Smrek (lat. Picea) je rod z čeľade borovicovité (Pinaceae).

Smrek
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Picea
A.Dietr.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Má vyše 40 druhov, rastúcich v miernom a subpolárnom pásme severnej pologule.

Názov Picea

upraviť

Latinský názov Picea môže označovať jednak rod, ktorý je predmetom tohto článku, a jednak jeho časť (podrod, sekciu a podobne) - o tom pozri nižšie v kapitole Systematika.

V 18. a 19. storočí sa názvom Picea niekedy označoval rod jedľa, najmä jedľa biela - k tomu pozri vysvetlenie v článku smrek obyčajný.

Systematika

upraviť

Podľa jedného z možných systémov sa rod delí na tieto recentné druhy (vrátane hybridov)[1][2]:

Naddruhové taxóny

upraviť

V tradičných systémoch sa zvyknú vyššie uvedené druhy zgrupovať do sérií, tie do podsekcií, tie do sekcií a tie do podrodov. V niektorých systémoch je úroveň podrod vynechaná a nahrádza ju úroveň sekcia. Niektoré systémy sa delia len na sekcie alebo len na podsekcie. Typické delenie je takéto:[8][9][10][11]

rod smrek (Picea):

Iné delenia sú napr.:

- Ran et al. 2006 majú delenie rodu na niekoľko nepomenovaných kládov (odlišných od vyššie uvedených sekcií).[12]
- Mikkola 1969 má delenie rodu na len dve sekcie: Abies (pozor na zámenu s rovnomenným rodom) a Omorika[11]
- Willkomm 1887 (a po ňom viacerí ďalší až do konca 20. storočia) má delenie na len dve sekcie: Eupicea a Omorika (Casicta je rozdelené medzi tieto dve sekcie). V tomto delení sekcia Eupicea má štvorhranné, na priereze štvorcové až kosoštvorcové ihlice s radmi prieduchov na všetkých štyroch stranách; patrí do nej napr. Picea abies, Picea laxa, Picea pungens, Picea orientalis, Picea mariana . Sekcia Omorika má sploštené ihlice, na líci zelené, na rube s belavými pásmi sústredených prieduchov; patrí do nej najmä Picea omorika, Picea jezoensis a Picea sitchensis.[13][14][15][16]

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smrek (rod)
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Smrek (rod)
  1. Picea. In: POWO [1]
  2. Slovenské názvy (pokiaľ nie je uvedené inak) sú podľa: 1. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 81. ; 2. KLIMENT, J. et al. Nové a revidované slovenské mená dovážaných, zavlečených, pestovaných a ďalších na Slovensku známych cudzokrajných cievnatých rastlín. (5.) Druhy rodov začínajúcich sa písmenami L – Q [2]. In: Kultúra slova, 2022, roč. 56, č. 5 ;3. Cenník okrasných drevín 2018 - Lesy Slovenskej republiky, š.p. [3], 4. HOLUBČÍK, M. Návrh slovenských názvov niektorých cudzokrajných drevín. In: SON 1960 č. 6 [4]
  3. [5]
  4. a b František Jansa. Sadovníctvo - učebnica pre poľnohospodárske technické a majstrovské školy. [s.l.] : Slovenské vyd. pôdohospodárskej literatúry, 1962. 424 s. S. 144.
  5. NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 15
  6. Smrek balkánsky (omorikový) | Picea omorika [online]. dreviny.sk, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
  7. Pozri zdroje k názvu uvedené v článku smrek pichľavý
  8. MUSIL, I., HAMERNÍK, J. Jehličnaté dřeviny. Praha: Academia. 2007
  9. FARJON, Aljos. A Handbook of the World's Conifers (2 vols.) (Revised and Updated Edition). [s.l.] : BRILL, 2017. 1154 s. Dostupné online. ISBN 978-90-04-32451-0. S. 567 a nasl..
  10. U.S.D.A. Forest Service Research Paper NC.. [s.l.] : North Central Forest Experiment Station, U.S. Department of Agriculture, Forest Service, 1968. 574 s. Dostupné online. S. 15.
  11. a b OECD (2006), “Section 7 - White Spruce (PICEA GLAUCA (MOENCH) VOSS)”, in Safety Assessment of Transgenic Organisms, Volume 2: OECD Consensus Documents, OECD Publishing, Paris. S. 207 [6]
  12. Ran, Jinhua & Wei, Xiao-Xin & Wang, Xiao-Quan. (2006). Molecular phylogeny and biogeography of Picea (Pinaceae): Implications for phylogeographical studies using cytoplasmic haplotypes. Molecular phylogenetics and evolution. 41. 405-19. 10.1016/j.ympev.2006.05.039. [7]
  13. SOLUTION, Creative. Rod: smrek [online]. atlasdrevin.sk, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
  14. BROWN, James. The Forester (A Practical Treatise on the Planting and Tending of Forest Trees and the General Management of Woodland Estates). [s.l.] : W. Blackwood and sons, 1894. 656 s. Dostupné online.
  15. Royal Horticultural Society (Great Britain). Journal of the Royal Horticultural Society of London. [s.l.] : The Society., 1892. 606 s. Dostupné online. S. 220 a nasl..
  16. BEISSNER, Ludwig. Handbuch der Nadelholzkunde (Systematik, Beschreibung, Verwendung und Kultur der Freiland-Coniferen : für Gärtner, Forstleute und Botaniker). [s.l.] : Verlag nicht ermittelbar, 1891. 576 s. Dostupné online. S. 21-22.