobiálnym rozkladom a syntézou a má chemické a fyzikálne vlastnosti, veľmi dôležité pre rastliny a pôdu.[1]

Pôdny profil: O: organický horizont, humus; A: eluviálna (vyluhovaná) vrstva; B:iluviálna (obohatená) vrstva; C: pôdotvorný substrát

Zabezpečuje pôdnu úrodnosť a je to súbor organických látok, ktoré pochádzajú z odumretých zvyškov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov nahromadených v pôde a na pôde.[2] Humus sa líši vo farbe od hnedej po čiernu a skladá sa zo 60 % uhlíku, 6 % dusíku a menšieho podielu fosforu a síry. Pri rozklade humusu sa jeho zložky menia na formu použiteľnú pre rastliny.[3] Má dôležitú funkciu pri eliminácii kontaminácie pôdy a pri sekvestácií uhlíka.[4]

Humifikované organické látky vznikajú pri obmedzenom prístupe vzduchu počas procesu nazývaného humifikácia. Počas humifikácie dochádza k tvorbe nových, veľmi zložitých organických alebo organominerálnych látok – jedná sa o látky humusové, tzv. trvalý humus.[5]

Humusové látky sa klasifikujú rôznym spôsobom, podľa rôznych hľadísk. Humus môžeme rozdeliť na:

  • Živný humus – rozkladom vznikajú látky, ktoré sú prístupné rastlinám, je bohatý na živiny.
  • Trvalý humus – časť organických látok v pôde, ktorá odoláva biologickému rozkladu, jeho funkcia vo výžive rastlín spočíva hlavne v regulácii hospodárenia pôdy s vlahou a živinami.[6]

Zloženie humusu

upraviť
  • Huminové kyseliny – sú najkvalitnejšou zložkou humusových látok, existujú hnedé a šedé huminové kyseliny. Majú silnú sorpčnú schopnosť a spolu s iónmi Ca vytvárajú humus neutrálny a nasýtený. Sú tmavšie, nerozpustné v kyselinách.[5][1]
  • Fulvokyseliny – sú rozpustné vo vode, s hydroxidom železitým a hlinitým vytvárajú fulvokyseliny rozpustné komplexné zlúčeniny. Táto ich vlastnosť je dôležitá pre pohyb minerálnych látok v pôde. Sú najsvetlejšie, najrozpustnejšie a najľahšie podliehajú rozkladu.[5][1]
  • Huminy – huminové kyseliny, ktoré sú pevne viazané na minerálny podiel pôdy a sú veľmi odolné voči kyselinám. Postupne sa pretvárajú v pôde do útvarov veľmi odolným voči rôznym činiteľom – nazývané ako humusové uhlie.[5][1]

Úrodnosť pôdy

upraviť

Zachovávanie a starostlivosť o humus v pôde má prospešný efekt na zásobovanie rastlín živinami, štruktúru pôdy, kompaktnosť a schopnosti zadržania vody.[7] Množstvo a kvalita pôdneho humus spolu s obsahom organickej hmoty v pôde má veľký význam pre výživu rastlín, najmä v ekologickom poľnohospodárstve, kde je výživa rastlín zaistená pomocou prirodzeného kolobehu živín v pôde.[6] Obsah a kvalita humusu patrí medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú úrodnosť pôdy a slúži ako jeden z indikátorov poľnohospodárskej antropizácie (vplyv človeka na pôdu) pôd.[8]

Humus má pre živiny obrovskú sorpčnú, viazaciu kapacitu a spolu s ílovými minerálmi a ďalšími zložkami pôdy vytvárajú orgáno-minerálne sorpčný komplex.[6] Každá pôda má iný potenciál tvoriť humus, závisí to od konkrétnych podmienok stanoviska, teda od štruktúry pôdy a klímy. Najbohatšia pôda na obsah humusu je ílovitá pôda a naopak pôda, ktorá tvorí najmenej humusu je piesčitá pôda.[9]

Aby sa udržala úrodnosť pôdy je potrebné dbať na starostlivosť o dostatok kvalitného humusu v pôde. Je potrebné chrániť pôdu pred eróziou, napomáhať zvýšeniu ekologickej stability a biodiverzity prostredia, zabezpečiť dostatočný prívod organickej hmoty pomocou používania organických hnojív, zaorávania rastlinných zvyškov a pod..[10][8]

Humus podľa stupňa rozkladu a pomeru organických látok k minerálnym zložkám pôdy

upraviť
  • Surový (nadložný) humus – organické zvyšky sú dobre rozlíšiteľné a len minimálne premiešané s minerálnou pôdou. Tvorí sa na kyslých pôdach s nedostatkom vápniku, dusíku a fosforu.
  • Tangelová forma humusu – dobre rozoznateľné zvyšky, na rozdiel od surového humusu obsahuje trus živočíchov. Tvorí sa na vápencoch a dolomitoch.
  • Moder – je už mechanicky premiešaný s minerálnou pôdou, nie je makroskopicky rozoznateľný, pretože prešiel tráviacim ústrojom živočíchov. Obsahuje väčšie množstvo organického materiálu článkonožcov než mul, ale nie je tak dobre prepojený s minerálnymi zložkami pôdy.[5]
  • Mul – organické zvyšky sú premenené na huminové látky, ktoré je možné oddeliť od minerálneho podielu pôdy len chemicky. Tvorí sa prevažne v listnatých lesoch, pastvinách v teplej vlhkej klíme. Hojne sa v ňom nachádzajú baktérie, dážďovky a väčší hmyz.[5][3]

Obsah humusu v pôde

upraviť
 
Čiernozem: Hrubá vrstva humusového horizontu ornice naznačuje vysokú úrodnosť pôdy.

Humus sa v pôde vyskytuje v povrchovej časti pôdneho profilu vo vrstvách rôznej mocnosti, nazývaných humusový horizont. V našich pôdach je obsah humus spravidla nízky, v celkovom priemere 1,8 – 2,2 %, tento obsah sa líši aj typom pôdy, napr. obsah humusu v poľnohospodárskych pôdach sa pohybuje od 0,5 – 10 % a pri rašelinových pôdach až do 90 %. Humus môžeme rozlíšiť podľa jeho kvality na kvalitný nasýtený humus (napr. čiernozeme) alebo nenasýtený humus (podzoly, kyslé pôdy). V lesných pôdach prevažuje nenasýtený humus, zatiaľ čo v záhradách prevláda humus nasýtený.[5]

Obsah humusu v pôde sa môže meniť podľa typu pôdy, klímy, pôdnej vlhkosti a využitia pôdy, dá sa vypočítať z nameraných hodnôt obsahu organického uhlíka v pôde.[11] Obsah humusu v pôde je hodnotou relatívne stálou, ak je zabezpečený trvalý prísun organických látok do pôdy. Množstvo organického uhlíka, a teda aj humusu ovplyvňuje humusotvorný materiál, ktorý tvoria predovšetkým zvyšky nadzemných častí drevín a odumierajúci koreňový systém, ale aj živá koreňová sústava.[4] Bez vyrovnanej bilancie organických látok sa znižuje obsah živného aj trvalého humusu a zároveň sa zhoršuje celá rada pôdnych vlastností. Ak sa teda nebude obsah organických látok v pôde znižovať dá sa predpokladať, že sa nezníži ani obsah humusu v pôde.[5]

Referencie

upraviť
  1. a b c d Šimek, M., Borůvka, L., Ellhotová, D., Houška, J., Jílková, V., Malý, S., & Pavlů, L. (2019). Půdní organická hmota. In Živá půda (2) (1. vyd.). Academia.
  2. Pospíšilová, L. (2015). Přírodní humusové látky. https://web2.mendelu.cz/af_291_projekty2/vseo/print.php?page=4269&typ=html
  3. a b Britannica. (2024, únor 2). Humus | Organic matter, Nutrients, Carbon | Britannica. https://www.britannica.com/science/humus-soil-component
  4. a b HUDEC, HREŠKO, Michal, Juraj. Obsah humusu na pôdach kamenných miest Kremnických vrchov. Ekologické štúdie (Bratislava: Ústav krajinnej ekológie SAV), 2012, roč. 3, čís. 2, s. 20 - 27. Dostupné online [cit. 2024-02-14].
  5. a b c d e f g h Vrba, V., & Huleš, L. (2006). Humus—Půda—Rostlina (2) Humus a půda. Biom.cz, 8(11). https://biom.cz
  6. a b c Urban, J. (2012). Úrodnost půdy a výživa rostlin. Zemědělec, 4. https://orgprints.org/id/eprint/24908/1/%C3%BArodnost%20p%C5%AFdy.pdf
  7. Piccolo, A. (1996). Chapter 5—Humus and Soil Conservation. In A. Piccolo (Ed.), Humic Substances in Terrestrial Ecosystems (s. 225–264). Elsevier Science B.V. https://doi.org/10.1016/B978-044481516-3/50006-2
  8. a b KRÍŽOVÁ, Lucia. Vplyv poľnohospodárstva na zmeny obsahu humusu v pôde. ACTA ENVIRONMENTALICA UNIVERSITATIS COMENIANAE (Bratislava: Univerzita Komenského), 2007, roč. 15, čís. 2, s. 49 - 55. Dostupné online [cit. 2024-02-14]. ISSN 1335-0285.
  9. Uhnák, T. (2022). Je třeba mobilizovat živiny v půde. Sedmá generace, 5.
  10. STREĎANSKÁ, ŠIMONIDES, Anna, Ivan. Organická hmota v pôde ako základ ochrany a úrodnosti pôdy [online]. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2008, [cit. 2024-02-14]. Dostupné online.
  11. Bodenkundliche Kartieranleitung: mit 41 Abbildungen, 103 Tabellen und 31 Listen. Stuttgart : In Kommission: E. Schweizerbart'sche Verlagsbuchhandlung (Nägele und Obermiller), 2005. (5., verbesserte und erweiterte Auflage.) ISBN 978-3-510-95920-4.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Humus