Devón je názov geologickej periódy paleozoika, ktorá trvala približne v období pred 416 až 359 miliónmi rokov.[1] Predchádzala mu perióda silúr a po jeho skončení nasledoval karbón.

Devón
Zaradenie
Perióda paleozoika
← silúr karbón →
Časové rozpätie devónu
(v miliónoch rokov)
Začiatok 416 (± 2,9)
Koniec 359,2 (± 2,5)
Trvanie 56,8
Charakteristika atmosféry devónu
(hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka 15 obj. %
(75 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2 2 200 ppm
(8-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota 20 °C
(6 °C nad dneškom)
Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka
(nadeón) eón éra perióda
 fanerozoikum   kenozoikum  kvartér (štvrtohory)
neogén (mladšie treťohory)
paleogén (staršie treťohory)
 mezozoikum 
(druhohory)
krieda
jura
trias
 paleozoikum 
(prvohory)
perm
karbón
devón
silúr
ordovik
kambrium
 predkambrium   proterozoikum 
(starohory)
 neopro-
terozoikum
 
ediakar
kryogén
tón
 mezopro-
terozoikum
 
sten
ektas
kalym
 paleopro-
terozoikum
 
statér
orosir
ryak
sider
 archaikum 
(prahory)
neoarchaikum
mezoarchaikum
paleoarchaikum
eoarchaikum
hadean

Pomenovanie pochádza z názvu juhoanglického grófstva Devonshire. Devón vymedzili anglickí geológovia Roderick Murchison a Adam Sedgwick v roku 1839.[2]

Členenie

upraviť

Spodná hranica je definovaná na základe stratotypu na vrchu Klonk pri českej obci Suchomasty.

Členenie devónu[3]
Vrchný devón famen
frasn
Stredný devón givet
eifel
Spodný devón ems
prag
lochkov

Geografické a geologické pomery

upraviť

Perióda devónu bola tektonicky aktívna. Laurázia a Gondwana sa v tej dobe priblížili blízko seba. Euramerika (alebo tiež Laurussia, či kontinent Old Red) vznikol kolíziou Laurentie a Baltiky. Euramerika sa dostala do oblasti obratníka Kozorožca, kde sa v dôsledku prirodzeného prúdenia vetrov hromadí suchý vzduch, čo má za následok vznik púští. V devónskych púšťach Eurameriky prebiehala intenzívna erózia vysokých kaledónskych pohorí. Odnosom a opätovným usadzovaním týchto zvetralín vznikala formácia pieskovcov Old Red. Ich červené sfarbenie bolo spôsobené oxidáciou železa z vyplaveného hematitu, dej zvlášť typický pre suché a teplé oblasti.

Pri rovníku sa začal formovať zrážkou Eurameriky a Gondwany nový superkontinet Pangea. Zrážku platní sprevádzalo hercýnske vrásnenie (niekedy označované ako varíske). Stláčaním severoamerickej (laurentia) a európskej (baltika) tektonickej platne pokračujúcim kaledónskym vrásnením zo silúru, vznikla severná časť Appalačských vrchov, pohoria na Britských ostrovoch, Grónsku a v Škandinávii. Na západnom pobreží Eurameriky (tzv. laurusie) prebehlo Antlerské vrásnenie. Gondwana na juhu Pangey zostala relatívne nezmenená.

Obrovská Panthalassa pokrývala zvyšok planéty. Morská hladina bola pomerne vysoká a stále bolo zaliatej veľa pevninskej kôry, tieto plytké oblasti boli plné života. V teplých oblastiach sa tu rozvíjali rífové organizmy, najmä koraly. Menšími oceánmi boli Paleotethys, Prototethys, Rheický oceán a Uralský oceán, ktorý sa v karbóne až perme kolíziou Sibíri a Baltiky uzavrel.

Život v devóne

upraviť
 
Skamenelina devónskeho trilobita Ductina vietnamica, nájdená v provincii Hunan v Číne.

V spodnom devóne (pravdepodobne však už aj v silúre) začína proces obsadzovania súše rastlinami. Prvé rastliny žili na pobreží, pričom pravdepodobne ležali na zemi. Vyvinula sa však u nich kutikula, ktorá chránila ich pokožku pred vysušením. Neskôr sa objavili prvé vzpriamené rastliny pripevnené o podklad drobnými výčnelkami zo stonky (rizoidy), zatiaľ však boli bez listov. Typické sú rody Rhynia, Psilophyton, Taeniocrada, Asteroxylon a Zosterophylum.

Vo vrchnom devóne sa flóra rýchlo vyvíja, čo nazývame aj Devónska explózia. Hlavný pokrok bol vznik listov. Rastliny sa postupne oslobodzujú z vodného prostredia a sťahujú hlbšie do vnútrozemia. Vznikajú prvé plavúne (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta) a paprade (Polypodiophyta). Okrem nich sa objavil Archaeopteris, prvý predchodca nahosemenných rastlín (Progymnospermopsida) s drevnatou štruktúrou kmeňa. Objavila sa aj nová vývojová vetva zelených rias chary (Charophyta).

Po veľkom vymieraní organizmov, ktoré prebehlo na rozhraní silúru a devónu, nijak výrazné zmeny medzi živočíchmi neprebiehali. Pokračovalo vymieranie graptolitov, vývoj ramenonožcov (Brachiopoda) a hlavonožcov (Cephalopoda). V plytkých teplých moriach sa dobre darilo koralom, posledný rozkvet zastihol aj trilobity. Rozvíjali sa aj prvoky: mrežovce (Radiolaria) aj dierkavce (Feraminifera). Objavili sa lalokoplutvé ryby (Crossopterigii), ktoré boli pravdepodobne predchodcami štvornožcov, ktoré neskôr prenikli na súš. Veľmi významné bolo tiež objavenie sa hmyzu.

Referencie

upraviť
  1. Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
  2. Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984, Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
  3. Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998, Geological Time Table. 5th Edition. Esevier Science, Amsterdam

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému devón

Externé odkazy

upraviť
Devón
Spodný devón Stredný devón Vrchný devón
Lochkov Prag Ems Eifel Givet Frasn Famen