Smrek (rod)
Smrek (lat. Picea) je rod z čeľade borovicovité (Pinaceae).
| Smrek | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Picea A.Dietr. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Má vyše 40 druhov, rastúcich v miernom a subpolárnom pásme severnej pologule.
Názov PiceaUpraviť
Latinský názov Picea môže označovať jednak rod, ktorý je predmetom tohto článku, a jednak jeho časť (podrod, sekciu a podobne) - o tom pozri nižšie v kapitole Systematika.
V 18. a 19. storočí sa názvom Picea niekedy označoval rod jedľa, najmä jedľa biela - k tomu pozri vysvetlenie v článku smrek obyčajný.
SystematikaUpraviť
DruhyUpraviť
Podľa jedného z možných systémov sa rod delí na tieto recentné druhy (vrátane hybridov)[1][2]:
- smrek obyčajný [slov. synonymá pozri v článku o druhu] (Picea abies/Picea excelsa) – vrátane Picea alpestris
- Picea albertiana
- smrek dvojfarebný/smrek Alcockov (Picea alcoquiana/Picea bicolor)
- smrek drsný[3] (Picea asperata)
- smrek oranžový (Picea aurantiaca)
- ?Picea austropanlanica
- smrek čínsky (Picea brachytyla)
- smrek kalifornský/smrek Brewerov (Picea breweriana)
- Picea chihuahuana
- Picea crassifolia
- smrek Engelmannov (Picea engelmannii)
- Picea farreri
- Picea fennica
- Picea glehnii
- smrek ezoský/smrek ajanský (Picea jezoensis) - vrátane bývalého druhu smrek hondonský (Picea hondoensis)
- Picea koraiensis
- smrek Kojamov (Picea koyamae)
- smrek biely/smrek sivý[4]/smrek kanadský[4] (Picea laxa/Picea glauca/Picea alba)
- smrek liťianský (Picea likiangensis) – vrátane Picea balfouriana
- Picea linzhiensis
- Picea lutzii
- smrek čierny (Picea mariana/Picea nigra)
- smrek trpasličí/smrek mariorika (Picea mariorika)
- Picea martinezii
- smrek Maximovičov (Picea maximowiczii)
- smrek Meyerov (Picea meyeri)
- smrek jüšanský (Picea morrisonicola)
- Picea moseri
- smrek chupejský (Picea neoveitchii)
- Picea notha
- smrek sibírsky (Picea obovata)
- smrek omorikový/smrek omorika[5]/omorika/smrek balkánsky[6] (Picea omorika)
- smrek východný/smrek kaukazský (Picea orientalis)
- smrek chvostovitý (Picea polita/Picea torano)
- smrek pichľavý/smrek strieborný[7] (Picea pungens)
- smrek purpurový (Picea purpurea)
- smrek púčikatý (Picea retroflexa)
- smrek červený (Picea rubens/Picea rubra)
- Picea saaghii
- smrek Schrenkov (Picea schrenkiana)
- smrek sitkanský (Picea sitchensis/Picea falcata)
- Picea smithiana
- smrek východhimalájsky (Picea spinulosa)
- Picea wilsonii
Naddruhové taxónyUpraviť
V tradičných systémoch sa zvyknú vyššie uvedené druhy zgrupovať do sérií, tie do podsekcií, tie do sekcií a tie do podrodov. V niektorých systémoch je úroveň podrod vynechaná a nahrádza ju úroveň sekcia. Niektoré systémy sa delia len na sekcie alebo len na podsekcie. Typické delenie je takéto:[8][9][10][11]
rod smrek (Picea):
- podrod/sekcia Picea:
- podrod/sekcia Casicta:
- sekcia/podsekcia Sitcha/Sitchenses - typovým druhom je Picea sitchensis
- sekcia/podsekcia Pungentes - typovým druhom je Picea pungens
Iné delenia sú napr.:
- - Ran et al. 2006 majú delenie rodu na niekoľko nepomenovaných kládov (odlišných od vyššie uvedených sekcií).[12]
- - Mikkola 1969 má delenie rodu na len dve sekcie: Abies (pozor na zámenu s rovnomenným rodom) a Omorika[11]
- - Willkomm 1887 (a po ňom viacerí ďalší až do konca 20. storočia) má delenie na len dve sekcie: Eupicea a Omorika (Casicta je rozdelené medzi tieto dve sekcie). V tomto delení sekcia Eupicea má štvorhranné, na priereze štvorcové až kosoštvorcové ihlice s radmi prieduchov na všetkých štyroch stranách; patrí do nej napr. Picea abies, Picea laxa, Picea pungens, Picea orientalis, Picea mariana . Sekcia Omorika má sploštené ihlice, na líci zelené, na rube s belavými pásmi sústredených prieduchov; patrí do nej najmä Picea omorika, Picea jezoensis a Picea sitchensis.[13][14][15][16]
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smrek (rod)
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Smrek (rod)
ZdrojeUpraviť
- ↑ Picea. In: POWO [1]
- ↑ Slovenské názvy (pokiaľ nie je uvedené inak) sú podľa: 1. ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 81. ; 2. KLIMENT, J. et al. Nové a revidované slovenské mená dovážaných, zavlečených, pestovaných a ďalších na Slovensku známych cudzokrajných cievnatých rastlín. (5.) Druhy rodov začínajúcich sa písmenami L – Q [2]. In: Kultúra slova, 2022, roč. 56, č. 5 ;3. Cenník okrasných drevín 2018 - Lesy Slovenskej republiky, š.p. [3], 4. HOLUBČÍK, M. Návrh slovenských názvov niektorých cudzokrajných drevín. In: SON 1960 č. 6 [4]
- ↑ [5]
- ↑ a b František Jansa. Sadovníctvo - učebnica pre poľnohospodárske technické a majstrovské školy. [s.l.] : Slovenské vyd. pôdohospodárskej literatúry, 1962. 424 s. S. 144.
- ↑ NOVACKÝ, J. M. Slovenská botanická nomenklatúra. 1954. S. 15
- ↑ Smrek balkánsky (omorikový) | Picea omorika [online]. dreviny.sk, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
- ↑ Pozri zdroje k názvu uvedené v článku smrek pichľavý
- ↑ MUSIL, I., HAMERNÍK, J. Jehličnaté dřeviny. Praha: Academia. 2007
- ↑ FARJON, Aljos. A Handbook of the World's Conifers (2 vols.) (Revised and Updated Edition). [s.l.] : BRILL, 2017. 1154 s. Dostupné online. ISBN 978-90-04-32451-0. S. 567 a nasl..
- ↑ U.S.D.A. Forest Service Research Paper NC.. [s.l.] : North Central Forest Experiment Station, U.S. Department of Agriculture, Forest Service, 1968. 574 s. Dostupné online. S. 15.
- ↑ a b OECD (2006), “Section 7 - White Spruce (PICEA GLAUCA (MOENCH) VOSS)”, in Safety Assessment of Transgenic Organisms, Volume 2: OECD Consensus Documents, OECD Publishing, Paris. S. 207 [6]
- ↑ Ran, Jinhua & Wei, Xiao-Xin & Wang, Xiao-Quan. (2006). Molecular phylogeny and biogeography of Picea (Pinaceae): Implications for phylogeographical studies using cytoplasmic haplotypes. Molecular phylogenetics and evolution. 41. 405-19. 10.1016/j.ympev.2006.05.039. [7]
- ↑ SOLUTION, Creative. Rod: smrek [online]. atlasdrevin.sk, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
- ↑ BROWN, James. The Forester (A Practical Treatise on the Planting and Tending of Forest Trees and the General Management of Woodland Estates). [s.l.] : W. Blackwood and sons, 1894. 656 s. Dostupné online.
- ↑ Royal Horticultural Society (Great Britain). Journal of the Royal Horticultural Society of London. [s.l.] : The Society., 1892. 606 s. Dostupné online. S. 220 a nasl..
- ↑ BEISSNER, Ludwig. Handbuch der Nadelholzkunde (Systematik, Beschreibung, Verwendung und Kultur der Freiland-Coniferen : für Gärtner, Forstleute und Botaniker). [s.l.] : Verlag nicht ermittelbar, 1891. 576 s. Dostupné online. S. 21-22.
|
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
Tento článok týkajúci sa záhradníctva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |