Lyginodendrorasty

(Presmerované z Lyginodendrophyta)

Lyginodendrorasty (iné názvy pozri nižšie) sú vyhynuté parafyletické oddelenie (resp. pododdelenie) nahosemenných rastlín. Niekedy sa tento taxón zaraďuje - s patričnou úpravou koncovky - ako trieda, podtrieda, rad či ako klád bez úrovne - pozri nižšie.

lyginodendrorasty
Diplopteridium holdenii.jpg
Vzorky vyhynutého druhu Diplopteridium holdenii z lokality Drybrook. Vzorka má priemer asi 10 cm. Zbierky Universiteit Utrecht.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lyginodendrophyta
Synonymá
semenné paprade (Pteridospermophyta)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

NázvyUpraviť

Tento taxón má tieto názvy:

  • ako oddelenie či pododdelenie: lyginodendrorasty[1][2], papraďosemenné rastliny[1], papraďosemenné[3], semenné paprade[4][5], pteridospermy[6] - lat. oddelenie: Pteridospermatophyta, Lyginodendrophyta, Lyginopteridophyta; lat. pododdelenie: Pteridospermatophytina, Lyginopteridophytina
  • ako trieda: lyginodendrové (rastliny)[7], lyginodendropsidy[2], semenné paprade[8][9] - lat. Pteridospermae, Pteridospermopsida, Lyginopteridopsida, Lyginodendropsida, Lyginodendratae, Lyginopteridatae, Cycadofilices;
  • ako podtrieda alebo klád: lyginopteridy[9] - lat. Lyginopteridae;
  • ako rad: lyginopterotvaré[9] (v širšom zmysle) - lat. Lyginopteridales, Pteridospermales, Cycadofilicales (všetko v širšom zmysle)

ZnakyUpraviť

Lyginodenderorasty boli rastliny podobné papradiam s výrazne perovito zloženými listami. Ich stonka (kmeň) druhotne hrubla. Vzrastom išlo väčšinou o nižšie stromy, ale niektoré druhy boli aj pomerne vysoké. Mali dobre vyvinutú kutikulu, ktorá ich chránila pred vysušením.

Na rozdiel od papradí sa u nich vyvinula tvorba semien. Ich rozmnožovacie orgány (sporofyly) boli heterospórne, obsahovali samčie mikrosporangiá aj samičie makrosporangiá. Makrosporangiá zrastali a všetky okrem jedného zosterilneli. Sterilné makrosporangiá vytvorili obal pre to zvyšné plodné a tak vzniklo vajíčko.

Oplodnenie prebiehalo pravdepodobne až po páde semena na zem.

Fosílny záznamUpraviť

Je to pomerne heterogénna skupina. Taxonomické rozdelenie fosílií je založené na anatómii a vývine semien. Fosílny nález je však často zlomkovitý, preto niektoré taxóny je ťažké, alebo aj nemožné spoľahlivo zaradiť.

Lyginodendrorasty v najširšom zmysle sa pravdepodobne vyvinuli v devóne, ale boli typické hlavne pre pralesy v karbóne a perme. Vo vrchnom perme veľa druhov lyginodendrorastov vyhynulo, časť pokračovala ešte do konca druhohôr (väčšinou do jury, pomenej do kriedy).

SystematikaUpraviť

Vysvetlivky:

- znak / oddeľuje úplné synonymá;
- skratka AZ znamená alternatívne zaradenie v systéme nahosemenných rastlín (t.j. do ktorého taxónu sa daný taxón alternatívne zaraďuje);
- všetky uvedené taxóny sú vyhynuté.

Systém:
lyginodendrorasty (v najširšom zmysle; synonymá pozri vyššie):

Ako vidno podľa uvedených AZ, v extrémnom prípade sú v systéme nahosemenných rastlín celé alebo skoro celé lyginodendrorasty presunuté do cykasorastov a ginkorastov (resp. v menšej miere aj ihličnanov a benetitorastov).

Alvin 1967 do lyginodendrorastov zaraďoval aj problematické rady Archeopteridales, Diplopteridales a Sphenospermales. Němejc do lyginodendrorastov zaraďoval aj rad kordaitotvaré.

Ojedinele sa do lyginodendrorastov zaraďujú aj †papraďovité stromy/prvosemenné rastliny (Progymnospermae/Progymnospermopsida).

Zdroje kapitoly Systematika: [10][12][13][14][9][15][16][17]

ReferencieUpraviť

  1. a b BOLEČEK, Peter. Biológia : pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. 1. vyd. Nitra : Enigma, 2010. 406 s. ISBN 978-80-89132-95-9. S. 103.
  2. a b rastlina. In: Encyklopédia Zeme 1982, S. 509
  3. https://documen.site/download/botanikavyie-semenne-rastliny-borovicorasty_pdf
  4. [1]
  5. rastliny. In: Encyklopédia medicíny
  6. [2] S. 30
  7. LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázií. Bratislava: SPN, 1994, S. 96, 99
  8. semenné paprade. In: Malá encyklopédia biológie, 1975
  9. a b c d MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. (Obsah knihy je dostupný online [3])
  10. a b Novikoff A., Barabasz-Krasny B. 2015. System of Embryophytes. In: Novikoff A., Barabasz-Krasny B. Modern Plant Systematics: 23-63. Liga-Pres, Lviv, Ukraine. [4]
  11. MEYEN, Sergei. Fundamentals of Palaeobotany. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 446 s. ISBN 978-94-009-3151-0. S. 148.
  12. Novikov, A., Barabaš-Krasny B. Sučasna systematyka roslin... [Modern Plant Systematics...] - Ľvov: Liga-Pres, 2015. [5]
  13. Burgoyne, P. M., van Wyk, A. E., Anderson, J. M., & Schrire, B. D. (2005). Phanerozoic evolution of plants on the African plate. Journal of African Earth Sciences, 43(1-3), 13–52. doi:10.1016/j.jafrearsci.2005.07.015 (Fig. 1)
  14. MATHEWS, S. Phylogenetic relationships among seed plants: Persistent questions and the limits of molecular data. In: American Journal of Botany. 1. 1. 2009 [6]
  15. Timonin, A. K. et al. Botanika v četyrech tomach. Tom 4. V dvuch knigach. Kniga 2. Systematika vysších rastenij. Moskva: Academia, 2009, S. 87 a nasl. obsah
  16. ANDERSON, John Malcolm; ANDERSON, Heidi M.; CLEAL, Christopher J.. Brief history of the gymnosperms (classification, biodiversity, phytogeography and ecology). [s.l.] : South African National Biodiversity Institute, 2007. 280 s. Dostupné online. ISBN 978-1-919976-39-6.
  17. Prihliadalo sa aj na ostatné zdroje uvedené k Systematike v článku borovicorasty.