Neoarchaikum

Neoarchaikum je najmladšia éra archaika s trvaním 2 800 – 2 500 mil. rokov. Po ňom nasledovalo paleoproterozoikum – najstaršia časť eónu proterozoikum.

Neoarchaikum
Zaradenie
Éra archaika
← mezoarchaikum paleoproterozoikum →
Časové rozpätie neoarchaika
(v miliónoch rokov)
Začiatok 2 800
Koniec 2 500
Trvanie 300

VývojUpraviť

V neoarchaiku sa končí konsolidácia kôry, sú vytvorené najstaršie časti kontinentov (tzv. prekambrické štíty) a pomaly ustáva zvýšená vulkanická činnosť. Koniec archaika je stanovený na výskyt páskavých železných rúd, čo je indikátor zvýšeného obsahu kyslíka, teda postupnej „štandardizácie“ atmosféry. Je pravdepodobný aj výskyt prvých eukaryotických organizmov.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť

Archaikum (3 800 – 2 500 mil. rokov)
Eoarchaikum
(3 800 – 3 600)
Paleoarchaikum
(3 600 – 3 200)
Mezoarchaikum
(3 200 – 2 800)
Neoarchaikum
(2 800 – 2 500)